Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-4Sa/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: Mgr. N.I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXXX/XX, 080 01 Prešov, právne zastúpený: JUDr. Eva Loumová, advokátka so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, IČO: 54 210 500, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2021, postupom podľa a 71 o sociálnom poistení (ďalej len „“) zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 29.04.2021 o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkovým lekárom určená na 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasil s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou v posudku. Poukázal na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove č. PO2/RPČ/SOC/2021/80508-0006 zo dňa 02.03.2021, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu na 50% podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, čím splnil základnú podmienku pre vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Poukázal na skutočnosť, že ho viacerí lekári odmietli ošetriť alebo mu posúvali termíny vyšetrení, ktoré sa nakoniec neuskutočnili, a nemal tak viac lekárskych správ pre posudkovú komisiu. Uviedol, že invalidný dôchodok dostane skôr asociál, ktorý má zdravé ruky a nohy, len mozog a pečeň má poškodenú od alkoholu, ako človek, ktorý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Spomenul svoje vysokoškolské vzdelanie v odbore farmácia a uviedol, že ho nikto nebude vodiť za nos. Vo svojom odvolaní uviedol, že radí každému jednému lekárovi posudkovej lekárskej činnosti a lekárom v ambulanciách, nech sa správajú profesionálne a nie arogantne a drzo. Opísal ochorenia, ktoré mu boli diagnostikované buď čiastočne alebo úplne a konštatoval, že v posudku nebolo zohľadnené psychologické vyšetrenie zo dňa 10.02.2021. Vyhotovenie posudku nepovažoval za kompletné a uviedol, že celý posudok môže považovať za neplatný, nakoľko mu chýbali základné náležitosti - meno posudkového lekára, pečiatka a

podpis. Na základe uvedených skutočností žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia a o priznanie invalidného dôchodku.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2021 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového orgánu ako vecne správne potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a tak mu invalidita nevznikla.

II.

Žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa včas podanou žalobou, podanou na Krajský súd v Prešove domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní invalidného dôchodku. Poukázal na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove č. PO2/RPČ/ SOC/2021/80508-0006 zo dňa 02.03.2021, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu na 50 % podľa Zákona č o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, čím splnil základnú podmienku pre vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Namietal neprítomnosť pri posudzovaní zdravotného stavu a predložil listinný dôkaz - správu z vyšetrenia NEURO KLINIK s.r.o. Prešov zo dňa 31.01.2022, správu z vyšetrenia MUDr. Z. V. zo dňa 15.02.2022, správu MUDr. W. Š. zo dňa 22.12.2021, správu z vyšetrenia MUDr. Z. V. zo dňa 16.03.2022, správu z vyšetrenia MUDr. V. Y. zo dňa 10.09.2021 a zo dňa 11.10.2021, správy z vyšetrenia MUDr. I. Č. zo dňa 30.08.2021, 06.09.2021, 13.09.202, 20.09.2021, 27.09.2021, 28.09.2021, 19.10.2021 a 22.10.2021. Žalobca žiadal súd o nariadenie pojednávania a zároveň navrhol nariadiť znalecké dokazovanie a predvolať na pojednávanie posudkové lekárky MUDr. F. N. a MUDr. X. M..

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, pretože miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na to, že žalobca v žalobe nevyslovil nesúhlas s posúdením zdravotného stavu, ale žiadal o zrušenie rozhodnutia preto, že podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považuje pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený za nedôvodné, založené len na jej subjektívnom presvedčení, čo nie je podľa žalovaného dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepredložil listinné dôkazy, ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárova alebo spochybnili či vyvrátili záver prijatý v posudkoch. Neprítomnosť žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu zdôvodnil pandemickou krízovou situáciou s poukazom na v znení v spojení s Zákona č k námietke žalobcu, ktorou poukázal na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove č. PO2/RPČ/SOC/2021/80508-0006 zo dňa 02.03.2021, v ktorom bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu na 50% podľa Zákona č o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia žalovaný uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu poistencov na účely peňažných príspevkov nemá vplyv na posudzovanie zdravotného stavu poistencov na účely invalidity, pretože invalidita sa posudzuje podľa iných kritérií a odlišného právneho predpisu, podľa prílohy č. 4. Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný považuje posudok o invalidite žalobcu za presvedčivý a úplný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , judikát R č. 9/2005, v ktorom tento konštatoval, že výpovedná hodnota znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom má rovnaký stupeň právnej sily ako posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že spochybňovanie odbornej spôsobilosti a nezaujatosti posudkových lekárov sociálneho poistenia by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. K návrhu žalobcu na predvolanie troch posudkových lekárov žalovaný uviedol, že iba MUDr. N. je zamestnankyňou žalovanej. Žalovaný sa pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a zotrval na jeho správnosti a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žiadal súd o nariadenie pojednávania.

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že aj napriek tomu, čo žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení si uplatňuje svoje dané právo obrátiť sa na nestranný súd, ktorý môže ako jediný rozhodnúť o žalobnom návrhu. Poukázal na zaužívaný stav veľmi prísneho mnohokrát až nereálneho

posudzovania miery invalidity v spoločnosti. Opätovne odkázal na obsah rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove č. PO2/RPČ/SOC/2021/80508-0006 zo dňa 02.03.2021 a spochybnil tvrdenie žalovaného, že iba jedna lekárka je jeho zamestnankyňou. Zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a opätovne pripomenul, že je povolaním farmaceut, čím poukázal na to, že farmácia a medicína sú na seba blízko nadväzujúce vedné odbory.

7. Žalovaný na repliku žalobcu nereagoval.

III.

Konanie na správnom súde

8. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

9. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle (ďalej aj „“) a .

10. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 18.12.2023 za účasti žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto správnu žalobu podľa zamietol.

11. Žalobca dňa 10.01.2024 doručil súdu písomný návrh na vykonanie dokazovania, v ktorom navrhol predvolať a vypočuť svedkov, MUDr. W. N., MUDr. W. N. a MUDr. X. M.á a taktiež pribrať znalca z odboru neurológia za účelom vyhotovenia znaleckého posudku ohľadom posúdenia zdravotného stavu žalobcu.

12. Na nariadenom pojednávaní žalobca poukázal na písomné vyhotovenie žaloby a vyjadrení žalobcu, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že v odbornom posudku o invalidite sú uvedené skutočnosti, ktoré nevyplývajú z predložených lekárskych správ z odboru neurológie a psychiatrie osobou žalobcu, sú uvedené skutočnosti o osobe žalobcu, ktoré poškodzujú jeho meno a ľudskú dôstojnosť. Žalobca sa oboznámil na Krajskom súde v Prešove s celým obsahom administratívneho spisu sociálnej poisťovne a namietal, že sa liečil alebo lieči u psychiatra, ani nikdy neužíval Escitaloprám. Žalobca neprekonal žiadne covidové ochorenie ako je uvedené v administratívnom spise sociálnej poisťovne. Namietal skutočnosti uvedené v administratívnom spise o konfliktoch v zamestnaní žalobkyne, skutočnosti o podaných trestných oznámeniach, ktoré nesúvisia s posúdením jeho zdravotného stavu a boli bezpredmetne uvádzané skutočnosti ohľadom posúdenia stavu invalidity. Žalobcovi bol aj vydaný preukaz zdravotne ťažko postihnutej osoby ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, za ktorý nepoberá žiadny príspevok. Preukaz bol vydaný posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, prednostom Internej kliniky doc. Z., bola stanovená miera funkčnej poruchy zníženej o 50 %, miera funkčnej poruchy nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Žalobca vyjadril pochybnosti o posúdení jeho zdravotného stavu na základe predložených lekárskych správ posudkovou lekárkou MUDr. F. N. v zmysle odborného posudku o invalidite zo dňa 29. apríla 2021, ktorý podľa jeho názoru nebol posúdený správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Jedná sa len o subjektívny názor posudkovej lekárky a nemôže byť prekážkou, aby sa správnosťou a zákonnosťou rozhodnutia zaoberal správny súd. Žalobca namietla, že mu bola znemožnená ústavná rovnosť všetkých účastníkov pred zákonom tým, že jej nebola daná možnosť hoci aj z objektívnych dôvodov, aby daný prípad ohľadom zdravotného stavu žalobkyne bol prejednaný za jej prítomnosti a tiež to považuje za znevýhodnenie vo veci objektívneho zhodnotenia jeho zdravotného stavu. Zdravotný stav žalobcu znemožňuje plnohodnotne vykonávať zárobkovú činnosť so

zdravotnými problémami a stanovenými diagnózami, ktoré sú uvedené vo všetkých lekárskych správach, doručené súdu, nakoľko žalobca má ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore farmaceut. Jedná sa o prácu, ktorá sa prevažne vykonáva v stoji a s diagnózami, ktorými trpí žalobca znemožňuje riadne a plnohodnotne vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca v konečnom návrhu navrhol, aby súd vydal rozsudok, na základe ktorého zruší rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu v celom rozsahu a vec vráti Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

13. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní taktiež poukázal na písomné vyhotovenie žalovaného a v konečnom návrhu navrhol aby Správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, vzhľadom k tomu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu nepresahuje 40 %.

14. Poukázal na to, že posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti v oblasti sociálneho poistenia, je toto dokazovanie zverené posudkových lekárom sociálneho poistenia žalovanej a podľa právneho názoru Najvyššieho súdu výpovedná hodnota znaleckého posudku vypracovaná súdnym znalcom má rovnaký stupeň právnej sily, ako sú posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, teda nevidíme tu dôvod v tejto veci predvolávať znalca. Čo sa týka tých troch posudkových lekárov, ktorých navrhuje žalobca vypočuť, tak len MUDr. N. je zamestnankyňa žalovanej. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený v neprítomnosti a to z dôvodu existujúcej pandemickej krízovej situácie v tomto období, preto bol jej zdravotný stav posúdený v neprítomnosti. Pokiaľ ide o námietku žalobcu a jeho poukazovanie na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bola jej miera funkčnej poruchy stanovená na 50 % v zmysle č. 447/2008, žalovaná uvádza, že posudzovanie tohto zdravotného stavu na účely peňažných príspevkov nemá žiaden vplyv na posúdenie zdravotného stavu poistenca na účely invalidity, nakoľko invalidita sa posudzuje podľa úplne odlišných kritérií a odlišného právneho predpisu a to konkrétne podľa prílohy č. 4 o sociálnom poistení. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený na základe doloženej zdravotnej dokumentácie a keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tak na základe uvedeného bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok.

IV.

Relevantná právna úprava

15. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

19. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

21. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie

22. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia

27. Podľa § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť

28. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

29. Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

30. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 Zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak

sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

31. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach

V. Právny názor správneho súdu

34. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 14.06.2021 z dôvodu, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

35. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

36. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného stavu žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a žalobca v priebehu správneho konania a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložil žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkových lekárov spochybniť.

37. Podkladom pre prvostupňové rozhodnutie bol posudok posudkového lekára zo dňa 29.04.2021, v ktorom lekár konštatoval, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je v percentách 30%. Uviedol, že zdravotný stav žalobcu nepodmieňuje invaliditu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil - Kapitola XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, Odd. E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia. Pol. 3 Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, pís. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.

38. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne preskúmaný posudkom zo dňa 04.11.2021. Posudkový lekár po zhodnotení všetkých predložených odborných vyšetrení konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie chrbtice, ktoré odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, v strednej hodnote diferenčného rozmedzia pre degeneratívne zmeny chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím. Posudkový lekár tiež uviedol, že vyšetrením mozgu žalobcu boli zistené ojedinelé demyelinizačné lézie mozgu a ľahká (neurologicky nezávažná) mozgová atrofia, bez korelátu v objektívnom neurologickom náleze bez vplyvu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Psychologické vyšetrenie so zistením intelektových schopnosti na spodnej hranici priemeru a mnestických schopností v pásme podpriemeru, osobnosť afektívne labilná, psychosomaticky narušená,

s manifestnou anxiózne - depresívnou symptomatológiou, ktorá nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Stav po artroskopickej operácii ľavého kolenného kĺbu v roku 2012 nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko aktuálne vyšetrenia kolenného kĺbu magnetickou rezonanciou v januári 2021 a CT vyšetrenie vo februári 2021 dokumentuje len počínajúce degeneratívne zmeny ľahkého stupňa v zmysle gonatrózy, bez funkčného postihnutia oboch kolenných kĺbov. Posudkový lekár v kontrolnom odbornom lekárskom posudku konštatoval, že posudok zo dňa 29.04.2021 je správny a nebol zistený medicínsky ani iný dôvod na jeho zmenu. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu zaradil ochorenie do kapitoly XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, Odd. E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Pol. 3 Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, pís. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia. Výrok posudkového lekára v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.11.2021 je, že žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v percentách 30 %.

39. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia, je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia. Teda posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015).

40. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Tak ako je vyššie uvedené, súd si nemôže urobiť v tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Ak žalobca zhodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, v súlade s tým, čo je uvedené vyššie, takéto hodnotenie nie je objektívne a nie je ani spôsobilé privodiť zmenu záverov posudkov posudkových lekárov, pretože posúdenie zdravotného stavu môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení.

41. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol vypracovaný odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného zo dňa 04.11.2021, a to v neprítomnosti žalobcu na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v ktorom posudkový lekár zhodnotil jednotlivé lekárske správy a výsledky vyšetrení označené v tomto posudku a stanovil u žalobcu rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré zaradil do kapitoly XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, ODd. E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Pol. 3 Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia. Výrok posudkového lekára v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 04.11.2021 je, že žalobca nie je invalidný, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v percentách 30%. Posudkový lekár po zhodnotení všetkých predložených odborných vyšetrení konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie chrbtice, ktoré odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, v strednej hodnote diferenčného rozmedzia pre degeneratívne zmeny chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia s miernym funkčným postihnutím. Posudkový lekár tiež uviedol, že vyšetrením mozgu žalobcu boli zistené ojedinelé demyelinizačné lézie mozgu a ľahká (neurologicky nezávažná) mozgová atrofia, bez korelátu v objektívnom neurologickom náleze bez vplyvu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Psychologické vyšetrenie so zistením intelektových schopnosti na spodnej hranici priemeru a mnestických schopností v pásme podpriemeru, osobnosť afektívne labilná, psychosomaticky

narušená, s manifestnou anxiózne - depresívnou symptomatológiou, ktorá nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Stav po artroskopickej operácii ľavého kolenného kĺbu v roku 2012 nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko aktuálne vyšetrenia kolenného kĺbu magnetickou rezonanciou v januári 2021 a CT vyšetrenie vo februári 2021 dokumentuje len počínajúce degeneratívne zmeny ľahkého stupňa v zmysle gonatrózy, bez funkčného postihnutia oboch kolenných kĺbov. Posudkový lekár v kontrolnom odbornom lekárskom posudku konštatoval, že posudok zo dňa 29.04.2021 je správny a nebol zistený medicínsky ani iný dôvod na jeho zmenu.

42. Správny súd konštatuje, že žalobca nepredložil súdu žiadne také dôkazy, ktoré by závery žalovaného spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení jeho zdravotného stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom posudku. Ani správa z vyšetrenia - NEURO KLINIK s.r.o. Prešov zo dňa 31.01.2022, správa z vyšetrenia MUDr. Z. V. zo dňa 15.02.2022, správa z vyšetrenia MUDr. W. Š. zo dňa 22.12.2021, správa z vyšetrenia MUDr. Z. V. zo dňa 16.03.2022, správy z vyšetrenia MUDr. V. Y. zo dňa 10.09.2021 a zo dňa 11.10.2021, správy z vyšetrenia MUDr. I. Č. zo dňa 30.08.2021, zo dňa 06.09.2021, 13.09.202, 20.09.2021, 27.09.2021, 28.09.2021, 19.10.2021 a 22.10.2021, neobsahujú žiadne ďalšie diagnózy, ani iné zásadné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ktoré by mohli mať vplyv na závery posudkových lekárov v odborných zdravotných posudkoch navyše niektoré z vyšetrení boli realizované až po vypracovaní kontrolného odborného znaleckého posudku v odvolacom konaní, t. j. po 04.11.2021, resp. po vydaní napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, t.j. po 24.11.2021 a pričom taktiež neobsahujú žiadne ďalšie diagnózy, ani iné zásadné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ktoré by mohli mať vplyv na závery posudkových lekárov v odborných zdravotných posudkoch.

43. K námietke žalobcu, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mu bola určená miera funkčnej poruchy 50 %, čím splnil podmienku pre získanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím súd uvádza, že posudzovanie zdravotného stavu poistencov na účely peňažných príspevkov podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nemá vplyv na posudzovanie zdravotného stavu poistencov na účely invalidity podľa prílohy 4. o sociálnom poistení, pretože invalidita sa posudzuje podľa iných kritérií, odlišného právneho predpisu. K námietke žalobcu, že v posudku nebolo zohľadnené psychologické vyšetrenie zo dňa 10.02.2021 súd uvádza, že aj v prvom lekárskom posudku aj v kontrolnom odbornom posudku posudkoví lekári uvádzajú aj závery tohto vyšetrenia a jeho vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. že diagnóza žalobcu - intelektové schopnosti na spodnej hranici priemeru a mnestické schopností v pásme podpriemeru, osobnosť afektívne labilná, psychosomaticky narušená, s manifestnou anxiózne-depresívnou symptomatológiou nemá vplyv na celkovú výšku jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Námietka žalobcu, že odborný lekársky posudok neobsahoval meno lekára, pečiatku a podpis tiež neopodstatňuje zrušenie rozhodnutia, pretože nedostatok formálnej náležitosti podkladu rozhodnutia ako dátum, meno a podpis nie sú podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít takou vadou, ktorá by bez ďalšieho opodstatňovala zrušenie prvostupňového rozhodnutia alebo rozhodnutia žalovaného, ak vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

44. K námietke žalobcu, že bol posudzovaný v jeho neprítomnosti súd uvádza, že táto nie je dôvodná, nakoľko v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie sa podmienka osobnej účasti na žiadosť poistenca podľa časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu nemohol byť žalobca osobne prítomný pri posúdení jeho zdravotného stavu. Zo spoločnej správy parlamentných výborov pri schvaľovaní k Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu, t.j. chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu

zdravotného stavu žalobcu došlo za jej neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a posudkový lekár žalovaného vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.

45. Súd preto ani nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované doplnenie dokazovania výsluchom lekárov svedkov, MUDr. W. N., MUDr. W. N. a MUDr. X. M. a taktiež pribratie znalca z odboru neurológia za účelom vyhotovenia znaleckého posudku ohľadom posúdenia zdravotného stavu žalobcu, pretože nespokojnosť žalobcu so závermi posudkových lekárov, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudkov posudkových lekárov, pričom žalobca ani neuviedol, k akým konkrétnym skutočnostiam by mali navrhovaný svedkovia vypovedať. Posudkový lekár zohľadnil všetky podstatné, žalobcom udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod pre nariadenie znaleckého dokazovania v rámci konania pred súdom ako navrhoval žalobca. Rovnako správny súd zdôrazňuje, že nie je možné nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by malo dať odpoveď nato, aká je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovanej osoby. Takéto znalecké dokazovanie by bolo zamerané na zodpovedanie otázok, ktoré sú predmetom vlastného rozhodovania správneho orgánu v konaní o invalidný dôchodok. Je podstatou rozhodovania správneho orgánu v tomto type konania, aby bola vykonaná jednak subsumcia zdravotného stavu posudzovanej osoby, tak ako vyplýva z odborných lekárskych správ a nálezov, pod určitú kategóriu stanovenú v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Súčasne je vecou určitej správnej úvahy konajúceho orgánu, ako bude v rámci zákonom stanoveného rozpätia následne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedené teda nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania, nakoľko znalec nemôže takýmto spôsobom nahrádzať činnosť správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu súd tieto návrhy na vykonanie dokazovania ako nedôvodné zamietol.

46. V reakcii na námietku žalobcu na pojednávaní o porušení ústavnej rovnosť všetkých účastníkov pred zákonom (diskriminácii žalobcu) súd len stručne uvádza, že takto formulovaná námietka je len vyjadrením všeobecného nesúhlasu žalobcu s priebehom a výsledkom administratívneho konania, ktorý sám o sebe nepostačuje pre záver o nezákonnosti rozhodnutia. Správny súd nevzhliadol v konaní a rozhodovaní správnych orgánov diskriminačný postup, pričom bez významu nie je ani to, že samotný žalobca nijako bližšie v žalobe nešpecifikoval, v čom by mal tento diskriminačný postup spočívať, pričom k posúdeniu zdravotného stavu v neprítomnosti žalobcu súd bližšie odkazuje na bod 44 rozsudku. To, že žalovaný rozhodol v rozpore s názorom žalobcu, podľa ktorého názoru má nárok minimálne na polovičný invalidný dôchodok, ešte nijako nepredurčuje diskriminačný postup žalovaného.

47. Žalobca neuviedol ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní. Námietky žalobcu tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Podľa správneho súdu námietky žalobcu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom zhodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

48. Správny súd poznamenáva, že v zmysle je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu mu nič nebráni po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zhodnotenie jej zdravotného stavu a požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

49. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal boli vecne správne, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na a , v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa / odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).