Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-32-2019.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudkýň JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., syna matky Q. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Y. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátom, so sídlom Brezno, ČSA 18, a otca B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., O. A. W. XXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/12/2019 - 89 zo dňa 29. 04. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1P/12/2019 - 89 zo dňa 29. 04. 2019 vo výrokoch II., III. a V. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého P. A., nar. XX. XX. XXXX s účinnosťou od 01. 02. 2019 zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 02. 2019 (výrok II.). Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia dlh na výživnom za obdobie od 01. 02. 2019 do 29. 04. 2019 vo výške 128,08 Eur (výrok III.). Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, tento ponechal na dohodu rodičov (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky, ktorým sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 50,- Eur mesačne od 01. 02. 2019, ustálil dlh na výživnom za obdobie od 01. 02. 2019 do dňa rozhodovania súdu spolu vo výške 128,08 Eur. Keďže matka maloletého dieťaťa, ani otec maloletého dieťaťa, tiež kolízny opatrovník maloletého dieťaťa nenavrhli upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, tento styk súd neupravil. Súd na základe vykonaného dokazovania, a to písomnými správami, výsluchom matky maloletého dieťaťa a vyjadrením kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého dieťaťa. V starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky neboli zistené nedostatky, matka maloletému dieťaťu zabezpečuje riadnu starostlivosť, pričom otec maloletého dieťaťa ani v minulosti neprejavil záujem o maloletého, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa, súd s poukazom na ust. § 62 Zákona o rodine stanovil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému sumou 50,- Eur mesačne, pričom pri určení výšky vychádzal z reálnych nákladov matky na maloletého, ktoré súd akceptoval zhruba vo výške prevyšujúcej sumu 200,- Eur mesačne s
prihliadnutím na zdravotný stav dieťaťa. Pri rozhodovaní súd vychádzal z príjmu otca vo výške 124,70 Eur s poukazom na to, že otec maloletého dieťaťa v konaní nenamietal požadovanú výšku výživného, nevyjadril sa k nemu, pričom požadované výživné považoval súd za primerané. Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu bol uzrozumený s vyživovacou povinnosťou otca k ďalšiemu dieťaťu rodičov maloletého dieťaťa (keďže to vyplývalo z obsahu spisu). Dlh na výživnom súd ustálil sumou 128,08 Eur s za obdobie od 1. februára 2019 do dňa rozhodovania súdu vo veci, t. j. do dňa 29. 04. 2019, ktorú sumu dlžného výživného súd vypočítal ako dlžné výživné za mesiace február, marec a apríl 2019, za každý mesiac po 50,- Eur, spolu 150,- Eur, od ktorej sumy odpočítal čiastku mínus 21,92 Eur, ktorú otec uhradil v mesiaci február 2019 (výpoveď matky maloletého dieťaťa na pojednávaní), celkom teda ustálil dlžné výživné ako rozdiel sumy 150,- Eur a uhradenej sumy výživného 21,92 Eur, teda zameškané výživné stanovil čiastkou 128,08 Eur.
2. Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti poukázal na názor odvolacieho súdu v obdobnej veci sp. zn. 15CoP/25/2017.
3. V zákonom stanovenej lehote rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním (podľa obsahu podania) napadol otec maloletého dieťaťa. V podanom odvolaní uviedol, že vzhľadom na to, že sa jeho pomery nezlepšili, ba dokonca sa o niečo zhoršili, nesúhlasí so zvýšením výživného. Tvrdil, že sa nevie zamestnať pre jeho zdravotné problémy. Je poberateľom dávok hmotnej núdze, čo činní 61,60 Eur, o čom prikladá dôkaz. Často nemá ani na lieky, ktoré by mal pravidelne užívať, býva u rodičov a nedokáže prispievať ani na chod domácnosti rodičom, ktorý sú chorí, plateniu výživného sa nevyhýba. Žiada o prehodnotenie skutočností a upravenie výživného na maloleté deti v rámci jeho možnosti. Ako prílohu doložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. zo dňa 04. 04. 2019, ktorým rozhodnutím úrad znížil pomoc v hmotnej núdzi otcovi maloletých detí na sumu 61,60 Eur mesačne od 01. 03. 2019 z dôvodu, že v mesiaci marec 2019 neodpracoval na menších obecných službách stanovený počet hodín a nemá nárok na aktivačný príspevok.
4. Matka maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletého dieťaťa svojím odvolaním a prílohou k nemu (rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P.) len potvrdil tvrdenie matky, že pracuje otec „na čierno“. Pomoc v hmotnej núdzi mu bolo znížená z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa nesplnil nárok a neodpracoval na menších obecných službách stanovený počet hodín. Svoje odôvodnenie, že nepracuje z dôvodov zlého zdravotného stavu nedoložil žiadnym dôkazom. Toto tvrdenie popiera. Stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
6. Otec maloletého dieťaťa sa k vyjadreniu matky k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. V dôsledku odvolania otca maloletého dieťaťa krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
8. Odvolací súd uvádza, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, navrhla maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť vyživovaciu povinnosť otcovi maloletého dieťaťa sumou 50,- Eur mesačne. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že pred rozhodnutím vo veci samej okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu. Na pojednávanie dňa 29. 04. 2019 predvolal všetkých účastníkov konania, pričom sa na pojednávanie dostavila matka maloletého dieťaťa, právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, otec maloletého dieťaťa napriek riadne vykázanému doručeniu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, preto súd prvej inštancie mohol pojednávať aj rozhodnúť vo veci samej. Nebolo potrebné odročovať pojednávanie z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa zostal nečinný a na pojednávanie sa nedostavil. V konaní bolo nepochybne preukázané, že matka maloletého dieťaťa poberá rodičovský príspevok v sume, ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom zároveň matka maloletého dieťaťa má v starostlivosti okrem maloletého
P. aj maloletú Z. A., sestru maloletého P., pričom rozsudkom Okresného súdu Revúca bola určená vyživovacia povinnosť otca maloletého dieťaťa k tomuto dieťaťu sumou 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie mal pripojený celý spis Okresného súdu Brezno sp. zn. 1P/84/2017, z ktorého nepochybne vyplýva že rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 1P/84/2017 - 76 zo dňa 14. 05. 2018, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 06. 2018 bola maloletá Z. A. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec maloletého dieťaťa B. A., nar. XX. XX. XXXX, bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej Z. výživným vo výške 27,32 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Odvolací súd poukazuje, že matka maloletého dieťaťa v návrhu, ktorým sa domáhala úpravy práv a povinnosti k maloletému P., uvádzala zdravotné problémy maloletého dieťaťa a s tým súvisiace zvýšené náklady na maloleté dieťa z dôvodu, že maloleté dieťa je alergik a trpí C. ochorením - O., pričom matka maloletého dieťaťa uvádzala pri výsluchu, ktorý vykonal súd prvej inštancie, že v súvislosti s alergiou na L. má zvýšené náklady. Len čo sa týka M., ktoré zakupuje v lekárni vo výške 100,- Eur mesačne, čo sa týka C. ochorenia, náklady pri kontrolách cca 20,- Eur mesačne a rôzne C. vo výške 150,- Eur mesačne. S prihliadnutím k tomu, že otec maloletého dieťaťa v konaní pred súdom žiadnym spôsobom nenamietal zvýšené náklady na maloleté dieťa z dôvodu zdravotného stavu maloletého dieťaťa, pričom v konaní pred súdom zostal nečinný, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol taký, že by nebol schopný zamestnať sa a súd prvej inštancie mal preukázané, že v čase rozhodovania súdu poberal dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 124,70 Eur, je potrebné považovať rozsudok súdu prvej inštancie aj za situácie, že otec maloletého dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu (sestra maloletého P.) vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, za vecne správny. Odvolací súd poukazuje na to, že maloletý P. je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, žiadne výživné, okrem úhrady výživného vo výške 21,92 Eur vykonanej v mesiaci február na maloleté dieťa matke neposkytuje, o dieťa sa nezaujíma, osobne sa o dieťa vôbec nestará. Všetka starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná len matkou maloletého dieťaťa, ktorá s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke. Zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť nie len pre maloletého P., ale aj jeho sestru Z.. Nie je teda v možnostiach matky zabezpečiť si vyšší príjem. Naopak, z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je nepochybné, že otec maloletého dieťaťa je ako nezamestnaný evidovaný na príslušnom úrade práce od roku 2018, pričom v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol taký, že by nebol schopný sa zamestnať a to s prihliadnutím predovšetkým na jeho produktívny vek. Pokiaľ v odvolaní uvádzal, že jeho príjem pozostávajúci z dávok bol znížený rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nepochybne z tohto rozhodnutia (rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. zo dňa 04. 04. 2019, ktoré k odvolaniu otec maloletého dieťaťa priložil vyplýva, že pomoc v hmotnej núdzi bola otcovi maloletého dieťaťa znížená od 01. 03. 2019 na sumu 61,60 Eur, avšak z dôvodov, že v mesiaci marec 2019 neodpracoval na menších obecných službách stanovený počet hodín a nemá nárok z týchto dôvodov na aktivačný príspevok. Nemožno teda konštatovať, že u otca by došlo k zmene pomerov oproti stavu, keď rozhodoval súd prvej inštancie, a pokiaľ došlo k zníženiu pomoci v hmotnej núdzi, bolo to jedine z dôvodov na strane otca maloletého dieťaťa, ktoré dôvody nemožno vykladať na ujmu maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu správne aplikoval ust. § 62 Zákona o rodine a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazujúc na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine uvádza, že v súdenej veci je nepochybné, že o dieťa sa osobne stará matka maloletého dieťaťa, pričom otec maloletého dieťaťa osobnú starostlivosť dieťaťu žiadnym spôsobom nezabezpečuje; je teda povinný zabezpečovať starostlivosť o dieťa aspoň v rozsahu riadneho plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, pričom vzhľadom na zdravotný stav maloletého dieťaťa a s tým zvýšené náklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a s prihliadnutím predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, je aj súd odvolací v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že je primerané určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 50 Eur mesačne, napriek tej skutočnosti, že otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže otec maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nepreukázal, že by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach poskytovať na výživu maloletého dieťaťa určené výživné, a že by teda nebol schopný (napr. kvôli zdravotnému stavu) riadne sa zamestnať a získať svojou činnosťou vyšší príjem, keď naopak je zrejmé, že s prihliadnutím na nečinnosť otca maloletého dieťaťa mu bol odobratý aktivačný príspevok, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie poberal, a teda celkovo dosahoval príjem vo výške cca 125,- Eur mesačne, nemôže táto skutočnosť byť na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré
je v celom rozsahu odkázané na výživu a zabezpečenie starostlivosti len na svojich rodičov. Je zákonnou povinnosťou otca dieťaťa vo vzťahu k maloletému dieťaťu zabezpečovať mu výživu a tejto základnej povinnosti je povinný prispôsobiť aj svoje konanie, t. j. dosahovanie príjmu na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. S prihliadnutím predovšetkým na potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa odvíjajú aj od zdravotného stavu maloletého dieťaťa, preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 50,- Eur mesačne, za vecne správny, preto ho postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok II.). Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým rozhodol o povinnosti otca zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01. 02. 2019 do 29. 04. 2019, je závislým výrokom, odvolací súd podrobil preskúmaniu aj tento výrok (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie), hoci otec maloletého dieťaťa nenamietal výpočet tohto zameškaného výživného. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku dlhu na výživnom za obdobie od 01. 02. 2019 do dňa rozhodovania súdu vo veci, keď s prihliadnutím na výpoveď matky bolo preukázané, že otec za toto obdobie uhradil na výživné pre maloletého P.iastku 21,98 Eur, keďže v mesiaci február zaplatil výživné na obidve deti sumou 50 Eur, od ktorej čiastky potom súd správne odpočítal výšku určenej vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu pre maloletú Z. A.. Rovnako ako závislý výrok súd preskúmal aj rozhodnutie súdu ohľadom trov konania (výrok V.), pričom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 a § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).