Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-85-2019.pdf
PDF · 73.78 KB
Case nature
Subarea
3Co/85/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpený: AENEA Legal s.r.o, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125 proti žalovaným: 1/ T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. XXX, štátny občan SR, 2/ T. P., rod. P. nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 15 855,78 Eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Svidník, č. k. 4Csp/129/2017-103 zo dňa 05. 04. 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e platobný rozkaz súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým platobným rozkazom Okresný súd Svidník ( ďalej len „súd prvej inštancie“), uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 15 855,78 Eura s prísl., alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde (I.) Zároveň uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 829,56 Eura (II.).
2. Proti tomuto platobnému rozkazu a to v časti výroku o náhrade trov konania podal včas žalovaný odvolanie.
3. Ako predbežnú riešil odvolací súd otázku prípustnosti odvolania proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol súčasne o nároku o náhradu trov konania a aj o samotnej výške náhrady trov konania v platobnom rozkaze, ako aj o tom, či o odvolaní má rozhodnúť Krajský súd, alebo priamo súd, ktorý napadnutý platobný rozkaz vydal.
4. Poukazujúc na čl. 4 Civilného sporového poriadku, reflektujúc na základ odopretia spravodlivosti, Krajský súd v Prešove v zmysle ust. § 34 Csp, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote v zmysle ust. § 362 ods. 1 CSP a to oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal platobný rozkaz v jeho napadnutej časti a to konkrétne vo výroku o náhrade trov konania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380, § 381 a § 383 CSP.
5. Odvolateľ napádajúci II. výrok platobného rozkazu vo svojom odvolaní uviedol, že žalobca od podania žaloby do vydania platobného rozkazu dňa 05. 04. 2018 preukázateľne vykonal ďalšie úkony právnej služby v celkovej sume 1 660,64 Eura s DPH o ktorých súd prvej inštancie v platobnom rozkaze nerozhodol. Ide o nasledovné úkony s vyčíslením trov právneho zastúpenia: Vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu spolu s predložením dokladov zo dňa 11. 10. 2017 ( 414,94 Eura vrátane DPH), vyjadrenie žalobcu
k problematike spotrebiteľských vzťahov zo dňa 02. 11. 2017 ( 414,94 Eura vrátane DPH), vyjadrenie žalobcu zo dňa 24. 01. 2018 (415, 38 Eura vrátane DPH), vyjadrenie žalobcu k sporu zo dňa 16. 03. 2018 (415, 38 Eura vrátane DPH). Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejme, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za vyššie uvedené úkony právnej služby a to napriek tomu, že bol v konaní 100% úspešný. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája. 2012, sp. zn. 3Mcdo/17/2010, nález Ústavného súdu SR zo 16. mája. 2012, sp. zn. I.ÚS/119/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 2011, sp. zn. 7Cdo/129/2011, nález Ústavného súdu SR zo dňa 31. júla. 2008, sp. zn. 4ÚS/147/08, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. februára. 2011, sp. zn. 5Ncdo/7/2010 a 5Mcdo/18/2010. Ide o rozhodnutia najvyššieho alebo ústavného súdu, ktoré mali potvrdzovať skutočnosť, že je povinnosťou súdu priznať účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech , plnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. Zároveň v závere svojho odvolania žalobca uviedol podrobný rozpočet náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2 490,50 Eura, vrátane DPH. Úkony právnej služby predstavujú sumu 2 021,64 Eura, paušálna náhrada predstavuje 53,78 Eura a 20% DPH predstavuje výšku 415,08 Eura. Zároveň si žalobca vyčíslil aj trovy odvolacieho konania vo výške 213,22 Eura.
6. K odvolacím dôvodom žalobcu je potrebné podľa odvolacieho súdu uviesť nasledovné. Pri posúdení samotného odvolania ako aj námietok v ňom uvedených bolo potrebné odvolacím súdom posúdiť najmä účelnosť vynaložených trov konania samotným žalobcom. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi trovy konania za podania žalobcu zo dňa 11.10.2017, 02.11.2017, 24.04.2018 a 16.03.2018. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že podanie zo dňa 11.10.2017 sa ani nenachádza v súdnom spise. Čo sa týka podaní zo dňa 02.11.2017 (čl.71) podania dňa 24.01.2018 (čl.82), a podania zo dňa 16.03.2018 (čl.93), jedná sa o svojvoľné vyjadrenia žalobcu bez výzvy súdu a beztoho aby sa k predmetu sporu vôbec vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade.
7. Právo byť zastúpený v sporovom konaní je subjektívnym právom, ktoré je okrem iného aj prejavom realizácie základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi vyplývajúceho z čl. 47 ods.2 Ústavy SR a zároveň je výrazom jedného zo základných princípov sporového konania (čl.13 ods. 1CSP). Odvolací súd týmto svojím rozhodnutím v žiadnom prípade nepopiera právo sporovej strany byť zastúpený, pričom v zmysle právnej úpravy je povinný zároveň vyhodnocovať nevyhnutnosť a tým aj účelnosť vynaloženia trov potrebných na riadne uplatnenie svojho práva na súde. V zmysle citovaného ust. § 251 CSP trovy konania predstavujú iba preukázané, odôvodnené a účelné vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní. V danom prípade z vyššie uvedených dôvodov u týchto trov žalobcu absentuje atribút účelnosti a rovnako samotná dôvodnosť ich vynaloženia. Právo na náhradu trov je teda úzko späté s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu.
8. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z čl. 47 Ústavy SR a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia možno považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo nato, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď sporová strana má právo na náhradu trov konania, pretože mala plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako pre trovy ktoré boli vynaložené ako nevyhnutné ako i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne podáva v bezprostrednom časovom rámci o podaní žaloby v čase, keď sa k žalobe ešte protistrana nevyjadrila. Aj keby takéto podanie malo obsahovať uvedenie ďalších procesne významných skutočností, tieto predsa mohol žalobca uviesť v samotnej žalobe. Uvedené platí aj na podanie advokáta. V štádiu po podaní žaloby na súde bez akéhokoľvek vyjadrenia protistrany, nebolo v ďalšom konaní zo strany žalobcu hospodárne a ani účelné vykonať žiadne ďalšie procesné úkony za účelom procesného útoku v rámci podanej žaloby.
9. K účelnosti vynaložených trov konania sa vyjadril aj Ústavný súd SR v rozhodnutí III ÚS/481/2015, z ktorého rozhodnutia je zrejme, cit. „Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnuteľnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods.2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov
konania. Každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne a to platí aj pre trovy právnej služby.“
10. Záverom je potrebné z pohľadu Krajského súdu konštatovať, že účelnosť, ktorú môžeme spájať aj s nevyhnutnosťou vynaloženia nákladov je podmienkou ich priznania pričom každému všeobecnému súdu prináleží toto kritérium hodnotiť.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval všetky námietky uvedené v podanom odvolaní zo strany žalobcu za nedôvodné, a preto rozhodnutie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 a § 257 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovaní v 1/ a 2/ rade napriek tomu, že v odvolacom konaní úspešný boli, žiadne odvolacie trovy im nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd konštatuje, že v rámci princípu hospodárnosti konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ani úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§427 ods. 1CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa §429 os.2 v Dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428CSP).