Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/104/2019

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci žalobcu G. G., E.. XX. XX. XXXX, J. I. Č. W. XX, XXX XX K. I., právne zastúpeného JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a. s. , so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje nasledovné n e o d k l a d n é o p a t r e n i e :

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27. 08. 2015, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z Dohody o úhrade dlhu a uznaní dlhu zo dňa 27. 08. 2015 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Detský domov, so sídlom Mieru 155, 980 02 Jesenské, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Rimavská Sobota môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok z Dohody o úhrade dlhu a uznaní dlhu, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 27. 08. 2015.

Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1) Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 08. 2019 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27. 08. 2015, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z Dohody o úhrade dlhu a uznaní dlhu zo dňa 27. 08. 2015 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - B. B., S. S. A. XXX, XXX XX O., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň navrhol, aby súd žalovaného poučil, že na Okresný súd Rimavská Sobota môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok z Dohody o úhrade dlhu a uznaní dlhu, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 27. 08. 2015.

2) Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13. 06. 2017 medzi žalovaným a Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla porušením platobnej disciplíny žalobcu na základe zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 09. 2010. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 27. 09. 2010 k uzavretiu zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal

splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 130,- Eur. Podľa názoru žalobcu je zmluva o úvere absolútne neplatný právny úkon, pretože žalobca v žiadosti zo dňa 21. 09. 2010 žiadal o úver vo výške 5.000,- Eur, s dobou splácania 60 mesiacov, pričom žalovaný dňa 27. 09. 2010 schválil úver s náležitosťami, ktoré samotná žiadosť zo dňa 21. 09. 2010 neobsahovala, a to výšku mesačnej splátky, RPMN, úrokovú sadzbu, priemernú RPMN a ďalšie náležitosti uvedené v článku 3 bod 1. zmluvy o úvere, ktoré boli dopísané zo strany žalovaného dňa 27. 09. 2010. Uvedené potvrdzuje podľa vyjadrenia žalobcu aj rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 12. 12. 2017. Keďže medzi zmluvnými stranami nedošlo k vzájomnému konsenzu ohľadom náležitostí zmluvy o úvere, zmluva je podľa tvrdenia žalobcu od počiatku neplatná a zmluvné strany sú povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Ak by aj konajúci súd nevyhodnotil zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon, táto zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez poplatkov, pretože obsahuje nesprávny údaj o celkových nákladoch spojených so zaplatením úveru vo výške 2.765,87 Eur. Keďže nesprávna výška celkových nákladov spojených so zaplatením úveru bola použitá aj pri výpočte RPMN, zmluva o úvere obsahuje aj nesprávnu výšku RPMN. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 08. 11. 2017, taktiež na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 28. 06. 2018, ako aj na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 26. 02. 2019.

3) V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ďalej uviedol, že mu bol zo strany žalovaného zaslaný na podpis dokument zo dňa 27. 08. 2015 označený ako „Dohoda o úhrade dlhu a uznanie dlhu“, pričom súčasne mu bola predložená na podpis aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca považuje Dohodu o úhrade dlhu a uznanie dlhu a Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatné právne úkony z nasledovných dôvodov. Keďže zmluva o úvere je neplatný právny úkon a dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 27. 09. 2012, trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 27. 09. 2014, pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola ku dňu 27. 08. 2015 premlčaná v celom rozsahu, pričom žalovaný nepoučil žalobcu o následkoch premlčania a ani samotná Dohoda o úhrade dlhu a uznanie dlhu neobsahuje poučenie o dôsledkoch uznania dlhu, ani poučenie, že sa uznáva premlčaný dlh. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca Dohodu o úhrade dlhu a uznanie dlhu zo dňa 27. 08. 2015 za absolútne neplatný právny úkon a keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy ako vedľajší záväzok sleduje osud hlavného záväzku, je Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa tvrdenia žalobcu rovnako neplatný právny úkon. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na to, že k nekalým obchodným praktikám rôznych inkasných agentúr, ktoré predkladajú spotrebiteľom na podpis uznanie dlhu bez akéhokoľvek vysvetlenia následkov premlčania dlhu sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 30. 03. 2015, ktorý uviedol: „Z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu súdy nižšieho stupňa vyvodili právny záver, podľa ktorého predmetná dohoda t. j. právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne určite a zrozumiteľne, vrátane uznania dlhu pre absenciu podstatnej náležitosti (určitého vymedzenia právneho dôvodu), je absolútne neplatná. Následne z neho vyplývajúci právny záver o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, lebo došlo k premlčaniu nároku uplatneného žalobkyňou. Takýto právny záver má podľa názoru dovolacieho súdu oporu v zistenom skutkovom stave vyplývajúcom z konkrétnych (špecifických) okolností danej veci. Podľa spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy“.

4) V prípade, ak konajúci súd vyhodnotí zmluvu o úvere ako bezúročnú a bez poplatkov, aj táto skutočnosť spôsobuje podľa mienky žalobcu absolútnu neplatnosť Dohody o úhrade dlhu a uznanie dlhu zo dňa 27. 08. 2015 s poukazom na ustanovenie , nakoľko takým spôsobom žalovaný koná v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon, keďže si v rámci danej dohody nárokuje aj na zmluvný úrok a rôzne poplatky, na ktoré však nemá nárok. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Aj sama skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobcovi zaslaná na podpis poštou, preukazuje, že táto dohoda nebola individuálne dojednaná, spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je tiež ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, uvádza žalobca, ktorý ma za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý

prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Žalobca ďalej poznamenáva i to, že spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takému konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú ( ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukázal na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy“. Žalobca poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pod č. 8636/2010-110.98,113,179 zo dňa 21. 1. 2011, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca poukázal na to, že ide o formulárový typ dohody, ktorú nemal možnosť ovplyvniť, takáto Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a . Podľa tvrdenia žalobcu sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť o tom, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda podľa názoru žalobcu neplatný právny úkon, nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

5) Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 08. 08. 2017 označenom ako: „VEC: PREDLOŽENIE DOHODY O ZRÁŽKACH ZO MZDY PLATITEĽOVI MZDY, VÝZVA NA VYKONÁVANIE ZRÁŽOK ZO MZDY“, prílohou ktorého bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a následne listom zo dňa 26. 06. 2018. Žalobca uviedol, že sú v súčasnej dobe vykonávané zrážky z jeho mzdy, na dôkaz čoho predložil výplatnú pásku. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu, na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia v zmysle . Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok

na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle . Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor podľa vyjadrenia žalobcu potvrdil aj Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 20. 09. 2017.

6) Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7) Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8) Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9) Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10) Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11) Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12) Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13) Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14) Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15) Podľa , uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

16) Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17) Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

18) Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

19) Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20) Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

21) Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strán, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.

22) Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života ( ). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

23) Súd považoval z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z príloh, ktoré boli k návrhu priložené za osvedčené, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného dňa 27. 09. 2010 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 1404254410, na základe ktorej právny predchodca žalovaného žalobcovi poskytol úver vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 130,- Eur. Neskôr dňa 27. 08. 2015 uzatvoril právny predchodca žalovaného ako veriteľ a žalobca ako dlžník v zmysle a 558 Dohodu o úhrade dlhu a uznanie dlhu v zmysle ktorej žalobca uznal dlh predstavujúci sumu vo výške 2.921,14 Eur, ktorá je zložená z istiny pohľadávky a z príslušenstva pozostávajúceho z vyčíslených úrokov vo výške 16 % a nákladov spojených s právnym zastúpením, vzniknutý na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere čo do dôvodu, aj čo do výšky a zaviazal sa ho veriteľovi zaplatiť v mesačných splátkach po 80,- Eur, pričom prvá splátka bola splatná dňom 28. 09. 2015 a posledná splátka bola splatná dňom 28. 11. 2019. V prípade poslednej splátky sa žalobca zaviazal uhradiť už iba sumu vo výške 34,81 Eur. V rovnaký deň, teda dňa 27. 08. 2015 bola medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom v zmysle §

551 uzatvorená i Dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej sa zabezpečuje pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, vyplývajúca na základe vyššie uvedenej Dohody o úhrade dlhu a uznanie dlhu zrážkami zo mzdy žalobcu, ktorú žalobca poberá od svojho zamestnávateľa. Listom zo dňa 08. 08. 2017 označeným ako „VEC: PREDLOŽENIE DOHODY O ZRÁŽKACH ZO MZDY PLATITEĽOVI MZDY, VÝZVA NA VYKONÁVANIE ZRÁŽOK ZO MZDY“, žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu

- Detský domov, so sídlom Mieru 155, 980 02 Jesenské o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy žalobcu a o ich poukazovanie žalovanému na základe Dohody o splatení dlhu, ktorá bola uzatvorená z dôvodu nesplatenia úveru č. 1404264410. Dlh žalobcu ku dňu 08. 08. 2017 predstavoval sumu vo výške 2.336,59 Eur (s tým, že pohľadávka je i naďalej úročená). Podľa žalobcu je predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a je neplatná. Uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná a predložená žalobcovi bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav z jeho strany. Zároveň žalobca poukázal na to, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neprimerane zvýhodňuje veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňuje mu vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

24) Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy skutočne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatná ( a ). Žalobca ako jeden zo zmluvných strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene (viď rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 20. 09. 2017).

25) V posudzovanej veci súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu žalobca osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže listinnými dôkazmi - listom označeným ako Dohoda o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 08. 08. 2017 adresovaným zamestnávateľovi žalobcu, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 27. 08. 2015, ako aj výplatnou páskou žalobcu za obdobie 6. 2019 mal súd osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok z jeho mzdy. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobcu, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť, a to nariadením neodkladného opatrenia a žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže podľa názoru súdu žalovanému, ako právnickej osobe hromadne skupujúcej pohľadávky, nevykonávaním týchto zrážok, ohroziť jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia za spotrebiteľskú zmluvu. Práva žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto mu vyhovel a zároveň uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.

26) Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej ( ). Uvedené na strane druhej nijak nebráni žalobcovi podať

žalobu vo veci samej, ak bude mať zato, že neodkladné opatrenie nie je dostatočné. Pretože súd neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučil stranu (žalovaného) v zmysle o možnosti podať žalobu tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

27) O súdnom poplatku súd rozhodol podľa a , , , a , a podľa Prílohy 1 položka 1 písm. c) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čím mu vznikla poplatková povinnosť podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia elektronicky, základná sadzba súdneho poplatku, ktorá je 33,- Eur , sa znižuje na 16,50 Eur ( ). Nakoľko je však žalobca ako spotrebiteľ zo zákona od súdneho poplatku oslobodený, pričom súd jeho návrhu vyhovel, poplatníkom je tak v danom prípade žalovaný. Súdny poplatok je možné zaplatiť s použitím údajov podľa pripojeného platobného predpisu a v prípade, ak by v lehote splatnosti zaplatený nebol, bude sa vymáhať.

28) V súlade s a súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník samostatným uznesením ( )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.