Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/29/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti povinnej C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., o vymoženie 342,58 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom doc. JUDr. Petrom Molnárom, PhD., Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, 040 01 Košice, v zast. súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom pod sp. zn. 206EX 30/18, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 53,98 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 03.01.2018 domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 342,58 eur s prísl. na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 225/08/15 zo dňa 02.06.2016. Okresný súd Banská Bystrica dňa 31.01.2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 30.03.2018 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie v súlade s ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Povinná s exekúciou nesúhlasí a v návrhu uvádza nasledovné dôvody. Povinná uzatvorila s oprávneným dňa 22.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8300063987, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.140,- eur (ďalej ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“), pričom sa zaviazla poskytnutý úver uhradiť v 42 mesačných splátkach vo výške 61,08 eur. Dňa 31.05.2016 podal oprávnený návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie pohľadávky vo výške 841,40 eur s prísl., ktorý odôvodnil omeškaním povinnej s úhradou záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. vydal dňa 02.06.2016 Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 225/08/15. Nakoľko povinnej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby bola jej vec prerokovaná bez zbytočných prieťahov v jej prítomnosti, verejne a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom, žiada súd, aby vo veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný, a preto žiada exekúciu zastaviť. Exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nemôže spôsobiť platné právne účinky. V návrhu citujúc ust. a Exekučného poriadku (pozn. súdu účinný do 31.03.2017) ďalej uvádza, že po

vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, keď oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa v čoho dôsledku znáša podľa zákona trovy, ktoré exekútorovi vznikli. Po vzniku exekučného titulu tiež nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti, nakoľko pri prejednaní veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie a súd nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Povinná zastáva názor, že exekúcia je neprípustná z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou a neobsahuje obligatórne náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi, pričom namieta, že v zmluve absentuje rozlíšenie splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé alebo neprijateľné zmluvné podmienky, keď samotná zmluva a všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, sú napísané malým písmom a voľným okom sú nečitateľné, zmluva neobsahuje presné termíny mesačných splátok, výšku úrokovej sadzby, výšku RPMN, pričom tieto podmienky neboli s povinnou individuálne dojednané a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov a to v neprospech povinnej. Povinná ďalej podáva námietky proti trovám exekúcie a príslušenstva, pretože nie je v súlade s unijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie, nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku, a zároveň je v rozpore so zákonom. K vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam povinná navrhuje exekúciu zastaviť.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu doručenom súdu na základe výzvy súdu dňa 11.06.2019 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. Tvrdenia povinného o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje týkajúce sa výšky, počtu, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je nesprávne. Zmluva obsahuje v článku 6 výšku mesačnej splátky vrátane úrokov 27,33 EUR, počet splátok 42 ako aj deň splatnosti v mesiaci - dvadsiaty piaty deň v mesiaci. Zároveň oprávnený tvrdí, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úrok a prípadné poplatky čo okrem iného potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.02.2018 a prijatá novela , ktorá bude účinná od 01.05.2018. V zmysle článku 28 vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu, ktoré znie: „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky“. V prípade údajne chýbajúceho údaja konečnej splatnosti uvádza, že Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sa v zmysle článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ustanovenia o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného znamená aj to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď. V zmysle uvedeného teda oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu

na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5. zmluvných dojednaní vyplýva Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a teda dátum konečnej splatnosti v zmysle uvedených zmluvných dokumentov je 25.6.2015. Oprávnený tvrdí, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. V zmysle Oznámenia o schválení úveru je konečná splatnosť úveru stanovená na deň 25.06.2015. Podľa tvrdenia povinného je nesprávne vypočítaný údaj RPMN nakoľko do jeho výpočtu nebola započítaná odplata za poskytnutie služby v zmysle článku 8 Zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom dohody v zmysle čl. 8 je samostatná služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska je teda predmetom plnenia právo dlžníka na splnenie uvedeného záväzku veriteľa. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby („Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“). Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Podľa ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia úvaha o neprimeranosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, ani dojednanie o odplate nemôžu byť neprijateľnými podmienkami. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004) Zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky v určitej výške a záväzok dlžníka poskytnú prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Na jej základe došlo k úhrade odplaty, ktorá je v nej dohodnutá, pričom ani pri vyplatení čiastky úveru zníženej o danú odplatu a ani následne žalobca nereklamoval či už samotné uzavretie dohody, výšku vyplatenej sumy a pod. Dohoda o poskytovaní služieb je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani podmienku pre vznik zmluvy o úvere. v určuje: „Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.“ Tvrdenie povinného oprávnený popiera, nakoľko odporuje ustanoveniam Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy č. 8300044380 platilo: Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, Podľa ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa . Podľa článku 8., ods. 8.6 dohody o poskytnutí služby uzavretie danej dohody nie je podmienka a ani predpoklad pre uzavretie zmluvy alebo pre poskytnutie úveru. V zmysle toho a na základe citovaného vyššie sa odplata podľa dohody o poskytnutí služby nezapočítava do celkových nákladov a ani do výpočtu RPMN. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nadväzuje na článok 8., ods. 8.6 a súvisí s jej samostatnosťou od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom

úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Na to, aby dohoda vznikla, je potrebný jeho podpis (dokonca ako prvého v poradí). To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Pritom priemerný spotrebiteľ (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) t. j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná si na základe uvedených okolností je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Táto skutočnosť v žalobe spochybnená nebola. V zmysle uvedeného oprávnený uvádza, že náklady podľa dohody o poskytnutí služby majú byť zahrnuté do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom poskytnutým podľa zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného je v Zmluve o revolvingovom úvere správne uvedená výška RPMN v sume 69,14% ročne. Súčasne je takáto výška RPMN primeraná nakoľko výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 21.12.2011 upravená v zmysle ust. , podľa ktorého Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.“ resp. „je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí.“(Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012) Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. , vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola pre zmluvu vo výške 45,66 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Tvrdenie povinného týkajúce sa revolvingu ako automatického poskytnutia ďalšieho úveru, povinný opomína, že po poskytnutí revolvingu (príslušnej čiastky na účet povinného) mohol povinný kedykoľvek požiadať o jeho stornovanie tzn. o jeho vrátenie (čl. 4.6. Zmluvných dojednaní) čo však nikdy nevyužil. Zároveň mohol revolving aj bez uvedenia dôvodu vypovedať ešte pred jeho poskytnutím (čl. 9.1 Zmluvných dojednaní). Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku preto navrhuje návrh povinného v celom rozsahu zamietnuť. Oprávnený si ďalej uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 53,98 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo sumy 342,58 eur vo výške 15,94 eur vrátane DPH /13,28 eur + 20% DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 eur vrátane DPH /9,21 + 20% DPH/).

4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

7. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

8. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

9. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Súd v súvislosti s novelou exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak bol exekučný titul zrušený, alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.

13. V súvislosti s vyššie uvedeným súd konštatuje, že tvrdenia povinnej nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní. Preto ak povinná namieta odňatie práva na spravodlivý súdny proces, neplatnosť právneho úkonu, skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmanie spotrebiteľskej zmluvy a jej obligatórnych náležitostí, ako aj skutočnosť, že zmluva obsahuje nekalé alebo neprijateľné zmluvné podmienky, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinnej namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, pričom nevyhnutnou podmienkou je skutočnosť, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Právoplatnosť spočíva v nezmeniteľnosti a záväznosti súdneho rozhodnutia, a teda pozostáva zo stránky formálnej a materiálnej. Ak rozhodnutie nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, nadobúda formálnu právoplatnosť. Materiálna stránka právoplatnosti spočíva v jeho záväznosti a teda z procesnoprávneho hľadiska je rozhodnutie záväzné pre každého, t.j. tak pre účastníkov konania, ako aj pre súdy či iné štátne orgány. Oprávnený inicioval exekučné konanie na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 225/08/15 zo dňa 02.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2016 a vykonateľnosť dňa 18.10.2016. Oprávnený teda podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinná si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnila, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

14. K povinnej námietke proti trovám exekúcie a príslušenstva je potrebné poukázať na ust. § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Postup súdneho exekútora, ktorý si v súvislosti s výkonom svojej činnosti účtuje príslušnú daň z pridanej hodnoty, preto nemožno považovať za postup, ktorý je v rozpore s unijným právom, či verejným poriadkom. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením povinnej, že upovedomenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní (pozn. súdu správne má byť 15 dní) od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, je v rozpore so zákonom. Otázku odmeny a náhrady výdavkov súdneho exekútora za výkon jeho činnosti upravuje ust. a nasl. Exekučného poriadku, pričom výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanovuje Ministerstva spravodlivosti č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Za výkon exekučnej činnosti teda exekútorovi patrí odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Ak ide o exekúciu predmetom ktorej je vymoženie peňažného plnenia, základom pre určenie odmeny exekútora je samotná výška vymoženého plnenia, a preto je potrebné zdôrazniť, že výška odmeny súdneho exekútora uvedená v upovedomení o začatí exekúcie je vypočítavaná ku dňu vydania upovedomenia a to tak, že ak povinný uspokojí pohľadávku oprávneného spolu s jej príslušenstvom v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 10 % zo základu (vymožené plnenie). Ak povinný v uvedenej lehote záväzok voči povinnému neuhradí, odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o ďalších 10 % a teda súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 20 % zo základu (z vymoženého plnenia). Ak ide o náhradu paušálnych výdavkov, aj tu je rozhodujúci okamih, kedy dôjde k uspokojeniu nároku oprávneného. V prípade úhrady pohľadávky oprávneného v lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súdny exekútor má nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,- eur, ak však k úhrade v tejto lehote nedôjde, výška náhrady paušálnych výdavkov je 60,- eur. Nemožno preto poučenie súdneho exekútora o vyššie uvedených skutočnostiach a teda o možnom navýšení trov súdneho exekútora považovať za rozporuplné so zákonom.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

18. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

19. Podľa , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

20. Súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 26,56 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 9,21 eur (za rok 2018), spolu v sume 44,98 eur + 20% DPH, t.j. 53,98 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.