Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: M.Á. H., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XXXX/XX, XXX XX, M., v konaní o zaplatenie 119 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť istinu vo výške 119 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.5.2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 33 €, všetko do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 25.4.2019 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 119 €, odmeny vo výške 168 €, zmluvnej pokuty v sume 33 €, pokuty za upomienku v sume 180 €, známeho zmluvného úroku vo výške 717,56 €, známeho zákonného úroku z omeškania vo výške 31,36 €, ďalej zmluvného úroku vo výške 68 % zo sumy 119 € od 10.5.2018 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 119 € od 10.5.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.4.2015 uzavretej podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 600 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť, zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, ktoré plnenia by predstavovali spolu sumu 576 €. Žalovaná sa tak zaviazala celkovo žalobcovi vrátiť sumu 1.176 € do 24.4.2016. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v prípade, že neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, zmluvnú pokutu vo výške 33 €. Žalovaná však svoj záväzok nesplnila napriek výzve veriteľa. Preto žalobca uplatnil nárok na plnenia, ktoré sú uvedené vyššie.

3. K svojej žalobe potom žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 24.4.2015 a všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, výpis zo svojho obchodného registra.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a vyjadrila sa k nej až na pojednávaní, ktoré súd nariadil na deň 4.9.2019. Žalobca, ktorého právny zástupca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť neospravedlnil, na výzvu súdu zaslanú spolu s predvolaním na pojednávanie, aby preukázal spôsob výpočtu a nárok na zmluvnú pokutu, úroky z omeškania, zmluvné úroky ako aj pokutu za upomienky a spôsob splácania dlhu žalovaného a súčasne, aby preukázal, ako bola preverená bonita klienta žalovanej pred uzavretím zmluvy (č.l. 37), nereagoval.

5. Na pojednávaní dňa 4.9.2019 súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu a vypočul žalovanú.

6. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že priznáva, že úver nesplatila tak, ako bolo dohodnuté a pripustila, že na istine úveru môže žalobcovi dlhovať minimálne sumu 119 €. Pripustila, že dostávala aj nejaké výzvy od žalobcu, avšak nevedela ich predložiť, pretože má veľa dlhov, aj exekúcie a keďže jej v dôsledku exekúcií bol zablokovaný účet, úver voči žalobcovi už splatiť nemohla. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či dostávala od žalobcu aj nejaké upomienky. Pripustila, že jej chodili nejaké výzvy, avšak od iných veriteľov.

7. Z úverovej zmluvy, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu, súd zistil, že táto úverová zmluva bola podpísaná žalobcom prostredníctvom jeho mandatára ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou dňa 24.4.2015. Podľa čl. 1 úverovej zmluvy veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľke bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 600 € a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje spolu sumu 576 €. Teda žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1.176 €. Podľa čl. 2 úverovej zmluvy odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 168 €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28 %, ktorá sa vypočítava podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Úrok je vo výške 68 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia a predstavuje sumu 408 €. Žalovaná ako spotrebiteľka sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1.176 € do 24.4.2016, teda do jedného roka od podpisu úverovej zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane 24.4.2016. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je vo výške 21,35 % ročne. Podľa vyhlásenia spotrebiteľa, teda žalovanej, bola žalovaná oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemala k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Súčasne podpisom potvrdila ich prevzatie. Podľa znenia zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 € a za každú zaslanú upomienku sumu 30 € do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.

8. Súčasťou úverovej zmluvy boli teda aj všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré upravovali ďalšie náležitosti úverovej zmluvy, ale aj sankcie za neplatenie úveru.

9. Po vykonanom dokazovaní oboznámiac sa so znením zmluvy o poskytnutom spotrebiteľskom úvere, súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu a to z týchto dôvodov:

10. Je nepochybné, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej náležitosti upravovalo ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na základe tejto zmluvy za poskytnutie úveru vo výške 600 € sa žalovaná zaviazala popri vrátení istiny vo výške 600 € zaplatiť veriteľovi aj odplatu a úroky, ktoré spolu tvorili sumu 576 €. Odplata podľa čl. 2 zmluvy predstavovala sumu 168 € a je zrejmé zo znenia tohto článku, že len toto plnenie bolo zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru vo výške 28 %. V článku 3 sa zaviazala žalovaná zaplatiť úrok vo výške 68 % ročne, čo v prepočte predstavovalo sumu 408 €. Je zrejmé, že tento úrok nebol zahrnutý do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko by musela byť nepochybne vyššia. Jednoduchým výpočtom súd dospel k presvedčeniu, že odplata za poskytnutie finančných prostriedkov bez ohľadu na to, ako ju rozčleňoval veriteľ v zmluvnom formulári a bez ohľadu na to, že do nej nezahrnul aj úroky v sadzbe 68 % ročne, vyčíslené v sume 408 €, tvorila sumu 576 € a predstavovala až 96 % celkovo poskytnutých finančných prostriedkov, teda 96 % zo sumy 600 €.

11. Zmluvné strany uzatvárali zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v čase, keď výška odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov dodávateľom spotrebiteľovi, bola zákonne limitovaná a platilo ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevýšiť najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu a podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

12. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktoré upravovalo výšku odplaty v ust. a v znení účinnom k 24.4.2015, teda k zneniu účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

13. Podľa § 1 ods. 1 citovaného Nariadenia vlády odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia, alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov, alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

14. Podľa § 1 ods. 2 citovaného Nariadenia vlády odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

15. Súd počítal výšku odplaty podľa § 1 ods. 3 písm. b/ bod 2, podľa ktorého odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v peniazoch, prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že jednorazové plnenia v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100. Pri vydelení sumy 576 €, ktorá predstavovala súčet jednorazovo zaplatených úrokov a odplaty sumou 600 €, ktorá predstavovala zmluvne dohodnuté peňažné prostriedky požičiavané žalovanej a vynásobením číslom 100, súd dospel k výške odplaty 96 % ročne.

16. V zmysle ust. § 1a ods. 1 citovaného Nariadenia vlády, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere, alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom, alebo pôžičkou, rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

17. Podľa § 1 ods. 4 citovaného Nariadenia vlády na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

18. Ako súd zistil zo zverejnených súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za prvý štvrťrok roku 2015 podľa stavu k 31.3.2015, teda v prvom štvrťroku predchádzajúcom uzavretiu úverovej zmluvy, bola priemerná RPMN spotrebiteľských úverov, splatných do 12 mesiacov, 16,91 % ročne a v druhom štvrťroku roku 2015 bola RPMN 18,54 % ročne. Z toho je zrejmé, že odplata vo výške 96 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov vysoko niekoľkonásobne prekračovala limit stanovený v ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k porušeniu, kogentného ust. Obč. zákonníka, ktoré súd vyššie citoval.

19. V dôsledku porušenia zákona, v tomto prípade ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, sú preto zmluvné dojednania týkajúce sa odplaty tvorenej úrokmi v sume 408 € a tzv. odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov v sume 168 €, absolútne neplatné podľa ust. § 39 Obč. zákonníka.

20. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Naviac si súd dovoľuje poznamenať, že vzhľadom na skutočnosť, že je evidentné, že veriteľ, teda žalobca do výpočtu RPMN úveru zahrnul len odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 168 € a nezahrnul úrok 68 % ročne, vyčíslený na sumu 408 € porušil v ust. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru, alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti, alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov, na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie, sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľné a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

22. Ak veriteľ nezahrnul do výpočtu RPMN aj úroky, bola RPMN vypočítaná v nesprávne výške, v nižšej výške, než by bola jej reálna výška a uviedol nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa.

23. V dôsledku tejto skutočnosti je spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ aj bezúročný a bez poplatkov.

24. Tieto skutočnosti, teda nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa a neplatné dojednanie odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov, spôsobuje, že je povinnosťou žalovanej vrátiť veriteľovi len istinu poskytnutého úveru, teda sumu 119 €, ktorú žalovaná nerozporovala.

25. Žalobca potom nemá nárok na odmenu vo výške 168 €, nemá nárok na zmluvné úroky v sume 717,56 € a nemá nárok ani na pokuty za upomienky, nakoľko tento nárok žalobca nepreukázal. Napriek výzve súdu totiž nepreukázal, že by odoslal žalovanej upomienky, ktoré ho oprávňovali účtovať pokutu v sume 180 €. Rovnako žalobca na výzvu súdu nezdôvodnil spôsob výpočtu tzv. známeho zákonného úroku z omeškania v sume 31,36 %. Súdu nie je zrejmé, za aké obdobie a z akej sumy, v akej sadzbe bol tento úrok z omeškania účtovaný. Preto ani tento nárok súd žalobcovi, keďže bol nepreskúmateľný, nepriznal.

26. Súd, keďže žalovaná priznala, že žalobcovi dlhuje minimálne istinu vo výške 119 €, ktorú inak mala vrátiť podľa znenia zmluvy do 24.4.2016, priznal len nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33 €. Tento nárok súd považoval za dôvodný, zmluvnú pokutu považoval za platne dojednanú a je aj vo výške primeranej závažnosti a výške záväzku, ktorý žalovaná vo vzťahu k žalobcovi mala. Z týchto dôvodov sú žalobcovi priznal len nárok na istinu úveru v sume 119 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.5.2018 do zaplatenia tak, ako ho žalobca žiadal, keďže v tom čase už mala byť istina úveru dávno podľa znenia zmluvy zaplatená a zmluvnú pokutu v sume 33 €.

27. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Žalovaná proti žalobcovi nežiadala náhradu trov konania a naviac jej v konaní preukázateľne trovy nevznikli. Preto, aj keď by žalovaná mala, keďže bola úspešnejšou účastníčkou konania v zmysle ust. nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, súd jej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.