Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Pc-6-2018.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Area
Subarea
46Pc/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci manželov: D. Q., X.. XX.X.XXXX, L. J. P. XXX/XXX, Ž. - L., Š. S. R., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Gabrielom Šujanom, bytom Revolučná 5, Žilina, a T. Q., K.. P., X.. XX.X.XXXX, X. X. H., Š.V. S. Č. Ľ. K., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo H. D. Q., X.. XX.X.XXXX, C. T. Q., K.. P., X.. XX.X.XXXX, N. G. XX.X.XXXX J. H.H. Ú. Y. A. pri Dunaji, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Ivanke pri Dunaji, vo zväzku 10, ročník 2010, na strane č. 20, pod poradovým číslom 26, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.5.2018 domáhal rozvodu manželstva, ktoré uzatvoril s manželkou dňa 24.9.2010 v Ivanke pri Dunaji. Manželstvo je bezdetné a posledné spoločné bydlisko manželov bola na adrese u matky navrhovateľa v Žiline - Bytčici. 2. Navrhovateľ v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že manželstvo bolo uzavreté po ročnej známosti, po jeho uzavretí odišli žiť manželia do Číny, do bydliska manželky. Postupne začalo dochádzať v manželstve k rozporom, čo vyústilo tým, že manželka začala žiť s iným partnerom, a tak sú vzťahy medzi nimi trvalo narušené a rozvrátené, pričom nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Komunikácia medzi manželmi úplne zanikla, a tak je jej pobyt navrhovateľovi neznámy. Vo vyjadrení na výzvu súdu navrhovateľ oznámil, že reálny pobyt oboch manželov bol už od uzavretia manželstva u matky navrhovateľa v Žiline, evidenčne zmenu pobytu nenahlásili. Ďalej zdôraznil, že dva roky pred podaním návrhru na rozvod manželstva odišla manželka bývať do Čínskej ľudovej republiky, kde sa zdržiava na neznámom mieste, a preto je jej pobyt neznámy. Trval na tom, aby miestne príslušným na rozvod manželstva bol Okresný súd Žilina.
3. Súd následne vykonal rozsiahle lustrácie a šetrenia za účelom zistenia pobytu manželky navrhovateľa. Dopytom na Okresný úrad Senec, odbor všeobecnej vnútornej správy, bolo zistené, že v čase uzavretia manželstva sa manželka identifikovala notárskym rodným listom, notárskym potvrdením o štátnom občianstve (čínska štátna občianka), notársky potvrdením o uzavretí manželstva (v čase uzavretia manželstva nemala stanovený vek na uzavretie manželstva v Čínskej ľudovej republike) a cestovným pasom platným do 20.12.2017. Z odpovede veľvyslanecstva Čínskej ľudovej republiky mal súd za preukázané, že zhodné údaje ako pri uzavretí manželstva s tým, že manželka navrrhovateľa mala vydaný preukaz žiadateľa o udelenie azylu platný do 12.10.2010. Z odpovede na žiadosť adresovanú Ministerstvu vnústra SR (č.l. 28) mal súd za preukázané, že manželke navrhovateľa nebol udelený azyl ani poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky.
4. Podľa § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej iba „CMP“), na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
5. Po preskúmaní procesných podmienok spojených s miestnou príslušnosťou súdu, súd dospel k záveru, že nakoľko mali manželia posledné spoločné bydlisko u matky navrhovateľa v Žiline, je na konanie príslušný Okresný súd Žilina.
6. Nakoľko sa pobyt manželky navrhovateľa nepodarilo zistiť, súd postupom podľa § § 116 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, doručil návrh na rozvod manželstva vyvesením na úradnej tabuli súdu.
6. Následne súd vo veci nariadil a dňa 4.9.2019 vykonal pojednávanie v prítomnosti oboch manželov a splnomocneného zástupcu navrhovateľa. Matka navrhovateľa v informačnej kancelárii súdu dňa 4.9.2019 oznámila, že na pojednávanie sa nedostaví ani navrhovateľ pre jeho pobyt v Poľsku ani jeho splnomocnený zástupcu, ktorý jej oznámil, že je chorý a nemôže sa zúčastniť pojednávania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky a manžela, oboznámením listinných dôkazov a písomnými vyjadreniami účastníkov. Na základe uvedeného dospel k nasledovným záverom:
7. Súd mal sobášnym listom preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 24.9.2010 v Ivanke pri Dunaji, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Ivanke pri Dunaji, vo zväzku 10, ročník 2010, na strane č. 20, pod poradovým číslom 26.
8. Lustráciou v registri obyvateľov SR súd zistil, že z navrhovateľ nemá žiadne dieťa. Nakoľko manželka nie je slovenskou štátnou občiankou, lustráciou v registri obyvateľov sa nepodarilo zistiť žiadne dostupné údaje. Súd tak mal za to (s ohľadom na to, že navrhovateľ nie je otcom žiadneho dieťaťa), že z manželstva nepochádzajú žiadne deti a manželstvo je bezdetné.
9. Pre procesnú pasivitu manželky súd pri posudzovaní návrhu na rozvod manželstva vychádzal najmä zo skutočnosti, že manželia spolu nežili už dva roky pred podaním návrhu na rozvod manželstva, čo vyplýva z návrhu na rozvod manželstva. Podľa vyjadrení navrhovateľa obaja manželia odišli žiť do Čínskej ľudovej republiky, kde začali manželské nezhody a manželka si našla nového partnera. Od toho času manžel nevie o jej aktuálnom pobyte. Ďalej mal súd za preukázané, že manželka nebola na území Slovenska minimálne od roku 2017, kedy jej končila platnosť cestovného pasu.
10. Zo strany navrhovateľa nemal súd preukázanú žiadnu snahu o nápravu rozvrátených manželských vzťahov. Manželia preukázateľne spolu nežijú takmer tri roky.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.
13. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o rodine.
16. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy obaja manželia žijú oddelene viac ako tri roky, nevedú spoločnú domácnosť, dokonca ani nemajú vedomosť o pobyte druhého manžela (v danom prípade o pobyte manželky) súd je toho názoru, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a nenávratne narušené. Snaha o obnovu manželského spolužitia nebolo preukázaná, a to aj s ohľadom na to, že každý z manželov žije vlastný život v odlišných častiach sveta.
17. Z vykonaného dokazovania, a to najmä prednesom manželov na pojednávaní, má súd za to, že v prípade nezáujmu o jeho obnovu zo strany čo i len jedného z manželov dôvodiac najmä nezáujmom a neznalosťou pobytu druhého manžela, sú podľa názoru súdu splnené podmienky ustanovené zákonom o rodine v § 22 a 23 zákona o rodine na rozvod manželstva. S ohľadom na túto skutočnosť, súd manželstvo manželov rozviedol.
18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľka nepodala trovy konania nežiadala, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.