Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_8Pc-6-2018.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/6/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v právnej veci navrhovateľky: U. Č., R.. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX Q., proti 1/odporcovi (domnelý otec): K. Ď., R.. XX.XX.XXXX, W. XXX, H., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k 2/mal. dieťaťu: R. Č., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že K. Ď. nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX je otcom mal. R. Č., nar. XX.XX.XXXX r.č. XXXXXX/XXXX z matky U. Č. nar. XX.XX.XXXX r.č. XXXXXX/XXXX.
II. Súd z v e r u j e mal. R. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 22.03.2018.
V. Zaostalé výživné za obdobie od 22.03.2018 do 03.09.2019 v sume 1572,20 je otec p o v i n n ý uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 50 eur popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozsudku.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VII. O trovách štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 27.07.2018 domáhala určenia otcovstva proti odporcovi k mal. R., následne zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného z strany otca. Ako uviedla, s odporcom sa spoznala prostredníctvom internetovej siete približne vo februári 2017. Často si písali, stretli sa keď sa vrátila z T. A. Q., došlo medzi nimi k pomeru. Dňa 25.06.2017 sa znova stretli a mali intímny styk, ktorý bol dokonaný a bez ochrany, je predpoklad že vtedy otehotnela. Stretli sa ešte jeden krát. Keď sa dozvedela, že je tehotná kontaktovala odporcu, ktorý sa k tomu postavil odmietavo a dva mesiace ju nekontaktoval. Po čase sa jej ozval, chcel, aby spolu skúsili žiť, avšak sú rozdielne povahy a nefungovalo to. Odvtedy neprejavoval záujem o navrhovateľku ani o dcéru. V rozhodnej dobe mala partnera v T., ktorý si však súkromne dal otestovať otcovstvo k mal. R. s negatívnym výsledkom.
2. K. Ď. sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 19.10.2018, kde žiadal o určenie otcovstva skúškou DNA. Ak sa potvrdí jeho otcovstvo, nebráni sa prispievaniu na výživu dieťaťa. Žiada však zohľadniť jeho súčasnú majetkovú situáciu, keďže sa má exekúcie a v tom čase jeho priateľka bola tehotná a
vo februári 2019 mu mala pribudnúť vyživovacia povinnosť. Súhlasil s tým, aby maloletá bola zverená matke, nežiadal upraviť styk s maloletou.
3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA a za znalca ustanovil prof. RNDr. Ľudevíta Kadášiho, Dr.Sc.. Zo znaleckého posudku č. 2/2019 zo dňa 20.02.2019 je zrejmé, že otcovstvo K. Ď., nar. XX.XX.XXXX k malR. Č., nar. XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,75 %.
4. Po doručení znaleckého posudku súd pojednával dňa 14.06.2019 a 03.09.2019 v prítomnosti navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka a vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový stav:
5. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 220 eur mesačne, prídavkov na dieťa v celkovej výške 23,68 eur, je zamestnaná od 03.12.2018 na dobu určitú do 30.11.2019 s výškou hodinovej mzdy 3,28 eur, pričom priemerne za mesiac má čistú mzdu 700 eur. Maloletá je zdravá, do detských jasiel zatiaľ nechodí. Starostlivosť o ňu zabezpečuje stará matka navrhovateľky, do detských jasiel je zapísaná, čaká na prijatie. Navrhovateľka s maloletou dcérou býva v byte, ktorý je v jej 1 podielovom vlastníctv, býva s nimi aj stará matka navrhovateľky. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
6. Otec je živnostník. Výška jeho pracovnej odmeny predstavovala v roku 2018 sumu v priemere čistá mzda 800 eur mesačne, v roku 2019 vo výške 900 eur mesačne, z ktorej boli strhávané náklady na exekúcie. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. J. Ď., nar. XX.XX.XXXX. Nie je evidovaný ako vlastných resp. spoluvlastník nehnuteľností v okrese Nové Zámky v žiadnych listoch vlastníctva. Nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Má evidované dva účty v bankách so záporným disponibilným zostatkom.
7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
8. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
9. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné, vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Pri skúmaní dôvodov na určenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletej Niny, pod ktorými je nutné rozumieť potreby základné - najmä strava, ošatenie, hygiena novorodenca resp. batoľaťa. Súd pri hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov matky a otca skúmal komplexne pomery povinných rodičov a objektívne zisťoval ich životnú úroveň, ktorá sa odvíja od ich vzdelania, povolania, zdravotného stavu a ďalších vyživovacích povinností.
19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona a je v nej zahrnuté právo dieťaťa na výživu, s ktorým korešponduje povinnosť oboch rodičov vyživovať dieťa. Obaja rodičia majú spoločnú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na plnenie vyživovacej povinnosti nemá vplyv fakt, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Výživné má v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom privilegované postavenie najmä v tom, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že K. Ď., ktorého navrhovateľka označila ako otca mal. dieťaťa je otcom mal. Niny, preto podanému návrhu v tejto časti vyhovel. Rovnako na základe návrhu matky a súhlasu otca zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zabezpečuje na požadovanej úrovni. Výživné v sume 100 eur súd považuje za primerané k veku a potrebám jeden a pol ročného dieťaťa, o ktoré v čase rozhodovania zabezpečuje starostlivosť stará matka navrhovateľky a reflektuje na základné potreby batoľaťa, ktoré nepresahujú bežnú mieru nákladov nutných pre život a tiež zohľadňuje rovnosť rodičov, ktorí majú približne rovnaký príjem a životnú úroveň. Súd zobral do úvahy príjem otca cca 900 eur mesačne, ktorý od 20.02.2019 má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. J.. Súd nevzal do úvahy tvrdenia otca , že jeho skutočný príjem je oveľa nižší z dôvodu exekúcii, nakoľko súd pri určení výživného neberie v úvahu výdavky otca - exekúcie strhávané mu z príjmu, ktoré si zapríčinil sám a ktoré nebolo nevyhnuté vynaložiť. Otec je mladý, zdravý muž, ktorého úlohou je zabezpečiť slušnú životnú úroveň pre seba a svoje dcéry - maloletú R. aj maloletú J.. Maloletá R., ktorá napriek tomu že s ním nežije v jednej domácnosti, je jeho dcérou, na ktorú má nie len morálnu povinnosť, ale najmä zákonnú povinnosť prispievať na jej výživu. Je jeho prvoradou povinnosťou korigovať svoje príjmy a výdavky tak, aby mohol uhrádzať výživné, ktoré má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd prihliadol na kladné vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol podanému návrhu vyhovieť. Hoci navrhovateľka žiadala sumu 180 eur mesačne a kolízny opatrovník s touto sumou súhlasil, súd mal za to, že vzhľadom na vek maloletej, jej odôvodnené potreby a možnosti otca je primeraná suma výživného vo výške 100 eur mesačne, s tým, že súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že rozhodnutia súdu o výživnom sa môžu v budúcnosti meniť keď sa zmenia pomery na strane mal. R., teda v budúcnosti jej náklady a potreby budú narastať a to v najmä čase keď nastúpi do materskej, základnej, strednej prípadne aj vysokej školy, vzhľadom na jej vek, budúce zdravie a záujmy. Zaostalé výživné od narodenia dieťaťa do vyhlásenia rozsudku v sume 1732,20 eur ( 932,2 eur ( 32,2 eur za marec 2018, 100 x 9 mesiacov v roku 2018) + 800 eur ( 100 eur x 8 mesiacov v roku 2019 ), s tým, že súd odpočítal úhradu otca v sume 160 eur ( ktorú sumu matka nerozporovala) tzn. zaostalé výživné v sume 1572,20 eur umožnil súd otcovi uhrádzať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom vo výške 50 eur. Teda súd mal za to, že výživné 100 eur a mesačná splátka zaostalého výživného určená súdom v sume 50 eur, spolu 150 eur mesačne bude primeraná pre maloletú a otca nijako nepoškodí ani neznevýhodní.
19. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Vzhľadom k tomu, že v konaní súd vykonal znalecké dokazovanie na ktoré bolo z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatené 330 eur ako preddavok na znalecké dokazovanie a znalec vyúčtoval odmenu, náhradu hotových výdavkov a za stratu času celkom 494,38 eur, súd rozhodol, že o trovách štátu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo c) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením