Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B1-3C-29-2020.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-3C/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: L. Z. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. X. mája X, XXX XX X., zastúpený: JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.800,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.800,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.800,- EUR odo dňa 26.02.2020 do zaplatenia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.03.2018 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.800,- EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia poistného plnenia vyplývajúceho z verejného prísľubu žalovaného, ktorý bol súčasťou povinného zmluvného poistenia motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“).
2. V žalobe uviedol, že mal so žalovaným uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX. Obsahom poistnej zmluvy bol aj verejný prísľub poisťovne na poskytnutie poistného plnenia v prípade, ak na poistenom motorovom vozidle dôjde ku škode v dôsledku stretu so zverou. Ďalej uviedol, že dňa 06.10.2019 v čase okolo 23.00 hod. došlo na štátnej ceste I/XX v katastri obce Q. ku škodovej udalosti, pričom došlo ku škode na majetku osobného motorového vozidla žalobcu zn. O. C., M.: J K tejto škodovej udalosti došlo v dôsledku stretu vozidla žalobcu a zveri, ktorá sa nachádzala na vozovke, čo sa však žalobcovi nemôže dávať za vinu, pretože túto okolnosť nemohol vopred predvídať (so zreteľom na svetelné podmienky v čase nehody) a samotnej zrážke takisto nemohol predísť. Po škodovej udalosti vykonal všetky potrebné kroky k náhrade škody. Zabezpečil a označil miesto nehody, bezodkladne privolal políciu, informoval poisťovňu, ktorej radami sa následne riadil a nakoniec požiadal o poistné plnenie. Listom zo dňa 13.11.2019 žalovaný žalobcovi oznámil, že k poskytnutiu náhrady škody nedôjde a že uvedenú škodovú udalosť poisťovňa vyriešila bez nároku na poistné plnenie, nakoľko podľa jej zistení charakter poškodenia motorového vozidla nenesie známky priameho stretu so zverou. Žalobcovi nie je známe, na základe čoho dospel žalovaný k týmto záverom, keďže zo správy ku škodovej udalosti zo dňa 23.01.2020, ktorá bola vypracovaná OR PZ v Rožňave je zrejmé, že udalosť nebola zavinená vodičom a že k nej došlo z dôvodu zrážky so zverou.
Škoda spôsobená na vozidle žalobcu tak vznikla v príčinnej súvislosti stretu vozidla žalobcu so zverou. Na vozidle došlo k vzniku totálnej škody, avšak žalobca si uplatnil poistné plnenie len v rozsahu verejného prísľubu žalovaného, t. j. vo výške 1.800,- EUR s príslušenstvom. Keďže žalovaný šetrenie škodovej udalosti ukončil bez nároku žalobcu na poistné plnenie, žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu k poistnému plneniu v lehote do 7 dní, avšak žalovaný na to žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca si tak nárok uplatňuje žalobou. Tiež si uplatňuje nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 8,00% ročne od 26.02.2020 do zaplatenia, keďže 31.01.2020 bola žalovanému zaslaná výzva, ktorá mu bola doručená 18. 02. 2020 a do 7 dní mal zaplatiť.
3. Na základe návrhu žalobcu vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/ XXXX zo dňa 03.04.2020. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 17.04.2020 odpor. V odpore uviedol, že podľa žalobcom predloženej listiny označenej ako „Verejný prísľub XXXX/XQ“ zo dňa 01.06.2019 žalovaný adresoval prostredníctvom ustanovenia § 850 Občianskeho zákonníka fyzickým a právnickým osobám, ktoré s ňou v rozhodnom čase mali uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, verejný prísľub v prípade poškodenia alebo zničenia motorového vozidla následkom stretu so zverou a to za presne vymedzených podmienok. Podľa bodu (vi) verejného prísľubu žalovaný poskytne poistné plnenie, ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu poisteného motorového vozidla v dôsledku stretu so zverou, pričom za stret sa považuje priama zrážka vozidla so zverou na pozemnej komunikácií na území Slovenskej republiky. Nakoľko podľa oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 08.10.2019 vyplneného a podaného žalobcom pri škodovej udalosti nedošlo k priamemu stretu (nárazu) so zverou, predmetná škodová udalosť žalobcu nespĺňa podmienky verejného prísľubu pre poskytnutie požadovaného poistného plnenia. Rovnako žalobca v ani v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že pri danej škodovej udalosti skutočne došlo k zrážke, resp. k priamemu stretu so zverou. Okrem vyššie uvedeného žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa bodu (v) verejného prísľubu, teda nepreukázal, resp. nepredložil poistku pre príslušné poistné obdobie (rok 2019) ani úhradu poistného pre rozhodné poistné obdobie. Z uvedených dôvodov je preto zrejmé, že žalobca nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia z verejného prísľubu a nemá tak nárok na požadované poistné plnenie. Žalovaný tiež rozporoval nárok žalobcu na úroky z omeškania a uviedol, že v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP nárok na úroky z omeškania vzniká výlučne pri nedodržaní povinnosti poisťovne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poistnú udalosť prešetriť včas, pričom nie je sporné, že túto povinnosť si žalovaný splnil. Toto tvrdenie podporil poukázaním na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
4. K odporu žalovaného sa podaním zo dňa 23.04.2020 vyjadril žalobca. Argumenty žalovaného k nepreukázaniu poistnej zmluvy označil za neopodstatnené a do konania predložil asistenčnú kartu k PZP a doklad o zaplatení poistného. K argumentácii žalovaného, že žalobca nepreukázal priamy stret so zverou žalobca uviedol, že túto vyvracia oznámenie o vzniku škodovej udalosti z 08.10.2019, v ktorom žalobca jasne a zreteľne slovne aj graficky popisuje, že asi pol sekundy pred nárazom strhol volant, aby sa zveri vyhol. Zver však skočila pre auto a nasledoval náraz. Skutočnosť, že k priamemu stretu vozidla žalobcu so zverou došlo, potvrdzuje aj správa ku škodovej udalosti ORPZ v Rožňave zo dňa 23.01.2020, v ktorej sa konštatuje, že udalosť nebola zavinená vodičom a išlo o zrážku so zverou. K potenciálnej budúcej argumentácii žalovaného, že škoda vzniknutá na vozidla nemohla vzniknúť stretom so zverou žalobca uviedol, že poškodenie, ktoré vzniklo na vozidle žalobcu z dôvodu opustenia cesty a následného nárazu do stromov, vzniklo ako reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov. Bez stretu vozidla žalobcu so zverou by nedošlo k vybočeniu vozidla z cesty a následným nárazom do priľahlých stromov, a teda vzniknuté poškodenie vozidla žalobcu má priamy súvis so stretom vozidla žalobcu so zverou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 30.01.2018.
5. Žalovaný v duplike zopakoval, že k škodovej udalosti došlo následkom manévru žalobcu, ktorým sa vyhol priamemu stretu s lesnou zverou. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal priamy stret so zverou, v dôsledku čoho mu nevznikol nárok na poistné plnenie. Rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani z obhliadky vraku poškodeného vozidla po vzniku škodovej udalosti. V tejto súvislosti žalovaný predložil tiež fotodokumentáciu ohliadky poškodeného vozidla zo dňa 09.10.2019. Z dokumentácie je podľa žalovaného zrejmé, že poškodené vozidlo nenesie viditeľné známky stretu so zverou, t. j. krvné stopy, čiastočky srsti či iné telesné ostatky zrazenej zveri. Okrem toho žalovaný poukázal aj na to, že nie je k dispozícií žiadna fotodokumentácia tela zrazenej lesnej zveri, ktorá by potvrdzovala žalobcove tvrdenie o priamom strete so zverou. Pokiaľ ide o znenie správy ku škodovej udalosti ORPZ v Rožňave
zo dňa 23.01.2020, tak v predmetnej správe sa len konštatuje tvrdenie žalobcu, že dôvodom vzniku škodovej udalosti mala byť zrážka žalobcu so zverou, avšak samotnú škodovú udalosť príslušníci ORPZ Rožňava žiadnym spôsobom nezdokumentovali, v čoho dôsledku neexistujú o zrážke lesnej zveri s vozidlom žalobcu žiadne dôkazy.
6. Nakoniec žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.05.2024 uviedol, že žalovaný nijak svoje tvrdenie, že k škodovej udalosti došlo v dôsledku manévru, ktorým sa žalobca vyhol priamemu stretu so zverou, nepreukázal; naopak, žalobca svoje tvrdenie podoprel správou štátneho orgánu. K tvrdeniu žalovaného, že vozidlo nenieslo znaky stretu so zverou v podobe krvi či iných telesných zostatkov uviedol, že prítomnosť takých stôp je skôr výnimkou, a to najmä zo situácie, kedy bola zver schopná po nehode sama utiecť z miesta stretu.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami, a to: verejný prísľub žalovaného XXXX/ XQ zo dňa 01.06.2019 (č.l. 8), oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 13.11.2019 (č.l. 10), vyrozumenie k oznámeniu zo dňa 17.12.2019 (č.l. 12), list žalobcu zo dňa 06.11.2019 (č.l. 14), predžalobná výzva zo dňa 31.01.2020 s podacím lístkom (č.l. 16 až 17), správa OR PZ Rožňava o škodovej udalosti zo dňa 23.01.2020 (č.l. 19), oznámenie o vzniku škodovej udalosti zo dňa 08.10.2019 (č.l. 39 až 40), asistenčná karta PZP s dokladom o úhrade poistného (č.l. 62), zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 09.10.2019 (č.l. 106 až 107) a fotografie poškodeného vozidla po nehode (č.l. 113 až 130).
8. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, mal súd za preukázané, že žalobca bol vlastníkom motorového vozidla značky O. C. M.: J na ktorom dňa 06.10.2019 došlo k poistnej udalosti. V tento deň približne o 23.00 hod. v noci žalobca spozoroval na ceste srnu a s cieľom vyhnúť sa jej strhol vozidlo, ktoré následne zišlo z cesty a po opakovaných nárazoch do stromov na ňom vznikla totálna škoda, ktorá prevyšovala žalovanú sumu 1.800,- EUR, resp. sumu 2.000,- EUR pred odpočítaním spoluúčasti. Žalobca mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu v zmysle zákona o PZP, pričom súčasťou tejto zmluvy bol aj verejný prísľub žalovaného vyplatiť (aj) žalobcovi v prípade priameho stretu so zverou náhradu škody, ktorá vznikne v dôsledku tohto stretu, a to v maximálnej výške 2.000,- EUR so spoluúčasťou 10%. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca prudko zmenil smer v dôsledku očakávanej kolízie so srnou. Medzi stranami bolo zo skutkového hľadiska sporné, či žalobca skutočne srnu zrazil, alebo sa jej úhybným manévrom vyhol.
9. Vyššie uvedená skutočnosť bola zároveň v spore rozhodujúca. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca vo vzťahu k preukázaniu priameho stretu s lesnou zverou uniesol dôkazné bremeno, a teda k priamemu stretu medzi jeho vozidlom a srnou došlo. Súd v prvom rade vychádzal z tvrdení samotného žalobcu v žalobe, pričom rovnako sa žalobca vyjadril v oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 08.10.2019, kde žalobca uviedol: „V čase 22:50 som sa vracal domov z RV. Predbiehal som čierne Q. na PL ŠPZ, pričom po prebehnutí nevypol diaľkové svetlá, ktoré ma cez spätné zrkadlo oslňovali. Následkom toho som si nevšimol vybehnuté mláďa srny na vozovke. Asi pol sekundy pred nárazom som strhol volant, že sa jej vyhnem. Ona skočila pred auto a nasledoval náraz. Auto vletelo do jarku a začalo narážať do stromov. Posledný strom ma vyhodil na cestu.“ Žalobca tak skutočnosť, že došlo k priamemu stretu (zrážke) so srnou tvrdil nielen v konaní, ale aj v oznámení o vzniku škodovej udalosti spísanom dva dni po tejto udalosti. V dôsledku toho zároveň nie je pravdivé tvrdenie žalovaného ktorý uvádzal, že vo vyššie uvedenom oznámení žalobca priamy stret so zverou neuvádzal.
10. Tvrdenia žalobcu o strete so srnou potvrdzuje aj správa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave zo dňa 23.01.2020. V tejto správe sa uvádza „Týmto Vám oznamujem, že dňa 06.10.2019 o 23:52 hod. bolo vykonané preverenie oznámenia o škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 06.10.2019 v čase okolo 23:00 hod. na št. ceste D., v k. ú. obce Q. v km. 369,800. Jej účastníkom bol L. Z. J., trvale bytom X., 1. mája XXX s H. zn. O. C., evidenčného čísla J N.: P Udalosť nebola zavinená vodičom! / zrážka so zverou/. V zmysle § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. takúto udalosť orgány Policajného zboru neobjasňujú.“ Z tejto správy je teda zrejmé, že žalobca na miesto nehody privolal policajnú hliadku, ktorá síce príčiny vzniku škodovej udalosti formálne neobjasňovala, ale jej záver jednoznačne potvrdzoval, že škodová udalosť nebola zavinená vodičom, resp. že išlo o zrážku so zverou.
Súd pri hodnotení tohto dôkazu vychádzal z toho, že príslušníci policajného zboru boli privolaní na miesto škodovej udalosti, pričom po osobnej obhliadke miesta činu explicitne konštatovali, že došlo k zrážke so zverou.
11. Z uvedených dôkazov mal súd za dostatočne preukázané, že škodová udalosť vznikla následkom priameho stretu vozidla so srnou. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, lebo nepreukázal fotografie zrazeného zvieraťa, súd uvádza, že vzhľadom na vyjadrenia žalobcu takýto dôkaz súd nemohol očakávať. Žalobca uviedol, že zrazená zver neostala na mieste nehody, pričom v takom prípade sa súd stotožňuje so žalobcom, že od žalobcu nemožno očakávať, že bude následne zver stopovať, aby disponoval fotodokumentáciou. Súd v tejto otázke uvádza, že hoci štandardne je možné skôr očakávať, že zrazené zviera ostane na mieste nehody, pokladá vo všeobecnosti za možné, aby zrazené zviera bolo po nehode zranené takým spôsobom, že je dostatočne schopné opustiť miesto nehody. V takom prípade sa dôkazné bremeno preukázania, že v tomto konkrétnom prípade to vzhľadom na charakter zrážky nebolo možné, presunulo na žalovaného. Tento však tvrdenia žalobcu o nemožnosti dokumentovať zrazené zviera pre jeho neprítomnosť na mieste nehody žiadnym spôsobom nespochybnil, resp. nepreukázal. Rovnako súd nepokladá za relevantné tvrdenia žalovaného, že zrazenie zveri nevyplýva z obhliadky vraku poškodeného vozidla, resp. že na fotografiách vozidla nie sú stopy stretu so zverou. Pokiaľ ide o zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 09.10.2019 (č.l. 106 až 107), tento obsahuje len zoznam dielov, ktoré je potrebné vymeniť, a konštatovanie, že ide o totálnu škodu, a žiadnym spôsobom nehodnotí, či sú na vozidle stopy po zrážke so zverou, alebo nie. Z fotografií poškodeného vozidla (č.l. 113 až 130) je zase zrejmé, že vozidlo bolo v prednej časti natoľko poškodené nárazmi do stromov, že nie je možné rozumne očakávať, že by boli viditeľné akékoľvek predchádzajúce stopy po zásahu zrazeného zvieraťa. Súd sa tak nestotožnil so žalovaným, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
12. Súd na vyššie uvedený skutkový stav aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že žalobe je potrebné v celom rozsahu vyhovieť.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
14. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“
15. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“
16. Podľa § 850 Občianskeho zákonníka: „Verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube.“
17. Verejným prísľubom žalovaného 2019/3Q žalovaný adresoval touto formou podľa § 850 Občianskeho zákonníka fyzickým a právnickým osobám, ktoré s ňou majú uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, verejný prísľub na poskytnutie poistného plnenia v prípade poškodenia alebo zničenia poisteného vozidla následkom stretu so zverou a to za podmienok uvedených v prísľube. V zmysle bodu (vi) verejného prísľubu sa žalovaný zaviazal
poskytnúť plnenie, „ak dôjde k poškodeniu alebo zničeniu poisteného motorového vozidla v dôsledku stretu so zverou, pričom za stret sa považuje priama zrážka vozidla so zverou na pozemnej komunikácii na území Slovenskej republiky.“
18. V zmysle § 850 Občianskeho zákonníka v spojení s verejným prísľubom XXXX/XQ platným od 01.06.2019 a § 15 ods. 1 zákona o PZP vznikol žalobcovi nárok na priame plnenie náhrady škody spôsobenej priamym stretom so zverou. V konaní nebolo sporné, že žalobca mal v rozhodnom čase so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení poškodeného motorového vozidla. Žalobcovi tak vznikol nárok na plnenie z verejného prísľubu v prípade, ak boli splnené podmienky v ňom uvedené. Ako súd uviedol vyššie, súd pokladal v konaní za preukázané, že škoda vznikla žalobcovi ako dôsledok priameho stretu so srnou, čím mu vznikol nárok na poistné plnenie. Výška škody nebola v konaní sporná. Súd tak žalobcovi prvým výrokom tohto rozsudku priznal žalovanú sumu 1.800,- EUR.
19. Súd pre úplnosť uvádza, že sa stotožnil s právnym názorom žalobcu ohľadom priamej príčinnej súvislosti medzi stretom so zverou a následnou škodou na vozidle. Medzi stranami nebolo sporné, že celá škoda nevznikla výlučne v dôsledku samotného stretu, ale naopak, vznikla ako dôsledok následných nárazov vozidla do stromov popri ceste potom, ako žalobca v dôsledku očakávanej zrážky so srnou prudko zmenil smer jazdy vozidla. Táto škoda je však v priamej a jednoznačnej príčinnej súvislosti s primárnym stretom so srnou, v dôsledku čoho je založená povinnosť žalovaného vyplatiť poistné plnenie v súlade s verejným prísľubom.
20. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania. V zmysle § 15 ods. 7 zákona o PZP je poistné plnenie splatné do pätnástich dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Toto plnenie ukončil žalovaný dňa 13.11.2019, lehota na plnenie tak žalovanému uplynula dňa 18.11.2019. Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 26.02.2020, t.j až po márnom uplynutí sedemdňovej lehoty na plnenie určenej v predžalobnej výzve zo dňa 31.01.2020, a v danom čase bol už nárok žalobcu splatný, súd žalobcovi priznal úroky z omeškania od uvedeného dátumu.
21. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že úroky z omeškania nemožno priznať, nakoľko zákon o PZP je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, a tento zákon pozná len úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP v prípade nesplnenia povinností poisťovne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP súd uvádza, že sa jednak s touto argumentáciou nestotožňuje a navyše je už dlhšie prekonaná rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd vo viacerých nálezoch, napr. II. ÚS XXX/XXXX alebo III. ÚS XXX/XXXX skonštatoval, že osobitné ustanovenie zákona o PZP o nároku na úrok z omeškania v osobitných prípadoch nemá žiadny vplyv na povinnosť poisťovní platiť úroky z omeškania aj vtedy, ak v rozpore so zákonom včas neposkytnú peňažné plnenie zodpovedajúce náhrade škody. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s plnením peňažného dlhu. Ústavný súd skonštatoval, že pri opačnom výklade ide o neprípustne formalistickú interpretáciu právnej normy. Súd sa s týmto výkladom ústavného súdu plne stotožňuje a žalobcovi úrok z omeškania priznal.
22. Výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 26.02.2020 vo výške 0%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania na 5%.
23. Keďže súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v nižšej výške ako žalobca požadoval, druhým výrokom tohto rozsudku súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní pokiaľ ide o istinu plný úspech, priznal tretím výrokom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
POUČENIE: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).