Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/286/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcov: 1/ J., obaja žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, Košice, proti žalovaným: 1/ D. o odstránenie plota, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 21. januára 2019, č. k. -280

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa v konaní domáhali uloženia povinnosti žalovaným odstrániť plot, postavený na pozemku parc. č. XX/3 - S. o výmere XXX, evidovanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. L. Vieska, na podklade tvrdenia, že jeho priebeh nezodpovedá vlastníckej hranici so susedným pozemkom parc. č. XX/X - S. o výmere XXXX m2, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. L. F..

2. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 25.10.2018 konanie zastavil a rozhodol o trovách konania výrokom, podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu.

3. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal štátu nárok na náhradu trov konania proti obom stranám v rozsahu 100 %. Podľa odôvodnenia súd prvej inštancie rozhodol o náhrade tých nákladov, ktoré štát vynaložil v priebehu konania na znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide rozloženie zodpovednosti strán za trovy dokazovania, prvoinštančný súd vyšiel z toho, že pokiaľ zastavenie konania pre späťvzatie žaloby bolo fakticky vyvolané mimosúdnou dohodou strán, v konečnom dôsledku žiadna z nich vzhľadom na výsledok sporu nebola procesne úspešnejšou.

4. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil. V odvolaní žalobcovia namietali, že predovšetkým pre rozhodnutie o náhrade trov štátu nemal súd prvej inštancie zákonnú oporu. Argumentovali v tomto smere, že v zmysle ust. rozhoduje súd o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade týmto konečným rozhodnutím bolo uznesenie zo dňa 25.10.2018, ktorým prvoinštančný súd konanie zastavil a rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi stranami. Odvolatelia zastávali názor, že pokiaľ týmto uznesením súd prvej inštancie nerozhodol aj o náhrade výdavkov vynaložených pri dokazovaní štátom (o trovách štátu), po jeho právoplatnosti tak už urobiť nemohol. Žalobcovia v odvolaní vytkli napadnutému uzneseniu tiež nesprávnosť posúdenia samotnej povahy nároku, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol. Podľa ich presvedčenia, aktuálny procesný predpis (na rozdiel od , , platného do 30.6.2016) trovy štátu inštitucionálne neupravuje, čo vylučuje, aby štátu takéto trovy v konaní vznikli a nevyhnutne tiež, aby o ich náhrade bolo rozhodnuté.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska v odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

6. Podľa ust. , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa ust. , svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

8. Podľa ust. , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

9. Podľa ust. a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

10. Z citovaných zákonných ustanovení možno vo vzťahu k žalobcami nastolenej otázke spôsobu rozhodnutia o náhrade výdavkov vynaložených štátom vyvodiť hneď niekoľko interpretačných východísk. V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na to, že zákon z hľadiska rozhodovania o trovách konania nerozlišuje medzi výdavkami, ktoré vznikli v konaní stranám ( ) a výdavkami, ktoré v súvislosti s dokazovaním v konaní vznikli iným osobám, najmä však svedkom, znalcom, ale aj štátu ( ). Všetky tieto výdavky i napriek použitým výrazovým prostriedkom, evokujúcim na prvý pohľad potrebu terminologicky rozlišovať medzi trovami konania (strán) a trovami dokazovania (iných subjektov než strán sporu), zákon v konečnom dôsledku subsumuje pod marginálne označenie trovy konania ( ). Preto pokiaľ súd prvej inštancie formuláciou výroku napadnutého rozsudku rozhodol o náhrade trov konania štátu, a teda z pohľadu odvolacích námietok žalobcov nie o „náhrade trov dokazovania štátu“, niet mu čo vytknúť.

11. V ďalšom rade nemožno prehliadnuť, že zákon nerozlišuje medzi trovami konania a trovami dokazovania nielen z hľadiska vzťahu k iniciatíve dotknutých subjektov (z úradnej povinnosti) a spôsobu rozhodnutia (najprv o nároku a po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením o jeho výške), ale tiež aj pokiaľ ide o časové súvislosti rozhodovania. V oboch prípadoch súd podľa citovaného ust. rozhodne o trovách v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí okrem, prípadov čiastočného alebo medzitýmneho rozsudku, v ktorých si súd vymieni rozhodnúť o trovách konania samostatným rozhodnutím. Ak preto právna prax vo vzťahu k trovám konania dospela k záveru, že pokiaľ súd v medziach zákona rozhodnutie o nich formálne neoddiali, musí byť výrok o trovách konania vždy súčasťou konečného rozhodnutia, je možné tento záver, podľa názoru odvolacieho súdu, v plnej miere vztiahnuť tiež na rozhodnutie náhrade trov dôkazu. To inak povedané znamená, že i o trovách dôkazu, a teda aj o náhrade nákladov dokazovania vynaložených štátom, nakoľko sú od konečného rozhodnutia závislé, musí súd rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 961). Pokiaľ tak neurobí, nevyčerpe tým celý predmet konania.

12. Podľa úvahy odvolacieho súdu niet rozumného dôvodu rozdielne nazerať tiež na následky prípadného nerozhodnutia o trovách dôkazu. V praxi súdov je v tomto smere jednotne uplatňovaný názor, že o trovách konania je možné rozhodnúť najneskôr do právoplatnosti konečného rozhodnutia (por. napr. rozhodnutie uverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 6/1969), a že nápravu opomenutia rozhodnutia o trovách konania možno za splnenia zákonných predpokladov urobiť výlučne dopĺňacím rozsudkom (por. napr. rozhodnutie uverejnené v Sborníku stanovisek, zpráv a rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR IV str. 755).

13. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v uznesení, ktorým na podklade späťvzatia žaloby konanie zastavil a rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi stranami o trovách dôkazu štátu nerozhodol. Nakoľko tak neurobil do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia ( 4.1.2019) ani dopĺňacím uznesením podľa ust. , procesnú možnosť nápravy tohto opomenutia tým definitívne stratil. Pokiaľ preto prvoinštančný súd i napriek tomu pristúpil prakticky k doplneniu výroku o trovách dokazovania ako obsahovej súčasti uznesenia zo dňa 25.10.2018 až po nadobudnutí jeho právoplatnosti, nemožno inak ako považovať tento jeho postup za nesprávny a posúdiť napadnuté uznesenie za nezákonné.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. napadnuté uznesenie bez ďalšieho zrušil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.