Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-233-2018.pdf
PDF · 103.18 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/233/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. : R. nar. XX.XX.XXXX a D. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., deti rodičov : matky C.. K. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom O. Y., F. X/X, t. č. bytom O. Y., M. XX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom Y. G., s.r.o., so sídlom v V., M. XX, C. : XX XXX XXX a otca X. O., rod. B., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom O. Y., t. č. bytom E. republika, XXXX Z., S. 8, zastúpeného v konaní U.. P. B., advokátkou so sídlom v C., U. nám. XX, o návrhu matky vo veci nezhody rodičov na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletých detí takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletých detí domáhala, aby súd za otca detí udelil matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska u maloletej R. O. na R. P. a u maloletého D. O. na D. P.. Matka uviedla, že manželstvo rodičov detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.5.2016 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX a maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Matka uviedla, že pri uzavretí manželstva ona prijala k svojmu priezvisku P. aj priezvisko manžela „O. P.“. Poukázala na to, že uvedené priezvisko O. nie je jeho rodným priezviskom, nakoľko otec detí je rodený „ B. “ a priezvisko O. si on prijal po svojej prvej manželke. Aj z toho dôvodu matka detí po rozvode žiadala o zmenu priezviska a zo svojho priezviska vypustila časť priezviska „O.“. Zdôraznila, že s priezviskom „O.“ ju, ani otca detí pokrvne nič nespája a v súčasnosti má ona priezvisko len P.. Matka poukázala na to, že obe maloleté deti na základe dohody pri uzavretí manželstva nesú priezvisko - dcéra O. a syn O.. Opakovane zdôrazňovala, že uvedené priezvisko nekorešponduje s rodovým menom otca detí ani jeho rodinných príslušníkov, nakoľko predkovia otca detí po mužskej línii používajú priezvisko „ B. “. Matka poukázala na to, že XXX% administratívy okolo detí robí ona, vybavuje pasy deťom, školu, chodí s nimi k lekárovi a pod. Tiež v súčasnosti maloleté deti trávia takmer všetok čas s ňou a jej rodinnými príslušníkmi, kde všetci používajú priezvisko P./á a rozdielnosť priezvisk už pociťuje dcéra R., ktorá sa pýta na odlišnosť priezvisk a matka sa domnieva, že rozdielnosťou priezvisk trpí a zle to na ňu vplýva. Maloletý D. navštevuje predškolské zariadenie, pričom aj on nevie pochopiť, prečo sa nemôže volať tak ako ostatní členovia rodiny, v ktorej sa pohybuje. Matka tak má za to, že medzi rodinou O. a maloletými deťmi neexistuje rodinné puto ani citová väzba a jediná väzba medzi priezviskom O. je otec, ktorý dlhodobo neplní rodičovské povinnosti podľa stanovenej úpravy styku na základe súdom schválenej dohody rodičov, pretože otec uvedený styk nie vždy rešpektuje a dodržuje, nevyužíva styk s deťmi v maximálnej možnej miere, ako by bolo možné očakávať. Tiež keď sú deti choré, nejaví záujem o ich diagnózy tak, ako by otec mal ohľadne svojich
detí. Matka priznala, že určené výživné platí otec riadne. Priznala, že otec sa s deťmi stretáva, hoci nie podľa doterajšej úpravy styku, ale zriedkavejšie, ale stretávajú sa a majú spolu dobrý vzťah. Matka poukázala na absurdnú situáciu, kedy sú maloleté deti prostredníctvom priezviska spájané s rodinou, s ktorou nemajú nič spoločné, sú spájané s bývalou prvou manželkou otca detí, ktorá trpela drogovou závislosťou a súčasnou manželkou otca detí, ktorá s nimi nemá nič spoločné. Matka má za to, že jediné pokrvné puto a stabilná citová väzba maloletých detí existuje s rodinnými príslušníkmi rodiny P., preto má za to, že existuje dôvod na zmenu priezviska maloletých detí a je to v ich záujme. Matka tiež poukázala na to, že ona požiadala otca detí o súhlas so zmenou priezvisk oboch detí, aj dcéra to tiež viackrát povedala otcovi. Otec spočiatku na jej žiadosť reagoval kladne, avšak následne požadoval za udelenie súhlasu sumu 120.000,-Eur, ako výplatu z ich BSM a odvtedy akýkoľvek súhlas podmieňuje ústupkami pri finančnom vyrovnaní BSM z jej strany. Matka má za to, že jeho nesúhlas so zmenou priezvisk detí je aktom pomsty voči nej. Matka v návrhu tiež poukázala na možnú absurdnosť situácie, ktorá by mohla nastať tým, že by otec znovu uzavrel manželstvo a mohlo by sa stať, že by opätovne prijal priezvisko uvedenej ženy ( čo urobil v minulosti) a bolo by absolútne neúnosné, aby deti niesli priezvisko, s ktorým nemá nič spoločné ani jeden z rodičov.
2. Otec detí nesúhlasil s návrhom matky, nesúhlasil so zmenou priezvisk maloletých detí a žiadal návrh matky zamietnuť. Potvrdil, že jeho rodné priezvisko je B. a priezvisko O. prijal na základe dohody pri uzavretí jeho prvého manželstva, z ktorého sa v r. XXXX narodila jeho prvorodená dcéra R. O.. Poukázal na to, že uvedené priezvisko O. on už používa XX rokov a meniť ho nebude. Uviedol, že nedávno uzavrel nové manželstvo, kedy jeho terajšia manželka tiež prijala jeho priezvisko O. a aj jeho najmladšia dcéra narodená XX.X.XXXX sa volá U. O.. On má spolu X deti a všetky nesú priezvisko O./O.. Otec uviedol, že on má svoje deti rád, majú spolu dobrý vzťah, stretáva sa s nimi, riadne prispieva na ich výživu. Uviedol, že po rozvode sa s maloletou R. a D. pravidelne stretával jedenkrát týždenne podľa rodičovskej dohody v rozvodom rozsudku, ale potom nastala na jeho strane zmena situácie, spolu s najstaršou dcérou R. sa odsťahoval do cudziny a v súčasnej dobe sa s maloletými deťmi stretáva minimálne jeden krát do mesiaca, nakoľko žije v E. a na F., kde má tiež pracovné povinnosti, chodí jedenkrát mesačne a vždy má záujem sa s deťmi stretnúť. Poukázal na to, že sa mu stáva, že mu niekedy matka detí nechce dať deti na stretnutie s tvrdením, že už majú iný program. Uviedol, že s poukazom na zmenu pomerov aj podal návrh na zmenu úpravy jeho styku s deťmi. Otec opakovane zdôraznil, že on má deti rád, zaujíma sa o ne, stretáva sa s nimi, má s deťmi vytvorený veľmi vrúcny a silný citový vzťah. Otec uviedol, že miluje svoje deti nadovšetko, o čom svedčia aj výsledky jeho prvorodenej dcéry R. O., pochádzajúcej z jeho prvého rozvedeného manželstva, ktorá je už plnoletá, navštevuje univerzitu a je samostatná a tá mu bola zverená do výchovy od jej X.roku života a vychoval z nej čestného, ohľaduplného a srdečného človeka. Otec nesúhlasil so zmenou priezvisk detí. P. na to, že s matkou detí sa poznajú od detských čias, ona vedela, že jeho rodné priezvisko bolo „B.“ a on si pri uzatváraní prvého manželstva vzal priezvisko O. po jeho prvej manželke a toto používa už XX rokov. Pri uzavretí manželstva s matkou detí táto prijala aj priezvisko „O.“, pričom sa toho priezviska po rozvode vzdala, hoci jej nič nebránilo, aby si do plnoletosti detí ponechala aj toto priezvisko, na ktorom sa predtým dohodli, pričom jej pričinením sú deti vystavované konfrontáciám širokého okolia, prečo majú iné priezvisko ako ich matka. Otec má za to, že nie sú splnené podmienky pre zmenu priezviska detí a chce, aby deti mali aj naďalej jeho priezvisko. Zdôraznil, že on sa s deťmi stretáva, prispieva na ich výživu, zaujíma sa o ne, majú medzi sebou vytvorený citový vzťah. Deti majú radi jeho aj jeho najstaršiu dcéru R. O., s ktorou tiež pred rozvodom žili v spoločnej domácnosti. Otec poukázal na to, že jeho požiadavka na sumu 120.000,-Eur, na ktorú poukazovala matka detí, sa týkala vyporiadania BSM a nie zmeny priezvisk.
3. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov a pohovor s maloletými deťmi. Predložil súdu správu aj s vyjadrením maloletých detí a rozhodnutie vo veci ponechal na úvahe súdu. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá R. sa vyjadrila, že sa s otcom stretáva a chce sa s ním stretávať naďalej. Vo veci zmeny priezviska sa vyjadrila pozitívne, že by sa chcela volať P. ako matka. Maloletý D. tiež potvrdil, že sa s otcom stretávajú. On však so zmenou priezviska nesúhlasil, chce sa volať stále rovnako - O..
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z č.l.1, výpis z OR, lustrácie v RO, vyjadrenie otca z č.l. 8, vyjadrenie matky z č.l. 15, vyjadrenie otca z č.l. 24, pas maloletej U. O., záznamy KO z terénnej sociálnej práce, obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. XXP/ XXX/XXXX a XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Maloleté deti R. a D. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom D. súdu Z. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa XX.X.XXXX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej R. sumou 200,-Eur mesačne a na výživu maloletého D. sumou 100,-Eur mesačne. Súčasťou rozvodového rozsudku bola i dohoda rodičov o úprave styku otca s deťmi, v zmysle ktorej je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hod. do 10.30 hod. a každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 12.30 hod.
6. Maloleté deti bývajú s matkou, ktorá sa o ne osobne stará a s otcom sa stretávajú. Po rozvode sa najprv otec s maloletými deťmi stretával každý týždeň v sobotu podľa dohodnutej úpravy styku, ktorá je súčasťou rozvodového rozsudku. Potom v roku XXXX sa otec aj s jeho plnoletou dcérou R. (nar. v r.XXXX) odsťahoval do zahraničia a otec prichádzal na F. už len cca 1x mesačne a vtedy sa stretával aj s deťmi. V súčasnosti je otec detí znovu ženatý a so svojou terajšou manželkou a ich X-mesačnou dcérou žije v E. republike. Pracuje v zahraničí, ale podnikateľské aktivity má aj na F.. V C. má firmu, kde je zariadená celá bytová jednotka a tam sa otec s deťmi stretáva približne 1x mesačne bez prespatia detí u neho. Návrhom zo dňa 10.4.2019 sa otec detí domáha zmeny úpravy jeho styku s deťmi. Uvedené konanie je vedené tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XX/XXXX a v uvedenom konaní sa otec domáha úpravy jeho styku s maloletými deťmi každý posledný víkend v mesiaci aj s prespatím detí u neho. Uvedené konanie nie je ešte skončené. Zo zhodných vyjadrení rodičov je nepochybné, že medzi otcom a deťmi je vytvorený dobrý vzťah, že sú medzi nimi vytvorené kladné citové väzby. Na podporu svojich tvrdení o dobrých vzťahoch a spoločných zážitkoch s deťmi predložil otec súdu v uvedenom konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX aj fotoknihu. Zo zhodných vyjadrení rodičov je tiež nepochybné, že otec riadne prispieva na výživu maloletých detí.
7. Rodné priezvisko otca detí je „ B. “. Ten pri uzavretí svojho prvého manželstva prijal priezvisko jeho prvej manželky O.. Otec detí teda používa priezvisko O. už XX rokov. Matka maloletých detí pozná otca detí od detských čias a vedela, že priezvisko O. nie je jeho rodné priezvisko, a že ho prijal pri uzavretí jeho prvého manželstva, z ktorého pochádza aj jeho najstaršia dcéra R. O. nar. v r.XXXX. Sama matka uviedla, že pri uzatváraní ich manželstva dlho meditovali nad priezviskom, či si otec detí zoberie jej priezvisko alebo ona si zoberie jeho priezvisko a nakoniec sa dohodli, že on zostane pri priezvisku O. a ona k svojmu priezvisku prijala aj jeho priezvisko a volala sa O. P.. Súčasne sa vtedy pri uzavretí manželstva dohodli aj na tom, že ich deti sa budú volať O.. Po rozvode matka detí zmenila svoje priezvisko a jej súčasné priezvisko je len P.. Matka detí chce zmeniť priezvisko aj maloletým deťom R. a D., ale otec detí so zmenou nesúhlasí. Preto si matka podala návrh vo veci nezhody rodičov na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí.
8. Otec detí je aktuálne ženatý. Stále nesie priezvisko O. a pri uzavretí jeho 3. manželstva prijala jeho priezvisko „O.“ aj jeho súčasná manželka a aj ich dcéra narodená XX.X.XXXX sa volá U. O.. Otec má spolu 4 deti, z prvého manželstva R. O., z druhého manželstva maloleté deti R. a D. O. a z terajšieho vzťahu má mal. U. O.. Teda všetky jeho deti nesú priezvisko O./O..
9. Maloletá R. má v súčasnosti X rokov a je žiačkou X.. ročníka ZŠ. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá R. pri pohovore uviedla, že by sa chcela volať P.. Tiež uviedla, že s otcom sa stretávajú a chce sa s ním aj naďalej stretávať.
10. Maloletý D. má v súčasnosti X rokov a navštevuje MŠ. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletý D. pri pohovore rázne uviedol, že on sa chce volať stále rovnako, inak sa volať nechce. Uviedol „Ja som O.“.
11. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
12. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
13. Uvedené zákonné ustanovenie otázku zmeny priezviska dieťaťa síce neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmena priezviska maloletého dieťaťa.
14. Treba zdôrazniť, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov, že zmena priezviska maloletého dieťa je značným zásahom nielen do práv rodiča, ale aj do práv maloletého dieťaťa. Ak sa teda rodičia nedohodnú na priezvisku maloletého dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, len ak sú pre také opatrenie vážne dôvody (Sb.rozh.č.45/1955). Za takýto vážny dôvod sa v zmysle judikatúry (R 11/1973) považuje napr. vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.
15. Priezvisko dieťaťa je súčasťou jeho identity, a to už od narodenia a je dôvodné, aby sa akékoľvek konanie o zmene priezviska viedlo iba výnimočne z dôležitých dôvodov a v súlade so záujmom dieťaťa. Možná zmena priezviska nie je namieste tam, kde je odôvodnená obava, že by táto zmena mohla viesť k uvoľneniu rodinných vzťahov, pričom tendencia Zákona o rodine je rodinné vzťahy upevňovať.
16. V danej veci mal súd za to, že návrh matky vo veci nezhody rodičov o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí z priezviska O./O. na priezvisko P./P. nie je dôvodný. Súd má za to, že dôvody uvádzané matkou detí nie sú vážnymi dôvodmi pre taký zásah do práv rodiča a maloletých detí, akým je zmena priezviska maloletých detí.
17. Súd poukazuje na to, že rodičia sa pri uzavretí manželstva, teda ešte pred narodením detí dohodli, že deti budú nositeľmi priezviska po otcovi, O./O.. Tiež matka detí vtedy prijala priezvisko „O. P.“, pričom už vtedy preukázateľne vedela, že uvedené priezvisko nie je rodným priezviskom otca detí a jeho predkov, a že je to priezvisko ktoré on prijal po jeho prvej manželke pri uzavretí jeho prvého manželstva. Preto terajšie odvolávanie sa na nedostatok rodového spojenia s predkami otca s uvedeným priezviskom, čo predtým matke neprekážalo, považuje súd za irelevantné. Súd sa nestotožňuje s názorom matky, že maloleté detí s ich terajším priezviskom nespája žiaden príbuzenský vzťah. Ich otec sa volá O., rovnako O. sa volajú aj nevlastné sestry týchto maloletých detí. Teda týmto priezviskom sa volá aj t.č. už plnoletá R., najstaršia dcéra otca detí pochádzajúca z jeho prvého rozvedeného manželstva, teda ich nevlastná sestra, ktorú maloleté deti dobre poznajú, žili s ňou pred rozvodom rodičov v spoločnej domácnosti, keďže tá bola zverená do osobnej starostlivosti otca a majú spolu dobrý vzťah. Rovnaké priezvisko nesie aj najmladšia dcéra otca detí U. (nar. XX.X.XXXX) pochádzajúca z jeho terajšieho vzťahu, ktorá je tiež nevlastnou sestrou týchto maloletých detí. Teda tu existujú príbuzenské vzťahy maloletých detí s ich otcom a nevlastnými sestrami, kde všetci nesú priezvisko O./O.. Tiež bola vyvrátená obava matky z možnej podľa nej neúnosnej situácie, keby si otec pri uzavretí nového manželstva zmenil priezvisko a deti by niesli priezvisko, ktoré nemá ani jeden rodič. V danej veci už otec detí po začatí tohto konania uzavrel nové manželstvo, svoje priezvisko si nezmenil a stále nesie priezvisko „O.“, ktoré prijala aj jeho terajšia manželka a jeho najmladšia dcéra. Preto sa nemožno stotožniť s názorom matky, že s terajším priezviskom detí ich nespája žiadna príbuzenská spolupatričnosť.
18. V tejto súvislosti súd nad rámec vyššie uvedeného ešte dopĺňa, že je irelevantne, akými morálnymi vlastnosťami disponuje, resp. disponovala prvá manželka otca detí, po ktorej on prevzal priezvisko. Deti na základe dohody rodičov nesú priezvisko ich otca.
19. V danej veci však súd zamietol návrh matky ako nedôvodný najmä z nasledovných dôvodov. Ako už bolo vyššie konštatované, ak jeden rodič nesúhlasí so zmenou priezviska maloletých detí, je zmena priezviska možná len výnimočne a len z vážnych dôvodov, pričom za takýto dôležitý dôvod možno považovať stav, kedy už nie je v záujme maloletých detí, aby bol v nich nasilu udržiavaný pocit spolupatričnosti s rodičom, po ktorom nesú priezvisko, pokiaľ sa takýto rodič o deti vôbec nezaujíma, nejaví o ne záujem, stratil k deťom citový vzťah, a teda neexistuje medzi deťmi a takým rodičom
žiadna citová väzba. V danej veci však možno konštatovať, že otec nestratil citovú väzbu k deťom, má ich rád, stretáva sa s nimi, chce sa s nimi stretávať aj naďalej, zaujíma sa o ne, plní si rodičovské povinnosti, riadne platí výživné a pod. Rovnako je nepochybné, že aj maloleté deti majú svojho otca radi, stretávajú sa s ním a chcú sa s ním aj naďalej stretávať. Je teda nepochybné, že medzi otcom a deťmi je dobrý vzťah a kladné citové väzby. Preto je dôvodné, potrebné a v záujme maloletých detí, aby naďalej udržiavali kontakt so svojim otcom, je dôvodné, aby sa v deťoch udržiaval a budoval pocit spolupatričnosti s ich otcom, čo sa buduje aj tým, že deti sú nositeľmi jeho priezviska a práve matkou navrhovaná zmena priezviska detí by bola opakom tejto snahy. Aj z doterajšej judikatúry súdov vyplýva, že k zmene priezviska maloletých detí možno pristúpiť naozaj len z veľmi vážnych dôvodov, najmä ak by bolo preukázané, že otec stratil citový vzťah k deťom alebo ak z iného závažného dôvodu nie je potrebné, aby sa v deťoch udržiaval pocit spolupatričnosti s ich otcom, čo však nie je tento prípad.
20. V danej veci sa súd nestotožnil ani s názorom matky, že zmena priezviska je v záujme maloletých deti a ich želaním. Je síce pravdou, že maloletá R. sa pri pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že by sa chcela volať P. ako jej matka, ale nemožno opomenúť, že je to vyjadrenie len X-ročného dieťaťa, čo je ešte pomerne nízky vek pre tak závažné rozhodnutie, akým je zmena priezviska tvoriaceho identitu človeka. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zisťovanie názoru maloletého dieťaťa je síce dôležité, ale súd ním nie je viazaný, pokiaľ sa domnieva, že názor maloletého dieťaťa nie je v jeho najlepšom záujme. A ani samotný názor dieťaťa nestojí na objektívnou požiadavkou, že zmena priezviska je možná len výnimočne a len z vážnych dôvodov, čo v danej veci nebolo preukázané. Okrem toho súd poukazuje zase na názor druhého maloletého dieťaťa, mal. D., ktorý sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že on je O. a chce sa volať stále rovnako. Určite by nebolo vhodné, aby sa deťom menili priezviská len podľa ich želaní, pretože v takom prípade by v danej veci nastala situácia, že dvaja súrodenci by mali rozdielne priezviská, čo by určite nebolo v ich záujme.
21. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody mal súd za to, že návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí nie je dôvodný. Ako je vyššie uvedené, niektoré matkou uvádzané dôvody sú irelevantné, niektoré ňou uvádzané dôvody o neplnení rodičovských povinností otcom považoval súd za účelové a zavádzajúce. Deti majú na základe dohody rodičov priezvisko totožné s priezviskom ich otca a ich nevlastných súrodencov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec detí si plní svoje rodičovské povinnosti, riadne prispieva na výživu detí, nestratil citovú väzbu k deťom, má svoje deti rád, stretáva sa s nimi, hoci nie každý týždeň v zmysle súdnej úpravy styku, keďže žije v zahraničí, ale stretáva sa s nimi aspoň 1x mesačne, keď príde na F. a má záujem o to, aby deti u neho aj prespávali. Deti sa tiež s otcom radi stretávajú, majú spolu dobrý vzťah, existujú medzi nimi kladné citové väzby. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody mal súd za to, že návrh matky nie je dôvodný, pretože súd nemal za preukázané, že v záujme maloletých detí by bola zmena ich priezviska. Naviac maloletý D. sa vyjadril, že nechce meniť svoje priezvisko. V danej veci neexistujú žiadne závažné dôvody, pre ktoré by nebolo v záujme týchto maloletých detí, aby sa u nich udržiaval pocit spolupatričnosti s ich otcom, teda neexistujú žiadne vážne dôvody pre zmenu priezviska maloletých detí. Preto súd návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí zamietol.
22. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).