Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Er-11484-2012.pdf
PDF · 70.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-36Er/11484/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v exekučnej veci oprávneného: MONEY PLUS, a.s., Palkovičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 35 962 682 proti povinnému: S. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky pod č. Ex 5431/2012 o vymoženie uloženej povinnosti takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 36Er/11484/2012 u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, pod sp. zn. Ex 5431/2012 z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému sa u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo 66,90 Eur s DPH a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 11.12.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č. i2900.4076 zo dňa 7.10.2011. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 133648 zo dňa 9.1.2013 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík.
2. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 30.11.2017 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekučného konania, pričom z exekučného spisu vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom. Na výzvu súdneho exekútora nereagoval. Povinný nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako poberateľ mzdy alebo dávky. Nie je majiteľom ani držiteľom motorového vozidla. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Nemá účet v banke. Neboli zistené žiadne iné práva alebo majetkové hodnoty povinného. Je voči nemu vedených 26 exekúcií.
3. S poukazom na zistenú nemajetnosť povinného a v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tunajší súd exekučné konanie zastavil, nakoľko má za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre to, aby exekúcia mohla byť zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011). V tomto prípade u povinného však nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúceho exekúcii (Uznesenie KS v Žiline pod č.k. 1CoE/41/2012 - 63 zo dňa 24.4.2012). Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zistenia ohľadne nemajetnosti povinného (Uznesenie Okresného súdu Košice - okolie, 2Er/1205/2002, zo dňa 02.06.2014).
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku Ak tento zákon v 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. S poukazom na zistenú nemajetnosť povinného a v súlade s §57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku tunajší súd exekučné konanie zastavil, nakoľko má za to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
10. V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 eura bez DPH.
11. Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov uplatnil náhradu hotových výdavkov, pričom podľa § 22 vyhlášky súd priznal exekútorovi náhradu vo 22,56 Eur bez DPH za tieto výdavky:
- poštovné 22,56 Eur bez DPH
12. Z uvedeného vyplýva, že súdnemu exekútorovi sa určujú trovy exekúcie v celkovej výške 55,75 (33,19 + 23,71) Eur bez DPH.
13. Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo preukázal priloženým osvedčením o registrácii, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň zo sumy 55,75 Eur, t.j. sumu 66,90 Eur s DPH.
14. O povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd podľa §203 ods. 2 v nadväznosti na § 196 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. O trovách konania účastníkov rozhodol súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 (a contrario) C.s.c., nakoľko žiadny z účastníkov procesne nezavinil zastavenie konania.
15. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania proti strane.
16. Podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (čl. 4 ods. 2 CSP).
17. Vzhľadom na to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že povinný je nemajetný, súd dospel k záveru, že v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov účastníkov je rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď samotné ustanovenie § 256 C.s.p. predmetnú situáciu nerieši. Použitie § 257 C.s.p. v danom prípade neprichádza do úvahy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v potrebnom počte rovnopisov s prílohami (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 125 Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné.