Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/33/2018

Potvrdené rozhodnutím 25Co/40/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcu: W. S. S.. so sídlom Q., W., G. u. X-X, zastúpeného: Q.. Michal Zeman, advokát so sídlom Bratislava, Medená 18, proti žalovanému: Intrest s.r.o. so sídlom Štúrovo, Jesenského 49/23, IČO: 46 433 121, zastúpenému: Advokátska kancelária LawComp s.r.o., IČO: 46 934 341, so sídlom Jesenského 49/23, 943 01 Štúrovo, o zaplatenie 827,54 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04. septembra 2019 pod č. k. 9C/33/2018-333 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Szegedi Közlekedési Kft. so sídlom Maďarsko, Szeged, Zrínyi u. 4-8, právne zastúpený Mgr. Michal Zeman, advokát so sídlom Bratislava, Medená 18, proti žalovanému: Intrest s.r.o. so sídlom Štúrovo, Jesenského 49/23, IČO: 46 433 121, právne zastúpený Advokátska kancelária LawComp s.r.o., IČO: 46 934 341, so sídlom Jesenského 49/23, 943 01 Štúrovo, o zaplatenie 827,54 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 827,54 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.5.2018 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 168,18 eur na tom skutkovom základe, že je poskytovateľ služieb a vyberá parkovné za použitie parkovacích miest v meste Szeged, Maďarsko, vrátane parkovísk na uliciach uvedených na čísle listu 34, ktoré spresnil, keďže v pôvodnej žalobe omylom uviedol nesprávne označenie ulíc. Žalovaný je prevádzkovateľom motorového vozidla Audi s EČV: K. s tým, že toto vozidlo parkovalo v dňoch 19.3.2018 o 14:10:00 hod. a 3.4.2018 o 13:06:00 hod. na Ul. Wesselényi bez toho, aby za vozidlo bolo zaplatené parkovné. Žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie vyššie uvedenej sumy z dôvodu daného parkovania bez platného parkovného lístka. Čo sa týka právneho posúdenia, žalobca odôvodňoval svoj nárok podľa ustanovení § 9/D odsek 3 a 6, § 15/C odsek 1 a 2 maďarského cestného zákona č. 1988/I. Čo sa týka žalovanej sumy dvakrát po 84,09 eur (2 x 480,- Ft), žalobca ju odôvodňoval na základe skutočnosti, že mu vzniklo voči žalovanému právo na zaplatenie dodatočného hodinového poplatku a pokutového poplatku a nákladov poskytovateľovi služieb, v súlade s Nariadením Mestského zastupiteľstva č. 23/2016 (IX. 27.) Miestnej samosprávy Mesta Szeged s právomocou župy o pravidlách prevádzkovania a užívania platených parkovacích miest v meste Szeged, s použitím výmenného kurzu v tom čase, keď došlo k parkovaniu vozidla žalovaného, bolo 317,27 Ft/eur, preto uvedená suma predstavuje 84,09 eur za parkovanie jedného vozidla.

2. V predmetnej veci súd vydal platobný rozkaz pod sp. zn. -31 dňa 18.7.2018, podľa ktorého uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu vo výške 168,18 eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde a zároveň ho zaviazal k povinnosti do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 65,93 eur a ostatné trovy konania vo výške 16,50 eur.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.7.2018 pod sp. zn. -40 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky podľa ustanovení § 265 odsek 1 a § 266 odsek 1, 3 C.S.P., že ho

nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Toto uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Voči tomuto uzneseniu podal právny zástupca žalobcu sťažnosť a návrh na opravu platobného rozkazu dňa 20.8.2018, keď sťažnosť podal z dôvodu, že žalovaný je právnickou osobou a súd má možnosť doručiť žalovanému platobný rozkaz ako elektronický úradný dokument do elektronickej schránky žalovaného a z tohto dôvodu majú ustanovenia zákona o elektronickom doručovaní prednosť pred ustanoveniami C.S.P. s tým, že od 1.11.2017 je možné doručiť platobný rozkaz žalovanému do elektronickej schránky aj prostredníctvom fikcie doručenia, a preto navrhoval súdu prvej inštancie, aby zrušil uznesenie zo dňa 30.7.2018 a opätovne vykonal doručenie platobného rozkazu a čo sa týka návrhu na opravu platobného rozkazu, navrhoval správne označiť žalobcu, ktorý má označenie „Szegedi Közlekedési Kft.“ a nie Miskolci Városgazda Nonprofit Kft. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.9.2018 pod sp. zn. -47 sťažnosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.8.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -40 zo dňa 30.7.2018 vyhovel tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -40 zo dňa 30.7.2018 v celom rozsahu počnúc právoplatnosťou uznesenia a druhým výrokom opravil záhlavie platobného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -31 zo dňa 18.7.2018 tak, že správne označil žalobcu podľa žaloby Szegedi Közlekedési Kft. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti I. výroku 8.10.2018 a v časti II. výroku 24.10.2018.

4. V zákonnej lehote žalovaný podal prostredníctvom právneho zástupcu odpor voči platobnému rozkazu s odôvodnením, že nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy s tým, že namietal, že žalobca v žalobe pravdepodobne v dôsledku omylu v písaní uviedol zlé číslo cestného maďarského zákona, keď uviedol, že má číslo 1998/I., pričom správne číslo tohto zákona je 1988/I. a ďalej poukázal aj na nesprávnu citáciu ustanovenia § 9/D cestného zákona. Namietal predovšetkým aktívnu legitimáciu žalobcu, keď mal za to, že z dôkazov predložených žalobcom takéto povinnosti, ktoré uložil žalobca žalovanému nevyplývajú. Z tohto dôvodu namietal i pasívnu legitimáciu žalovaného s poukazom na to, že ak by žalovaný v dotknutom čase aj bol vlastníkom predmetného motorového vozidla, toto jeho právne postavenie mu však a priori nezakladá povinnosť žalobcom tvrdenej platby. Mal za to, že občiansko-právny vzťah vzniká medzi miestnou samosprávou a užívateľom parkovacieho miesta (nie prevádzkovateľom resp. vlastníkom vozidla), ktorých užívateľov podľa spôsobu zabezpečenia povinnosti nadobudnutia parkovacieho „lístka“ v zmysle § 3 Nariadenia zhromaždenia samosprávy Krajského mesta Szeged č. 23/2016 o pravidlách používania a prevádzkovania platených parkovacích miest v meste Szeged možno rozdeliť do najmenej štyroch typov. V prípade, že by k vzniku povinnosti zakúpenia parkovacieho lístka malo dôjsť spôsobom takým, ako je opísaný v žalobe, osobou povinnou na zakúpenie parkovacieho lístka bol podľa § 5 odsek 1, v spojení s odsekom 1a vyššie citovaného nariadenia vodič motorového vozidla. Z tohto dôvodu mal za to, že na strane žalovaného ako právnickej osoby niet dostatok legitimácie, pretože vozidlom motorového vozidla môže byť iba fyzická osoba. Z týchto dôvodov navrhoval platobný rozkaz zrušiť a vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.10.2018 pod sp. zn. -74 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -31 zo dňa 18.7.2018 podľa ustanovení § 265 odsek 1 a § 267 odsek 1 a 3 C.S.P. z dôvodu, že žalovaný podal voči nemu v zákonnej lehote odpor.

5. Právny zástupca žalobcu sa písomne vyjadril k odporu žalovaného elektronickým podaním doručeným súdu 23.11.2018, v ktorom poukázal na to, že pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, tá je pre žalobcu daná a vyplýva z ustanovenia § 2 prvá zarážka Nariadenia Mesta Szeged č. 23/2016 v spojení s § 9/ D odsek 1, 2 maďarského cestného zákona č. 1988/I. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, uviedol, že žalovaný bol k dátumom uvedeným vo všetkých žalobách držiteľom motorového vozidla značky Audi EČV: NZ505GE a predmetné vozidlo bolo v daných dňoch uvedených v každej žalobe zaparkované na parkovisku na uliciach bližšie špecifikovaných v každej žalobe, bez toho, aby bolo zaplatené parkovné. Predmetné parkoviská sa nachádzajú v I. zelenej zóne (poplatkovej zóne), Prílohy č. 2 vyššie citovaného nariadenia s poukazom na ustanovenie § 3 odsek 1 vyššie citovaného nariadenia. Svoje tvrdenia podporil aj dôkazom, a to mapou parkovacích zón, ktoré prehľadne zobrazujú žltú a zelenú zónu mesta Szeged. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca môže mať nároky len voči vodičovi vozidla. S poukazom na ustanovenie § 9/D odsek 3 Cestného zákona podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že za tieto nároky zodpovedá aj držiteľ vozidla a že z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že žalobca má nároky voči užívateľovi parkovacieho miesta, pričom za tieto nároky zodpovedá aj držiteľ predmetného vozidla. Pre úplnosť uviedol, že toto zákonné ustanovenie neuvádza, že žalobca má nárok voči vodičovi, ale voči užívateľovi parkovacieho miesta. Mal za to, že žalovaný využíva vozidlo pri výkone jeho činnosti, a preto treba vychádzať z toho, že vozidlo bolo použité žalovaným a z týchto dôvodov vznikla v zmysle

ustanovenia § 9/D odsek 3 Cestného zákona zmluva medzi žalobcom ako poskytovateľom služieb a žalovaným ako užívateľom miesta bez ohľadu na skutočnosť, ktorý jeho pracovník vozidlo použil. Podľa ustanovenia § 15/D odsek 3 Cestného zákona, umožňuje poskytovateľovi služieb vymáhať všetky nároky na súde, pričom ustanovenie § 9/D odsek 6 Cestného zákona reguluje, aké platby patria Miestnemu zastupiteľstvu a aké platby patria poskytovateľovi služieb. Preto s poukazom na ustanovenie § 15/D odsek 3 Cestného zákona vyplýva, že nároky žalobcu sú občiansko-právneho charakteru vymáhateľné na súde.

6. Právny zástupca žalovaného elektronickým podaním doručeným súdu dňa 9.10.2018 navrhol súdu s poukazom na ustanovenie § 166 odsek 1 C.S.P. v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konania ostatné konania, ktoré prebiehajú na tunajšom súde s tými istými stranami sporu a predmetom konania, a to konanie , a .

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.11.2018 pod sp. zn. -79 spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , , a s tým, že spoločná vec sa bude viesť pod sp. zn. . Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.12.2018. V predmetnej veci preto súd po spojení na spoločné konanie konal o nároku žalobcu, a to o zaplatenie 827,54 eur, keďže v konaní ide o zaplatenie sumy 168,18 eur, v konaní išlo o zaplatenie sumy 81,86 eur, v konaní išlo o zaplatenie sumy 245,70 eur a v konaní išlo o zaplatenie sumy 331,80 eur.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. -45 zo dňa 28.2.2018, Nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. -75 zo dňa 19.3.2007, čiernobielymi fotografiami ohľadom auta žalovaného, oznámením OR PZ v Nových Zámkoch, okresného dopravného inšpektorátu ohľadom označenia žalovaného vyplývajúceho z EČV osobného motorového vozidla, evidenčnou kartou vozidla, špecifikáciou žalovanej sumy, platobným rozkazom, výpisom z Obchodného registra žalovaného, uznesením o zrušení platobného rozkazu z čl. 40, návrhom na opravu platobného rozkazu a sťažnosťou proti uzneseniu, uznesením z čl. 47, odporom proti platobnému rozkazu, návrhom na spojenie vecí, uznesením o zrušení platobného rozkazu z čl. 74, uznesením z čl. 79, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, kópiou mapy z čl. 83-84, pripojenými spismi na spoločné konanie , a , Nariadením Mestského zastupiteľstva č. 23/2016 (IX. 27.) miestnej samosprávy Mesta Szeged s právomocou župy o pravidlách prevádzkovania a užívania platených parkovacích miest v meste Szeged, maďarským Cestným zákonom č. 1988/I., a aj úradným prekladom, potvrdením správcu, kópiami máp o jednotlivých uliciach, kde došlo k parkovaniu žalovaného bez platného parkovného lístka, a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalobcu trval na predmetnej žalobe v celom rozsahu s tým, že sa pridržiaval aj svojho písomného vyjadrenia k odporu a poukázal na skutočnosti, že aktívna legitimácia žalobcu je riadne preukázaná, nakoľko vyplýva z ustanovenia § 9/D odsek 2 Cestného zákona, z ktorého vyplýva, že služby týkajúce sa parkovania na miestnych cestách a iných verejných priestoroch sú poskytované Miestnym zastupiteľstvom alebo poskytovateľom služieb a pokiaľ ide o Mesto Szeged v prípade žalobcu, táto aktívna legitimácia ďalej vyplýva s poukazom na Nariadenie Mestského zastupiteľstva č. 23/2016. čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, uviedol, že táto vyplýva z ustanovenia § 9/D odsek 3 maďarského Cestného zákona, z ktorého vyplýva, že držiteľ vozidla zodpovedá za platenie platieb v súvislosti s týmto parkovaním bez ohľadu na to, či sa jedná o pojem držiteľ alebo prevádzkovateľ. Tento pojem je ten istý, čo sa týka daného motorového vozidla. Poukázal na to, že za tieto platby zodpovedá v prvom rade užívateľ a nie vodič a za užívateľa je možné považovať aj právnickú osobu, pokiaľ za právnickú osobu toto vozidlo užíval zamestnanec. Z tohto dôvodu došlo tak k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, bez ohľadu na to, aj keby bola iná osoba žalovaným, za zaplatenie týchto platieb zodpovedá ako držiteľ vozidla. Zdôraznil, že z fotodokumentácií, ktoré predložil do každého spisu, je jednoznačne preukázané, že sa jedná o vozidlo žalovaného, ktoré parkovalo bez zaplateného parkovného, na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie dodatočného hodinového poplatku, pokutového poplatku vo výške 40 násobku hodinového poplatku, § 15/C odsek 1 a odsek 2 Cestného zákona s tým, že pokutový poplatok je 40 násobok po uplynutí 15 dňoch, nakoľko pokiaľ by sa platba uhradila do 15 dní, tak pokutový poplatok by bol vo výške násobku počtu hodín spoplatnených v daný

deň + 2 hodiny x hodinový poplatok. Čo sa týka výšky nákladov poskytovateľovi služieb, uviedol, že tieto vyplývajú z ustanovenia § 9/D odsek 6 v spojení s odsekom 2 maďarského Cestného zákona. Z fotodokumentácie resp. máp mesta Szeged, ktoré žalobca doložil do každého súdneho spisu, poukázal na to, že tieto znázorňujú vyznačené parkovacie zóny, zelenú a žltú s tým, že obidve sú parkovacie zóny, len sa líšia výškou poplatkov. Okrem toho sú tam zakrúžkované aj názvy ulíc, v ktorých predmetné motorové vozidlá parkovali vo všetkých veciach. Výška hodinového parkovného vyplýva z Prílohy č. 5 Nariadenia Mesta Szeged č. 23/2016, kde hodinové parkovné v žltej zóne je 220,- Ft a v zelenej zóne 480,- Ft. V predmetných veciach motorové vozidlo žalovaného parkovalo v zelenej zóne. Náklady poskytovateľa podľa ustanovenia § 9/D odsek 6 Cestného zákona pre Mesto Szeged vyplývajú z potvrdenia správcu a sú vo výške 7.000,- Ft. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, poukázal na to, že táto bola vznesená neskoro a nebola uplatnená včas. Okrem toho mal za to, že nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 15/ D Cestného zákona je uvedené, že výzvy na zaplatenie sa majú poslať prevádzkovateľovi vozidla, čo neznamená, že v danej lehote musia byť aj doručené. Žaloba predstavuje aj hmotno-právny úkon, ktorým je uplatnenie práva na zaplatenie poplatku a každá z týchto žalôb bola podaná na súde v rámci 60 dňovej lehoty. Až podaním žaloby sa prostredníctvom súdu táto dostala do dispozičnej sféry žalovaného, čím žalobca podaním žaloby v rámci 60 dňovej lehoty poslal prevádzkovateľovi vozidla na zaplatenie týchto nákladov. Okrem toho, v každom prípade podanie žaloby na súd má za následok prerušenie premlčacej lehoty a tým, že žaloby boli podané v rámci 60 dňovej lehoty, nárok nemôže byť ani premlčaný. Z týchto dôvodov navrhoval žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Právny zástupca žalovaného uviedol, že naďalej namieta tak, ako to namietal aj v odpore voči platobnému rozkazu aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Podľa Čl. 1 bod 2 ustanovenia § 2 Nariadenia Mesta Szeged č. 23/2016 je podľa právneho zástupcu žalovaného žalobca prevádzkovateľom systému, pričom žiadne ustanovenie tohto nariadenia neurčuje okruh a rozsah jeho oprávnení. K preukázaniu aktívnej legitimácie je žalobca v danej veci povinný preukázať, že je poskytovateľom určeným podľa ustanovenia § 16/A zákona o miestnych zastupiteľstvách, čo by malo v jeho prípade, keďže je obchodnou spoločnosťou, preukázať výpisom z Obchodného registra, že má podľa ustanovenia § 9/D odsek 4 Cestného zákona s miestnym zastupiteľstvom uzatvorenú verejnoprospešnú zmluvu na zabezpečenie verejnej služby, že uvedená zmluva obsahuje ustanovenia oprávňujúce žalobcu na vykonanie úkonov smerujúcich k uplatňovaniu práv vzniknutých z občiansko- právneho vzťahu pri využití služby verejného parkovania. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, uviedol, že žalobca predložil preklad ustanovenia § 9/D odsek 3 Cestného zákona tak, že parkovanie vozidlami na verejných cestách zakladá občiansku zmluvu medzi užívateľom parkovacieho miesta a miestnym zastupiteľstvom alebo poskytovateľom služieb podľa zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách. V časti, kde žalobca hovorí, že zakladá občiansku zmluvu, uviedol, že tento preklad nie je správny, pretože podľa jeho názoru správne má znieť „zakladá občiansko-právny vzťah“, čo má podľa neho podstatný význam pre voľbu právneho režimu medzi súkromným resp. verejným prvom vo vzťahu k platbe povinnému subjektu. Nesúhlasil s prekladom ustanovenia § 9/D odsek 6 Cestného zákona, podľa ktorého žalobca tvrdí „na základe občianskej zmluvy uvedenej v § 9/D odsek 3 miestne zastupiteľstvo je oprávnené na platbu parkovného a pokutových poplatkov. Poskytovateľ služby je oprávnený na náklady spojené s týmito službami“, keď podľa jeho názoru správny preklad znie „užívateľom parkovacej služby na základe občiansko-právneho vzťahu podľa odseku 3 zaplatená suma parkovného a pokuty prináleží miestnej samospráve“. Taktiež poukázal na nesprávny preklad § 15/D odsek 3 Cestného zákona. Podľa zákona o miestnych samosprávach Maďarska mal za to, že tento zákon uvádza okruh osôb, ktoré môžu pre takýto prípad poskytovať služby verejného parkovania a zároveň ukladá aj podmienky, za ktorých tak môže učiniť. Z toho vyplýva, že nárok na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z poplatku za parkovanie má miestna samospráva a len sprostredkovane iný subjekt, a to konkrétne ten, ktorý spĺňa podmienky podľa zákona o miestnych samosprávach a zároveň má s miestnou samosprávou uzatvorenú zmluvu. Podľa názoru žalovaného, žiadne takéto ustanovenia žalobcom v tomto konaní preukázané neboli a žalobca nepreukázal ani žiadne skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali uplatniť nárok z nezaplateného poplatku za parkovanie na súde, pretože ak by tomu tak bolo, musel by mať uzatvorenú zmluvu s miestnou samosprávou, ktorá výslovne určuje pre tento subjekt oprávnenia takéhoto charakteru. Z tohto dôvodu mal za to, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný. V prípade, že by súd bol iného názoru, že žalobca je aktívne legitimovaný, žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia § 15/D odsek 1 Cestného zákona, kde sa hovorí, že v prípade nezaplatenia poplatku

za parkovanie, miestna samospráva resp. poskytovateľ podľa § 9/D odsek 6 a § 16/A zákona o miestnych samosprávach pošle prevádzkovateľovi vozidla v rámci 60 dňovej premlčacej lehoty, ktorá začne plynúť dňom použitia plateného parkoviska bez zaplatenia poplatku, výzvu na zaplatenie poplatku. Žalovaný mal za to, že žalobca takúto výzvu prevádzkovateľovi vozidla nezaslal, pretože v samotnom konaní tvrdil pri podaní žaloby, že mu nie je známy prevádzkovateľ vozidla a požiadal súd o jeho identifikáciu. Z týchto dôvodov mal za to, že žalobca v danom prípade prekročil 60 dňovú premlčaciu lehotu a svoj nárok z tohto dôvodu nemohol úspešne uplatniť na súde, čo sa týka prevádzkovateľa vozidla, u ktorého 60 dňová premlčacia lehota už uplynula. Právny zástupca žalovaného namietal aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, nakoľko cestný zákon rozlišuje medzi užívateľom parkovacieho miesta ako osobou, ktorá bezprostredne dotknuté motorové vozidlo umiestnila za účelom parkovania na dané parkovacie miesto a medzi držiteľom motorového vozidla ako osobou, ktorá je v povinnej evidencii vedená ako majiteľ resp. vlastník, oprávnený disponent daného motorového vozidla, a to v znení toho istého § 9/D odsek 3 a je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli dôsledné odlíšenie týchto osôb. Ďalej poukázal na to, že je nepochybné, že vzťahy upravené všeobecne záväzným nariadením vznikajúce medzi občianskou samosprávou a adresátom tejto normy, majú povahu verejnoprávnu , ak nie je upravené inak. V ďalšom zákonodarca v znení § 9/D odsek 3 Cestného zákona jednoznačne určil, že občiansko-právny vzťah vzniká len medzi samosprávou resp. prevádzkovateľom služby a užívateľom parkovacieho miesta, pričom vzťah držiteľa motorového vozidla zo sféry verejného práva nevyníma, pričom držiteľa motorového vozidla pre takýto prípad stavia do nie presne definovanej role osoby, ktorá zodpovedá. Z tohto dôvodu mal za to, že takýto zodpovednostný vzťah nastupuje len pre prípad, že osoba povinná, teda užívateľ parkovacieho miesta, svoju povinnosť nesplnila riadne a včas a na jej miesto nastupuje zodpovednostný vzťah. Čo sa týka osoby vodiča, mal za to, že pod pojmom vodič motorového vozidla sa rozumie fyzická osoba, ktorej konanie v súvislosti s vedením motorového vozidla vo vzťahoch podľa zákona o cestných komunikáciách a premávke vzťahuje na nich, čo je i prípad parkovania vozidla s tým, že zaväzuje túto fyzickú osobu bez ohľadu na jej prípadné postavenie v orgánoch spoločnosti, ktorá spoločnosť je majiteľom predmetného vozidla. Žalobca preto nemá na výber, koho bude vo veci žalovať. Žalovať musí osobu, s ktorou jej vznikol občiansko-právny vzťah, pretože táto osoba mala povinnosť zaplatenia parkovného až pre prípad, že žalobca vykoná a preukáže naplnenie všetkých postupov, ktoré mu ukladá zákon a všeobecne záväzné nariadenie voči tejto fyzickej osobe. Navrhoval žalobu ako nedôvodnú a premlčanú zamietnuť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania.

11. Z vykonaného dokazovania žalobca jednoznačne preukázal čiernobielymi fotografiami z čl. 14-15 spisu, že žalovaný je držiteľom vozidla značky Audi, EČV: K. a že za predným sklom nemal zaplatené parkovné za parkovanie v presne určený deň, v každom jednom spise a s presne určenou hodinou. Skutočnosť, že sa jedná o žalovaného podľa evidenčného čísla vozidla, bolo preukázané súdu oznámením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch, Okresným dopravným inšpektorátom, ktorý v každom konaní písomne oznámil, že motorové vozidlo značky Audi A5 EČV: K. patrí spoločnosti Intrest s.r.o., IČO: 46 433 121 so sídlom Štúrovo, a zároveň predložil do každého konania aj Evidenčnú kartu vozidla, aktuálnu kartu. Odstránením nezrozumiteľnosti žaloby žalobca písomne odstránil nezrozumiteľnosť uvedenú v Tabuľke č. II. žaloby, kde nesprávne označil dátum, čas a miesto parkovania, ktoré náležite týmto podaním opravil. Výpisom z Obchodného registra žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej konateľom je maďarský štátny občan a predmetom činnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, ako aj ďalšie činnosti uvedené v tomto výpise. Z máp mesta Szeged, ktoré do každého spisu žalobca doložil osobitne, podrobne vyznačujú znázornené parkovacie zóny zelenou a žltou farbou s tým, že v oboch prípadoch ide o parkovacie zóny, ktoré sa líšia výškou poplatku. V týchto mapách sú zakrúžkované aj názvy ulíc, v ktorých predmetné osobné motorové vozidlá parkovali vo všetkých veciach, ktoré sú spojené a do každej veci doložil aj výšku hodinového parkovného tak, ako to vyplýva z Prílohy č. 5 Nariadenia Mestského zastupiteľstva č. 23/2016 Mesta Szeged. Nariadením Mestského zastupiteľstva č. 23/2016 (IX. 27.) miestnej samosprávy Mesta Szeged s právomocou župy o pravidlách prevádzkovania a užívania platených parkovacích miest v meste Szeged preukázal, že toto nariadenie v súlade s ustanovením § 2 jednoznačne určuje za prevádzkovateľa systému spoločnosť žalobcu, a to na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej s Miestnou samosprávou Mesta Szeged s právomocou župy s tým, že preložil pretlmočené prílohy k

tomuto nariadeniu, a to Prílohu č. 1, Prílohu č. 2, Prílohu č. 4 a Prílohu č. 5, ktoré preukazujú čiastočne aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a aktívnu legitimáciu žalobca preukázal maďarským Cestným zákonom č. 1988/I. v úplnom znení v maďarskom jazyku, ktorý si súd dal pretlmočiť v podstatných zákonných ustanoveniach, ktoré sú potrebné k predmetnému sporu na čísle listu 308-311. Právny zástupca žalobcu predložil fotokópiu plnomocenstva, ktorá vznikla zaručenou konverziou ako je na čísle listu 320, ktoré mu udelil žalobca a ktorého originál je založený pod OpP 9/2018 a zároveň predložil aj potvrdenie správcu, ktoré preukazuje sumu nákladov poskytovateľa podľa § 9/D odsek 2 maďarského Cestného zákona a ktorého originál je uložený na súde v registri pod OpP 9/2018.

12. Nakoľko ide o spor s medzinárodným prvkom (žalobcom je právnická osoba sídliaca v Maďarsku) a súčasne uplatnený nárok vychádza zo skutočností, ku ktorým taktiež došlo v Maďarsku. Právomoc tunajšieho súdu na toto konanie, keďže medzinárodný prvok je viazaný na územie iného členského štátu EÚ, vyplýva z čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

13. Podľa ustanovenia § 15/C odsek 1 a 2 a § 9/D odsek 6 Cestného zákona, ak (i) je vozidlo zaparkované bez zaplatenia poplatku, alebo (ii) vozidlo je zaparkované viac ako 5 minút po uplynutí času, za ktorý je zaplatený poplatok, ak tento čas, za ktorý bol poplatok zaplatený, je kratší ako 1 hodina, alebo (iii) vozidlo je zaparkované viac ako 15 minút po uplynutí času, za ktorý bol zaplatený poplatok, ak tento čas, za ktorý je poplatok zaplatený, je aspoň 1 hodina, vzniká nárok na zaplatenia: a) dodatočného hodinového poplatku, b) pokutového poplatku, c) nákladov poskytovateľovi služieb potrebných na poskytovanie služieb (§ 9/D odsek 2 Cestného zákona).

14. Podľa ustanovenia § 15/C odsek 1 Cestného zákona, dodatočný poplatok sa rovná vo výške hodinového poplatku za parkovanie (z toho dodatočný hodinový poplatok).

15. Podľa ustanovenia § 15/C odsek 2 Cestného zákona, pokutový poplatok sa rovná 40-násobku hodinového poplatku za parkovanie.

16. Výška nákladov poskytovateľovi služieb potrebných na poskytovanie služieb podľa § 9/D odsek 6 Cestného zákona, ktorý sa platí poskytovateľovi služieb určenému podľa § 9/D odsek 2 Cestného zákona je 7.000,- Ft (maďarských forintov) + 12,- eur (pri cezhraničných prípadoch) za jednotlivý prípad.

17. Podľa ustanovenia § 15/D odsek 3 Cestného zákona, vyššie uvedené platby je možné uplatniť na súde v civilnom konaní. Predmetné Parkovisko sa nachádza v zelenej zóne pod I bod prílohy č. 1 Nariadenie Mesta Szeged, ktoré je spoplatnené parkovným vo výške 480,- Ft/hodina (príloha č. 5 Nariadenie Mesta Szeged). Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie jedenkrát 480,- Ft (dodatočný hodinový poplatok) + 40 x 480,- Ft (pokutový poplatok) + 7.000,- Ft x, hoc est in summa 26.680,- Ft. Pri použití výmenného kurzu 317,27 Ft/eur (výmenný kurz zverejnený Európskou centrálnou bankou ku dňu podania žaloby) uvedená suma predstavuje 84,09 eur a keďže išlo o dva dni, keď žalovaný parkoval na parkovisku v meste Szeged bez zaplateného parkovacieho lístka, a to dňa 19.3.2018 a 3.4.2018, tak jedná sa o sumu 2 x 84,09 eur spolu 168,18 eur, vo veci o sumu 81,86 eur, pri použití výmenného kurzu 325,92 Ft/eur (výmenný kurz zverejnený Európskou centrálnou bankou ku dňu podania žaloby), vo veci o sumu 245,70 eur, pri použití výmenného kurzu 325,77 Ft/ eur (výmenný kurz zverejnený Európskou centrálnou bankou ku dňu podania žaloby) a keďže išlo o 3 dni, keď žalovaný parkoval na parkovisku v meste Szeged bez zaplateného parkovacieho lístka, a to 24.5.2018, 25.5.2018 a 25.5.2018, jedná sa o sumu 3 x 81,90 eur, a vo veci o sumu 331,80 eur, pri použití výmenného kurzu 321,65 Ft/eur (výmenný kurz zverejnený Európskou centrálnou bankou ku dňu podania žaloby), a keďže išlo o 4 dni, keď žalovaný parkoval na parkovisku v meste Szeged bez zaplateného parkovacieho lístka, a to 11.4.2018, 13.4.2018, 21.4.2018, 23.4.2018, jedná sa o sumu 4 x 82,95 eur.

18. Preklad predmetných ustanovení maďarského Cestného zákona č. 1988/I znie nasledovne: Ustanovenie § 9/D odsek 1: „Parkovanie vozidiel na verejných komunikáciách alebo na súkromných komunikáciách, priestoroch, parkoch a iných verejných priestranstvách vo vlastníctve štátu a miestnych samospráv, ktoré nie sú uzavreté pre verejnú premávku, sa považuje za používanie verejných

komunikácií alebo súkromných komunikácií, priestorov, parkov a iných verejných priestranstiev vo vlastníctve štátu a miestnych samospráv, ktoré nie sú uzavreté pre verejnú premávku, na účely dopravy.“ Ustanovenie § 9/D odsek 2: „Verejnú službu zameranú na zabezpečenie parkovania vozidiel na miestnych verejných komunikáciách alebo na súkromných komunikáciách, priestoroch, parkoch a iných verejných priestranstvách vo vlastníctve miestnej samosprávy, ktoré nie sú uzavreté pre verejnú dopravu, zabezpečuje miestna samospráva alebo poskytovateľ podľa § 16/A zákona č. CLXXXIX z roku 2011 o miestnych samosprávach Maďarska (ďalej len „zákon o miestnych samosprávach Maďarska“).“ Ustanovenie § 9/D odsek 3: „Parkovanie vozidiel na miestnych verejných komunikáciách alebo na súkromných komunikáciách, priestoroch, parkoch a iných verejných priestranstvách vo vlastníctve miestnej samosprávy, ktoré nie sú uzavreté pre verejnú dopravu, sa považuje za občiansko-právny vzťah medzi miestnou samosprávou alebo poskytovateľom podľa § 16/A zákona o miestnych samosprávach Maďarska a subjektom využívajúcim priestor pre parkovanie. Za zaplatenie poplatku za parkovanie a doplatku zodpovedá prevádzkovateľ vozidla. Ustanovenie § 9/D odsek 6: „Na základe občiansko-právneho vzťahu podľa odseku 3 suma poplatku za parkovanie a doplatok zaplatený subjektom využívajúcim službu parkovania prináleží miestnej samospráve. Poskytovateľ je oprávnený minimálne na náhradu nákladov vynaložených na poskytnutie služby.“

19. Podľa ustanovenia § 15/C odsek 1 Cestného zákona, ak vozidlo stojí na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie alebo ak zaplatený čas parkovania v prípade poplatku za parkovanie zaplateného na menej ako 1 hodinu prekročí o 5 minút a v prípade poplatku za parkovanie zaplateného na 1 hodinu alebo dlhšie prekročí o najmenej 15 minút, za každé takéto parkovanie sa platí poplatok za parkovanie na 1 hodinu a príslušný doplatok. Ustanovenie § 15/C odsek 2, suma doplatku sa v prípade úhrady do 15 dní odo dňa vyrubenia doplatku rovná sume poplatku za parkovanie na daný čas parkovania v rámci daného dňa a ďalšie 2 hodiny parkovania, v prípade úhrady po uplynutí 15 dní štyridsať násobku poplatku za jednu hodinu parkovania. Na účely tohto odseku sa za zaplatenie považuje aj zadanie platobnej transakcie. Oznámenie o vyrubení doplatku sa musí umiestniť za stieračom čelného skla alebo na inom dobre viditeľnom mieste. Ustanovenie § 15/C odsek 3, povinnosť zaplatiť poplatok za parkovanie a doplatok sa premlčuje za jeden rok. Za poplatok za parkovanie a doplatok si nemožno nárokovať úroky z omeškania. Ustanovenie § 15/D odsek 1, v prípade nezaplatenia poplatku za parkovanie a doplatku miestna samospráva resp. poskytovateľ podľa § 9/D odsek 6 prvá veta a § 16/A zákona o miestnych samosprávach Maďarska pošle prevádzkovateľovi vozidla v rámci 60-dňovej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť dňom použitia plateného parkoviska bez zaplatenia poplatku za parkovanie, výzvu na zaplatenie poplatku a doplatku formou poštovej zásielky alebo iným preukázateľným spôsobom. Ustanovenie § 15/D odsek 3, v prípade nezaplatenia poplatku za parkovanie a doplatku môže miestna samospráva resp. poskytovateľ podľa § 9/D odsek 6 Cestného zákona a § 16/A zákona o miestnych samosprávach Maďarska uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Pre uplatnenie nárokov vyplývajúcich z poplatku za parkovanie je príslušný výlučne okresný súd, v ktorého obvode má povinná osoba adresu trvalého pobytu.

20. Zo žalobných návrhov, ako aj z predloženej fotodokumentácie v každom spise o parkovaní vozidla značky Audi s EČV: K. je evidentné, že toto parkovalo v dňoch 19.3.2018 v čase o 14:10 hod., 3.4.2018 v čase o 13:06 hod. vo veci , dňa 8.6.2018 v čase o 8:18 hod. vo veci , v dňoch 24.5.2018 v čase o 14:20 hod., 25.5.2018 v čase o 9:49 hod., 25.5.2018 v čase o 10:47 hod., vo veci , v dňoch 11.4.2018 v čase o 13:11 hod., 13.4.2018 v čase o 11:17 hod., 21.4.2018 v čase o 12:47 hod., 23.4.2018 v čase o 14:37 hod. vo veci , na parkovisku žalobcu bez toho, aby malo zaplatené parkovné. Z predložených Nariadenia Mesta Szeged, ako aj príslušných právnych predpisov súd zistil, že žalobca je v zmysle Nariadenia Mesta Szeged v Maďarsku poskytovateľom služieb spočívajúcich vo vyberaní parkovného a aktívna legitimácia žalobcu pre podanie takejto žaloby vyplýva z § 2 Nariadenia Mesta Szeged č. 23/2016 v spojení s § 9/D odsek 1, 2 maďarského Cestného zákona č. 1988/I. Z fotodokumentácií inter alia je evidentné, že za stieračom vyššie špecifikovaného motorového vozidla je umiestnená výzva na zaplatenie parkovného za parkovanie na Ul. Wesselényiho, na Ul. Somogyi, na Ul. Madách, na Ul. Arany János a na Ul. Mérey, na Ul. Feketesas, dňa a v čase vide infra. Evidentné z fotodokumentácie je aj oznámenie o dodatočnom hodinovom a pokutovom poplatku vo výške 6.240,- Ft (1 x 480,- Ft + 12 x 480,- Ft, podľa § 3 odsek 2 Nariadenia, parkovanie je spoplatnené počas 10 hodín, ku ktorým je treba pripočítať 2 dodatočné hodiny = 12 x 480,- Ft).

21. Čo sa týka pôvodného označenia žalovaného iba ako držiteľa predmetného motorového vozidla, žalobca v žalobe poukázal na to, že z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného, nakoľko evidencia vozidla podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v ktorej je účastník evidovaný ako držiteľ predmetného vozidla, nie je verejne prístupná. Súd je však orgánom, ktorému musia byť údaje z evidencie vozidiel poskytnuté s poukazom na citovaného zákona a navyše podľa C.S.P. Je teda zrejmé, že žalovaný je identifikovateľný, avšak len za predpokladu poskytnutia pomoci súdom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na vyššie uvedený Nález Ústavného súdu Českej republiky a rovnako aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.2.2018 sp. zn. , ktorý riešil presne tú istú situáciu. Zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva nie len to, že súd má povinnosť v takýchto prípadoch zistiť osobu žalovaného, ale aj to, že označenie žalovaného v tejto žalobe predstavuje postačujúce označenie t. j., že po zistení údajov o žalovanom zo strany súdu, súd nevyzýva na odstránenie nedostatkov, ale pokračuje bez ďalšieho v konaní, avšak už používa označenie žalovaného so zistenými údajmi. Z doloženej fotodokumentácie v každom spise je nepochybné, že z uvedených dní motorové vozidlo parkovalo na parkovisku v meste Szeged na uliciach vyššie bližšie uvedených, bez toho, aby bolo zaplatené parkovné, resp., aby potvrdenie o zaplatení parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle počas parkovania. Z výpisu - Evidenčnej karty vozidla, aktuálnej karty zo dňa 6.6.2018 vyplýva, že žalovaný je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla EČ: NZ505GE, hoc est žalovaný je v tomto spore pasívne legitimovaný, keďže podľa maďarského Cestného zákona za nezaplatené parkovné stále zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, a preto sa súd nestotožnil s námietkou žalovaného vyslovenou právnym zástupcom, keď v celom konaní namietal ako aktívnu, tak aj pasívnu vecnú legitimáciu vozidla.

22. Čo sa týka samotného nároku žalobcu, žalovaný je osobou, ktorá ku dňu 19.3.2018, 3.4.2018, 8.6.2018, 24.5.2018, 25.5.2018, 11.4.2018, 13.4.2018, 21.4.2018 a 23.4.2018 prevádzkovala motorové vozidlo EČ: K.. Osobné motorové vozidlo vo vyššie uvedených dňoch a hodinách parkovalo na vyššie uvedených parkoviskách podľa jednotlivých konaní bez toho, aby za vozidlo bolo zaplatené parkovné, resp. bez toho, aby potvrdenie o zaplatení parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle počas parkovania na parkovisku. Žalobcovi takto vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie súm 168,18 eur, 81,86 eur, 245,70 eur, 331,80 eur spolu 827,54 eur. Žalobca svoj nárok oprel o § 9/ D odsek 3 Cestného zákona Maďarskej republiky, z ktorého ustanovenia vyplýva, že parkovanie vozidlami na verejných cestách, námestiach, parkoch a ostatných verejných priestoroch, na súkromných cestách, ktoré nie sú uzatvorené pre verejnú dopravu a vlastnených miestnym zastupiteľstvom zakladá občiansko-právnu zmluvu medzi užívateľom parkovacieho miesta a miestnym zastupiteľstvom alebo poskytovateľom služieb podľa zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách. Z týchto dôvodov sa súd opäť nestotožňuje s námietkami právneho zástupcu žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca takúto zmluvu nepreukázal a že žalobca poskytol nesprávny preklad jednotlivých ustanovení maďarského Cestného zákona, nakoľko súd prvej inštancie si z úradnej moci dal pretlmočiť maďarský Cestný zákon, ktorý úplne, jasne a zreteľne je pretlmočený a z ktorých ustanovení vyplýva, že žalobca správne žaloval žalovaného, správne si uplatnil svoj nárok. Držiteľ vozidla je zodpovedný za zaplatenie parkovného a pokutových poplatkov. S poukazom na § 9/D odsek 6 maďarského Cestného zákona, na základe občianskej zmluvy uvedenej v § 9/D odsek 3 miestne zastupiteľstvo je oprávnené na platbu parkovného a pokutových poplatkov. Poskytovateľ služieb je oprávnený na náklady spojené s týmito službami. Podľa § 15/C odsek 1 maďarského Cestného zákona, ak vozidlo parkuje bez zaplatenia alebo ak zaplatený čas je kratší ako 1 hodina a vozidlo parkuje 5 minút dlhšie, než je zaplatený čas, alebo ak zaplatený čas je 1 hodina alebo viac a vozidlo parkuje 15 minút dlhšie, než je zaplatený čas, potom musí byť zaplatený dodatočný poplatok vo výške hodinového parkovného spolu s pokutovým poplatkom.

23. Podľa § 2 Nariadenia Mesta Szeged č. 23/2016 (IX. 27.) v spojení s § 9/D odsek 1, odsek 2 Cestného zákona č. 1988/I platného v Maďarsku na samosprávnom území mesta Szeged s právomocou župy vykonáva ako prevádzkovateľ systému spoločnosť Szegedi Közlekedési Kft. so sídlom: Zrínyi ut. 4-8, 6720 Szeged, na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb s miestnou samosprávou Mesta Szeged s právomocou župy v zmysle § 16/A písm. e) zákona č. CLXXXIX. z roku 2011 o miestnej samospráve Maďarska. S poukazom na tento bod odôvodnenia rozsudku ako aj na vyššie uvedené je v konaní jednoznačne preukázaná ako aktívna tak aj pasívna legitimácia strán sporu. Z týchto dôvodov námietky týkajúce sa právneho zástupcu žalovaného absolútne nie sú namieste a sú v konaní bezpredmetné a právne nedôvodné.

24. S poukazom na to, že žalobca preukázal z predloženej fotodokumentácie o parkovaní vozidla značky Audi EČV: K že toto parkovalo v rôznych dátumoch a časoch tak, ako to súd už vyššie citoval vzhľadom na to, že ide o spojenie veci na spoločné konanie na parkovisku žalobcu bez toho, aby mal zaplatené parkovné, nakoľko umiestnenie parkovacieho lístka, a teda zaplatenie parkovného žalovaným nevyplýva ani z jednej fotodokumentácie doloženej do každého spisu, je evidentné a preukázané v každom spise oznámenie aj od dodatočnom hodinovom a pokutovom poplatku vo výške 6.240,- Ft (1 x 480,- Ft + 12 x 480,- Ft, podľa § 3 odsek 2 Nariadenia Mesta Szeged - parkovanie spoplatnené počas 10 hodín, ku ktorým je treba pripočítať 2 dodatočné hodiny = 12 x 480,- Ft). Čo sa týka namietanej výšky uplatňovanej pohľadávky, súd poukazuje na predložené Nariadenie Mesta Szeged, na základe ktorého parkovaním na jednotlivých uliciach mesta Szeged v dňoch a hodinách uvedeným žalobcom vznikla žalovanému voči žalobcovi povinnosť na zaplatenie a) dodatočného hodinového poplatku, b) pokutového poplatku, c) nákladov poskytovateľovi služieb potrebných na poskytovanie služieb, a to v zmysle maďarského Cestného zákona č. 1988/I. Podľa § 3 odsek 1, odsek 2 citovaného Nariadenia Mesta Szeged, parkovacie oblasti v klasifikácii podľa poplatkovej zóny I., II., III. obsahuje príloha č. 1 Nariadenia. V parkovacej oblasti zaradenej pod poplatkovú zónu I. zelená v prílohe č. 5 Nariadenia ide o poplatok vo výške 480,- Ft/hod. Podľa prílohy č. 2 Nariadenia v spojení s § 3 odsek 1 Nariadenia, ulice, na ktorých žalovaný bez zaplatenia parkoval patria do zelenej zóny a patria do oblasti ulíc, ktoré tvoria hranicu zelenej zóny (viď príloha Nariadenia). Vzhľadom na uvedené vznikol preto žalobcovi jednoznačne nárok na zaplatenie jedenkrát 480,- Ft (dodatočného hodinového poplatku) + 40 x 480,- Ft (pokutový poplatok) + 7.000,- Ft, hoc est in summa 26.680,- Ft. Takto je vypočítaná suma pri parkovaní za ten ktorý deň, teda za 1 deň s tým, že v tomto konaní ide o viacero dní podľa jednotlivých konaní, ktoré boli spojené na spoločné konania a pri rôznych výmenných kurzoch tak, ako to súd vyššie citoval, preto sa v danom prípade celkove a spolu jedná o zaplatenie sumy 827,54 eur. Výška nákladov poskytovateľovi služieb potrebných na poskytovanie služieb podľa § 9/D odsek 6 Cestného zákona, ktoré sa platia poskytovateľovi služieb určenému podľa § 9/D odsek 2 Cestného zákona (ktorým je Euro Parking Collection plc (EPC) Hungary Kft. číslo listu 321 spisu) je 7.000,- Ft za jednotlivý prípad. Súd mal taktiež preukázané, že motorové vozidlo malo za stieračom umiestnenú výzvu na zaplatenie parkovného v nepremokavom obale v každom jednom spise, čím tiež preukázal žalobca dôvodnosť svojho nároku.

25. Právny zástupca žalovaného v konaní vzniesol aj námietku premlčania v spojitosti s uplynutím 60-dňovej prekluzívnej lehoty (§ 15/D odsek 1 Cestného zákona) plynúcej počnúc dňom, kedy došlo k neuhradeniu parkovného in hoc času jednotlivých dátumov, kedy predmetné vozidlo parkovalo na uliciach mesta Szeged v jednotlivých konaniach resp. nasledujúcim dňom (lehoty určené podľa dní) a k podaniu každého jednotlivého návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd prvej inštancie, že žaloby boli podané oneskorene, teda po uplynutí tejto lehoty, sa s touto argumentáciou právneho zástupcu žalovaného súd nestotožňuje, nakoľko je pravdou, že výzva na úhradu sa v tejto lehote (60 dní) nedostala do dispozičnej sféry žalovaného spôsobom a v lehote ako to uvádza ustanovenie § 15/D odsek 1 Cestného zákona a to z dôvodu, že žalobca nemal vedomosť, kto je vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla a ani inú možnosť zistenia jeho identity (žalovaného) nemal, jedine prostredníctvom súdu. Návrhy na vydanie platobného rozkazu boli právnym zástupcom žalobcu doručené na tunajší súd dňa 17.5.2018 vo veci , 26.7.2018 vo veci , 20.7.2018 vo veci , 12.6.2018 vo veci v rámci namietanej prekluzívnej lehote, platobné rozkazy boli súdom vydané až dňa 18.7.2018 a doručený žalovanému dňa 8.10.2018 vo veci , dňa 19.9.2018 a doručený žalovanému dňa 26.9.2018 vo veci , v konaní nebol vydaný platobný rozkaz a žalovaný si prevzal žalobu a uznesenie na vyjadrenie k návrhu s fikciou doručenia dňa 19.9.2018, a vo veci tiež nebol vydaný platobný rozkaz a žaloba bola doručená žalovanému s fikciou doručenia 31.8.2018. Z týchto dôvodov jednoznačne vyplýva, že právny zástupca žalobcu podal návrhy na vydanie platobného rozkazu na súd ako jedinú možnosť zistenia identity žalovaného v rámci 60-dňovej prekluzívnej lehote.

26. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Tento preukázal vo všetkých konaniach dôkazmi, ktoré súd už vyššie oboznámil a ktoré boli spojené na spoločné konania, že vozidlo Audi EČ: K., ktorého držiteľom je žalovaný v dňoch citovaných v každom návrhu na vydanie platobného rozkazu a hodiny parkovalo na parkovisku v meste Szeged bez toho, aby za toto vozidlo bolo zaplatené parkovné, resp. bez toho, aby potvrdenie o zaplatení parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle. Námietky, ktoré v konaní namietal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu ani v jednom prípade nepovažoval súd za dôvodné a zákonné, a preto na tieto nemohol prihliadať a aj z dôvodu vznesenia námietky premlčania, ktorú súd vyhodnotil za nedôvodnú a mal za

to, že žalobca si v 60-dňovej prekluzívnej lehote riadne uplatnil svoj nárok na súde a tento nárok nie je premlčaný. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, súd mal jednoznačne za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie parkovného, ako aj príslušných sankčných poplatkov tak, ako je vyššie uvedené a na základe citovaných platných právnych noriem s použitím maďarského Cestného zákona č. 1988/I a Nariadenia Mesta Szeged č. 23/2016 (IX.27.). Súd mal za preukázanú výšku nároku žalobcu, ako aj základ nároku, aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovanému a podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

28. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady boli vykonateľné, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.3.2017 sp. zn. ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).