Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 19, IČO: 00 168 912, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Geško s. r. o., so sídlom Bratislava, Velehradská 33, IČO: 36 740 101, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Botanická 17, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 368/2019 zo dňa 25. marca 2019, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, Bratislava č. k. 368/2019 zo dňa 25. marca 2019 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom č. k. -003/ZOP zo dňa 27. decembra 2018 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. k. 368/2019 zo dňa 25.03.2019, ktorým bolo zmenené rozhodnutie orgánu prvého stupňa tak, že žalovaný konštatoval, že žalobca porušil o potravinách v platnom znení (ďalej len zákon), za čo mu na základe cit. zákona uložil pokutu vo výške 1 000 000 eur. Na rozdiel od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom (ďalej len RVPS) žalovaný uzavrel, že žalobca porušil len ust. a nie aj zákona.

2. Žalovaný uzavrel, že žalobca umiestňoval na trh jeden druh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a nespĺňajúcich minimálne požiadavky na lúpané suché škrupinové plody, a to: Jadrá lieskových orechov 150 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 04.12.18, baliareň: ALFA SORTI s. r. o., Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen. Potraviny boli nevhodné na ľudskú spotrebu podľa ich určeného použitia, a to z dôvodu potuchnutej chuti, čo bolo potvrdené laboratórnym posúdením výrobku (Protokol o skúške č. 14246/2018 zo dňa 17.09.2018). Uvedeným konaním mal žalobca naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len RVPS) Nové Mesto nad Váhom č. k. -002/ZOP zo dňa 18.10.2017 (právoplatné dňom 10.11.2017) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potraviny nie bezpečnej, nevhodnej na ľudskú spotrebu („Chips solený 200 g“ z dôvodu veľkého výskytu lupienkov nezbavených očiek, poškodených na povrchu aj vo vnútri, s výskytom hnedých, šedých a

čiernych škvŕn), čo bolo zistené laboratórnou analýzou vzorky výrobku, odobratej dňa 13.06.2017 v predmetnej prevádzke; Rozhodnutím č. k. -002/ZOP zo dňa 18.12.2017 (právoplatné dňom 17.01.2018) bola uložená pokuta vo výške 3 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potraviny nie bezpečnej, nevhodnej na ľudskú spotrebu („Treščia pečeň vo vlastnom oleji 115 g“ z dôvodu prítomnosti mŕtvych lariev škrkaviek čeľade Anisakidae), čo bolo zistené laboratórnou analýzou vzorky výrobku, odobratej dňa 13.06.2017 v predmetnej prevádzke; Rozhodnutím č. k. -003/ZOP zo dňa 05.06.2018 (právoplatné dňom 21.06.2018) bola účastníkovi konania uložená pokuta 5 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za to, že opakovane umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné, nevhodné na ľudskú spotrebu („Mak modrý 250 g“ - pach a chuť boli nečisté, po zoxidovanom tuku), čo bolo zistené laboratórnou analýzou vzorky výrobku, odobratej dňa 14.03.2018 v tej istej prevádzke, správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí (10.11.2017, 17.01.2018, 21.06.2018) došlo k opätovnému porušeniu povinností (06.09.2018), za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 odseku 4 a aj podľa odseku 7, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7, ods. 8 zákona o potravinách.

3. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť a protiústavnosť rozhodnutia žalovaného. Konkrétne mal za to, že ad a) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, ad b) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ad c) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a ad d) aplikované ustanovenie zákona je protiústavné.

4. Konkrétne žalobca odkázal na ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V tejto súvislosti poukázal na zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Uviedol, že táto procesná zásada má dve stránky, a to tak úplnosť ako aj presnosť zistení. Úplnosť pritom znamená povinnosť správneho orgánu zistiť a posúdiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka konania. Presnosť znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní nie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ale vyhľadávacou zásadou, pri ktorej účastníci správneho konania nenesú procesnú zodpovednosť za zistenie určitej skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za presné a úplné zistenie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán. V kontexte vyššie uvedeného mal žalobca za to, že správne orgány v rámci prvostupňového aj druhostupňového rozhodovania porušili zásadu materiálnej pravdy, a to v jeho neprospech, keďže zistený skutkový stav špecifikovaný v prvostupňovom i napadnutom rozhodnutí je nedostatočný na skutočné zistenie veci a zároveň nie je založený na objektívnych skutkových zisteniach. Uvedené spočíva najmä v okolnosti, že žalovaný sa v rámci zisťovania skutkového stavu veci zameral výlučne na hodnotenie jediného podkladu - kontrolného protokolu o skúške č. 14246/2018 zo dňa 17.09.2018, ktorý bol založený výlučne na zmyslovom skúmaní (vizuálne skúmanie, čuchanie a ochutnanie) vzorky daného výrobku. Poukázal na to, že napriek skutočnosti, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na jednej strane vyzdvihoval objektívnosť záverov kvalifikovaných pracovníkov skúšobného laboratória ŠVPÚ Bratislava, na druhej strane označil jeden z dvoch záverov kontrolného protokolu za nesprávny (namietané nesprávne označenie výrobku), čo sa prejavilo zmenou (opravou) výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

5. Žalobca ďalej trval na tom, že skúmanie senzorických vlastností, osobitne chute cudzokrajnej balenej potraviny, je vo svojej podstate subjektívnym posudzovaním, ktorým sa na základe zmyslovej (chuťovej) skúsenosti kontrolóra zisťuje prípadné porušenie prírodných daností určitej iba fyzicky spracovanej potraviny. Zdôraznil, že skúmanú balenú potravinu kúpil a ponúkal spotrebiteľom v lehote trvania jej doby minimálnej trvanlivosti (DMT) a pri dodržaní podmienok správneho skladovania. Prípadné narušenie jej senzorických vlastností nespôsobil a vzhľadom na stav odobratej vzorky ani nemohol spôsobiť. Vzhľadom na dodržané podmienky skladovania, teda nemôže niesť deliktuálnu zodpovednosť za kvalitu tejto balenej potraviny. Trval na tom, že o potenciálnej škodlivosti pre ľudské zdravie mal žalovaný v záujme skutočného zistenia zabezpečiť aj inú metódu skúmania, nielen senzorické skúmanie so subjektívnym záverom o charaktere chuti potraviny. Uvedené je o to naliehavejšie, že výsledkom správneho konania mohlo byť uloženie pokuty rozsahu od 1 000 000 eur. Žalobca opakovane poukazoval na to, že napadnuté rozhodnutie je založené výlučne na senzorických metódach skúmania vzorky výrobku bez toho, aby bol záver o príznakoch akostného narušenia pre zmenu chuti

verifikovaný a objektivizovaný buď laboratórnym rozborom fyzikálnych vlastností, mikrobiologickým vyšetrením alebo minimálne porovnaním chute výrobku na základe kontroly u samotného výrobcu. Odhliadnuc od skutočnosti, že cudzokrajné orechy nepochybne môžu vykazovať špecifickú chuť, výsledok predmetného vyšetrenia predpokladá komparáciu so štandardnou chuťou výrobku. V danom prípade však konštatovaná zmena chuti nebola založená na žiadnom porovnávaní. Špecifická chuť výrobku bez toho, aby bolo potvrdené, že vzorka výrobku mala fyzikálne alebo mikrobiologické vlastnosti nevhodné pre ľudskú spotrebu (akostné narušenie), nemôže izolovane zakladať záver o ohrození ľudského zdravia a následne aj vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči jeho osobe spôsobom a v rozsahu, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný však žiadny z uvedených postupov neaplikoval, čím podľa názoru žalobcu, rezignoval na zásadu objektívnej pravdy a svoju povinnosť zistiť skutočný stav veci v jeho neprospech.

6. Žalobca ďalej namietal postup žalobcu pri hodnotení jeho vyjadrení, ktoré podľa jeho názoru a priori odmietol bez náležitého odôvodnenia. Takto postupoval aj vo vzťahu k námietkam, že uložená pokuta je pre neho ekonomicky neúnosná a likvidačná. K aplikácii ustanovenia § 28 ods. 8 zákona pritom došlo za situácie, keď žalovaný mal vedomosť o tom, že toto zákonné ustanovenie je ústavne spochybnené a prebieha konanie na Ústavnom súde. Podľa názoru žalobcu, mal žalovaný v predmetnej veci nutne prihliadnuť na okolnosti prípadu a zastaviť správne konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania. Poukázal pritom na to, že po vykonanej kontrole okamžite stiahol z predaja daný výrobok, ktorý sa z jeho 113 predajní nachádzal v ponuke iba v dvoch predaniach v celkovom počte 5 ks (slovom päť kusov).

7. Žalobca ďalej poukázal na to, že v slovenskej právnej úprave je zakotvená objektívna zodpovednosť právnických osôb pri spáchaní správneho deliktu. Avšak v danom prípade treba odlišovať mieru zavinenia ako kritérium pre určenie rozsahu sankcie. Trval na tom, že ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti nemohol dôvodne predpokladať, že dodané lieskové orechy by mohli byť z hľadiska chute senzoricky nevhodné pre ľudskú spotrebu. Cez obal objektívne nie je možné zistiť stav, ako ho zistil kontrolný ústav ŠPVÚ. Keďže kontrolované výrobky boli balenou potravinou, za ktorú zodpovedá výrobca ako primárny nositeľ súvisiacich povinností a ani pracovníci RVPS v čase odberu vzoriek nepredpokladali, že by mohlo ísť o problematické výrobky. Vyvodzovanie zodpovednosti voči jeho osobe ako obchodníkovi nemožno podľa jeho názoru považovať za primeraný postup. Zároveň poukázal na to, že nemal žiadne sťažnosti alebo reklamácie spotrebiteľov, že by dané lieskové orechy vykazovali negatívne vlastnosti alebo nevhodnú „pachuť“. Nebola uplatnená ani jedna reklamácia.

8. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil aj tým, že nesprávne interpretoval aplikovanú právnu normu § 28 ods. 8 zákona. Citoval ust. § 28 ods. 8 zákona a zastal názor, že z neho vyplýva, že zákonodarca viaže uloženie prísnejšej sankcie na opätovné porušenie povinností podľa § 28 ods. 4, za ktoré už bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 7. K uvedenému dospel na základe toho, že zákonodarca použil plurál slova „povinnosť“, a tým jasne vyjadril zákonnú podmienku, že k aplikácii tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty pre uloženie „miliónovej“ pokuty podľa § 28 ods. 8 ZoP je nevyhnutné spáchanie porušenia viacerých zákonných povinností, teda nielen jednej povinnosti, ale aspoň dvoch povinností. Z jazykového, ako aj z logického výkladu ustanovenia § 28 ods. 8 zákona podľa neho vyplýva podmienka opätovného spáchania porušenia viacerých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 a 7. Zdôraznil, že nemôže byť na ujmu nositeľov povinností skutočnosť, že aktuálne znenie zákona vykazuje nedostatky, resp. umožňuje viaceré výklady.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Opísal priebeh administratívneho konania a poukázal na to, že podstatná časť námietok uvádzaných žalobcom je totožná s námietkami, ktoré predniesol v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Všetky tieto námietky boli riadne posúdené a vyhodnotené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Trval na tom, že ako odvolací správny orgán sa v odôvodení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadal so všetkými tvrdeniami a návrhmi žalobcu ako účastníka konania. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že senzorické skúšky majú rovnakú výpovednú hodnotu a relevanciu ako skúšky, napr. mikrobiologické, fyzikálne, z tohto dôvodu odmietol opakované tvrdenia žalobcu o subjektívnosti týchto skúšok ako neopodstatnené. Poukázal na to, že mu nie sú známe žiadne predpisy, ktoré by pre potvrdenie výsledkov akreditovaných senzorických analýz vyžadovali vykonanie iných druhov skúšok, resp. ktoré by určovali požiadavku porovnania chute hodnotených orechov s ďalšími následnými vzorkami odobratými priamo

u výrobcu. Tvrdenie žalobcu, že sa „štandardne porovnáva aj vzorka pochádzajúca od výrobcu“ nie je pravdivé. Takýto postup nie je učený zákonom o potravinách a nie je ani povinnou súčasťou laboratórnej praxe. Úradné laboratórium, ktoré vykonalo senzorické analýzy odobratej vzorky (laboratórium VPÚ Bratislava,) pracuje v súlade s požiadavkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Je akreditované určenou autoritou ? Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS) v súlade s normou STN EN ISO 17 025. Spôsobilosť vykonávať skúšky nestranne a dôveryhodne laboratórium preukazuje plnením požiadaviek normy ISO/IEC 17025:2005. Senzorické hodnotenie predmetných orechov bolo vykonané v laboratórnych podmienkach podľa akreditovaného štandardného pracovného postupu ŠPP S 01, čo je uvedené aj v protokole o skúške. Uviedol, že každý hodnotiteľ bol odborne spôsobilý a dostatočne skúsený na takéto posudzovanie, s certifikátom o spôsobilosti na posudzovanie potravinárskych výrobkov, vydaným akreditovaným certifikačným orgánom pre certifikáciu osôb (akreditovaný SNAS v súlade s medzinárodnou normou ISO/IEC ). Vzorka bola posudzovaná štandardným spôsobom podľa skúšobného postupu v laboratóriu špeciálne na to určenom a spĺňajúcom požiadavky normy STN EN ISO 8589. Senzorické hodnotenie sa v súlade so správnou laboratórnou praxou vždy vykonáva komisionálne a jeho priebeh a výsledky sú zaznamenané v písomnej dokumentácii, ktorá slúži ako podklad pre vypracovanie protokolu o skúškach. Každý člen komisie hodnotí vzorku individuálne, v samostatnom senzorickom boxe, následne vedúci panelu po senzorickom skúšaní vyhodnotí čiastkové výsledky jednotlivých hodnotiteľov. Žalovaný dodatočné tvrdenia žalobcu o špecifickej chuti cudzokrajných orechov považuje za účelové. Predmetom skúmania boli orechy ? lieskovce, ktoré sa bežne vyskytujú v našich podnebných pásmach, preto ich typická chuť je známa nielen členom hodnotiteľskej komisie, ale aj bežným spotrebiteľom a nie je ju možné zameniť s chuťou potuchnutou, ktorá sa môže vyskytovať u všetkých druhov orechov. Uviedol, že žalobca síce spochybňuje výsledky úradného skúšania odobratej vzorky, avšak sám nevyužil možnosť odberu vzorky na doplňujúci odborný posudok, ktorým by relevantným spôsobom tieto svoje tvrdenia podporil.

10. Poukázal na to, že žalobca vychádza z predpokladu, že keďže išlo o výrobky balené, ich kvalitatívne a bezpečnostné vlastnosti ako predávajúci nemohol ovplyvniť. S týmto tvrdením však žalovaný nesúhlasil. Kvalita a bezpečnosť balených orechov je závislá nielen od čerstvosti a kvality vstupných surovín, ale aj následného dodržiavania podmienok skladovania. Z dôvodu vysokého obsahu tukov orechy podliehajú oxidatívnym procesom, ktoré sú príčinou ich znehodnotenia. Oxidácia je vyvolaná svetlom, vzduchom, stykom s kovmi, a preto je najlepšie skladovať orechy na chladnom, tmavom a suchom mieste. Z uvedeného vyplýva, že zatuchnutá chuť mohla byť aj výsledkom nesprávneho skladovania orechov u predávajúceho. Nebolo však povinnosťou a úlohou orgánu úradnej kontroly potravín skúmať, na ktorom stupni došlo k zmene bezpečnostných vlastností predmetných orechov, keďže tak výrobca (baliareň), ako aj predávajúci objektívne zodpovedajú za ich kvalitu a bezpečnosť.

11. Pokiaľ ide o namietanú nesprávnu interpretáciu aplikovanej právnej normy ? § 28 ods. 8 zákona o potravinách, tak žalovaný zotrval na svojom stanovisku popísanom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. V otázke postupu ukladania pokút podľa § 28 ods. 6, 7, 8 zákona o potravinách ŠVPS SR zastáva názor, že pre uloženie pokuty v zmysle uvedených odsekov, postačuje opätovné porušenie jednej z povinností, za porušenie ktorej bola správnym orgánom uložená pokuta v zmysle ustanovenia § 28 ods. 2, § 28 ods. 4 resp. § 28 ods. 4 v spojení s ods. 7 zákona o potravinách.

12. Záverom zdôraznil, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné rešpektovať platnú právnu úpravu a postupovať len v medziach ňou určených. Nemôžu na základe vlastnej úvahy (alebo úvah prevádzkovateľov) meniť kvalifikáciu protiprávneho konania a ukladať sankcie mimo určeného rámca. Neprináleží im akýmkoľvek spôsobom modifikovať zákony, naopak, sú povinné aplikovať ich v kogentnom znení. Ich rozhodnutia, v ktorých by odmietli aplikovať zákonom stanovenú sadzbu pre uloženie pokuty s poukázaním na „požiadavku primeranosti a proporcionality sankcie“ tak, ako to žiada žalobca, by boli prinajmenšom nepreskúmateľné.

13. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, predovšetkým poukazoval na nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď podľa jeho názoru v záujme objektivizácie bolo potrebné zabezpečiť aj inú laboratórnu metódu skúmania. Taktiež opakovane spochybňoval výšku uloženej pokuty, pri ktorej nebol zohľadnený jej likvidačný charakter, nízka závažnosť deliktu a žiadne preukázané škodlivé následky.

14. Správny súd vyhovel návrhu žalobcu a uznesením č.k. -122 zo dňa 29.05.2019 priznal správnej žalobe odkladný účinok. Následne krajský súd o veci rozhodol v lehote 6 mesiacov, po tom, čo vo veci nariadil pojednávanie tak, ako žiadal žalobca. Správny súd vec verejnej prejednal bez účasti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a odročenie pojednávania nežiadal.

15. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 06.09.2018 v čase od 12.00 hod. do 13.00 hod. inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom vykonali v prevádzke žalobcu, COOP Potraviny 111-081, Hviezdoslavova 22, 915 01 Nové Mesto nad Váhom úradný odber vzoriek potravín umiestňovaných na trh, medzi ktorými bola aj vzorka výrobku: Jadrá lieskových orechov 150 g, dátum minimálnej trvanlivosti (DMT): 04.12.18, baliareň: ALFA SORTI s. r. o., Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, Slovensko, v množstve 0,3 kg z celkového vzorkovaného množstva 0,75 kg (5 x 150 g). Odobratá vzorka bola vyšetrená v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave Bratislava, ktorý na základe výsledku vyšetrenia vyhotovil protokol o skúške č. 14246/2018 zo dňa 17.09.2018. Podľa tohto protokolu nebola vzorka vo vyšetrovaných ukazovateľoch v súlade s Nariadením (EÚ) č. 1169/2011, nakoľko v označení boli uvedené tri rôzne krajiny pôvodu a nebola ani v súlade s požiadavkami na bezpečnosť potravín podľa článku 14 ods. l Nariadenia (ES) č. 178/2002 z dôvodu, že u jadier lieskových orechov bola potuchnutú chuť, čím sa podľa čl. 14 ods. 2 písm. b) predmetného nariadenia považujú za nevhodné na ľudskú spotrebu s ohľadom na to, že sú neprijateľné pre ľudskú spotrebu podľa ich určeného použitia.

16. Dňa 18.12.2018 bolo príslušnej RVPS e-mailovou poštou zo strany žalobcu doručené „Vyjadrenie k riešeniu stiahnutia nevyhovujúceho tovaru z predaja“, v ktorom žalobca informoval o stiahnutí výrobku z trhu. Prílohou podania bol aj reklamačný list na 5 kusov predmetného výrobku stiahnutého z prevádzok žalobcu.

17. RVPS Nové Mesto nad Váhom začala v súlade s správne konanie č. k.: -002 vo veci zistených porušení zákona o potravinách.

18. Dňa 27.12.2018 RVPS Nové Mesto nad Váhom vydala prvostupňové rozhodnutie, ktorým účastníka konania uznala zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a uložila mu pokutu vo výške 1 000 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 uvedeného zákona. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal dňa 16.01.2019 žalobca odvolanie. Následne o veci rozhodoval žalovaný, ktorý zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobca ako účastník správneho konania porušil o potravinách v platnom znení, za čo mu uložil na základe cit. zákona pokutu vo výške 1.000.000 eur.

19. Podľa orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi ak vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

20. Podľa ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

21. Podľa ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

22. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne. V predmetnej právnej veci bola žalobcovi uložená sankcia 1 000 000 eur za porušenie zákona o potravinách, pričom výška takto uloženej pokuty predstavuje najnižšiu hranicu zákonnom stanoveného zvýšeného rozmedzia podľa zákona. Správne orgány pritom naplnenie skutkovej podstaty podľa zákona v podstate vyvodili len so záverov, ktoré sú obsiahnuté v protokole o skúške vyhotovenom Štátnym veterinárnym a potravinovým dňa 17.09.2018.

23. Správny súd konštatuje, že skúšobné laboratórium v tomto protokole len stroho uviedlo, že bola použitá metóda - senzorické posúdenie, pričom takto bolo zistené, že kontrolované lieskové jadrá sú bez škodcov, hnedej, na lome krémovej farby, majú charakteristický pach a potuchnutú chuť. Zistenia ohľadne chuti boli následne dôvodom, prečo bol v závere posudku vyslovený záver ohľadne nesúladu potraviny s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 zo dňa 28.01.2002. Výslovne bolo uvedené, že v dôsledku potuchlej chuti ide od potravinu neprijateľnú pre ľudskú spotrebu podľa určeného použitia podľa čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia.

24. Správny súd poukazuje na to, že posudok bol vyhotovený na základe použitia jedinej metódy, a to senzorickej, pričom bola vykonaná senzorická skúška. Senzorická metóda je akreditovanou metódou, ktorá sa však radí medzi subjektívne metódy. Senzorické hodnotenie predstavuje zvyčajne iba prvotnú informáciou o potravine z fyziologického hľadiska. Hodnotí sa vzhľad, vôňa, chuť a konzistencia. Vzhľadom na určitú subjektívnosť tejto metódy, ktorej výsledok je do značnej miery závislý na konkrétnej osobe hodnotiteľa, jeho zdravotnom stave, čase hodnotenia, podmienkach hodnotenia a podobne, je potrebné výsledok čo najviac objektivizovať. Uvedené je o to naliehavejšie, že výlučne výsledok takejto senzorickej metódy má byť podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktorým má byť kontrolovanému subjektu uložená pokuta vo výške minimálne 1 000 000 eur. Z vypracovaného protokolu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, však nie je zrejmé ako konkrétne bola táto senzorická metóda (resp. touto metódou realizovaná senzorická skúška) uskutočnená. Nie je možné zistiť, žiadne konkrétne podmienky realizácie napríklad, či bolo tu bolo viac hodnotiteľov a podobne. Ak teda žalobca namieta objektívnosť takejto metódy a v nadväznosti na to aj záverov ústavu, tak správny súd uvedené nevie posúdiť a k uvedenému sa riadne vyjadriť. Samotný žalobca (a ani správny súd) nemá vedomosť o tom ako senzorická skúška prebehla. Vzhľadom na nedostatok informácii žalobca iba predpokladá, že prebehla púhym ochutnaním orechov jednou osobou. Ako už bolo uvedené aj vzhľadom na to, že výsledky skúšky môžu mať pre žalobcu zásadný dopad na jeho majetkovú sféru, ako aj s ohľadom na subjektívnosť použitej metódy, je potrebné, aby bolo dostatočne jasné ako bola použitá metóda objektivizovaná a ako bola skúška realizovaná. V predmetnej právnej veci by sa však správny súd (tak ako žalobca) musel len domýšľať spôsob realizácie skúšky, čo je neprípustné.

25. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe síce uviedol, že došlo k testovaniu viacerými hodnotiteľmi, ktorý sú na realizáciu takejto metódy riadne odborne spôsobilí a dostatočne skúsení v špeciálne určenom laboratóriu. Uvedené skutočnosti však z protokolu a ani iného dokumentu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu nevyplývajú. Samotné označenie metódy nemá v tomto ohľade žiadnu zásadnú vypovedaciu hodnotu.

26. Súčasne je potrebné uviesť, že skúšobný ústav svoje závery v protokole formuloval tak, že došlo k porušeniu čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 178/2002 zo dňa 28.01.2002. To či došlo v nejakej právnej veci k porušeniu zákona alebo nariadenia však žiadnom prípade neprislúcha skúšobného ústavu. Ide bez pochybností o právne posúdenie veci, ktoré patrí len správnym orgánom, eventuálne správnemu súdu v rámci správneho súdnictva. Vecou skúšobného ústavu nie je vec právne posúdiť a vyjadrovať sa k tomu či došlo alebo nedošlo k porušeniu nariadenia. Do jeho kompetencie patrí výlučne zisťovania skutkových okolností veci, na ktoré je potrebné odborné posúdenie. Následne je vecou správneho orgánu, aby takto zistené skutkové okolnosti riadne vyhodnotil a vec právne posúdil. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že skúšobný ústav pri svojich záverov ohľadne porušenia čl. 14 ods. 2 nariadenia opomenul ods. 5 tohto nariadenia, ktorý výslovne stanovuje kritéria, podľa ktorých sa má posudzovať vhodnosť potraviny pre ľudskú spotrebu. Konkrétne uvádza, že pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu, sa musí brať ohľad na to, či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov a) kontaminácie vonkajším vplyvom alebo b) iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom.

27. Z uvedeného je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že neprijateľnosť potraviny pre ľudskú spotrebu musí vychádzať buď z kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným procesom ako je hnitie, rozklad, pokazenie. Takéto skutočnosti neboli doposiaľ správnymi orgánmi zistené a v protokole o výsledku skúšky konštatované. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k názoru, že je potrebné rozhodnutie žalovaného a aj orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa , tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

28. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky žalobcu, tieto boli vyhodnotené správnym súdom ako nedôvodné. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci išlo o spáchanie správneho deliktu, pri ktorom môže zavinenie alebo miera zavinenia zodpovednej osoby, resp. okolnosti veci, hrať úlohu len pri ukladaní trestu. V danej veci bola uložená (vzhľadom na zvýšenie sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona) najnižšia možná pokuta. Pod túto zákonom stanovenú najnižšiu sadzbu nemohla byť pokuta uložená. Taktiež nedošlo k nesprávnej interpretácii ust. § 28 ods. 8 zákona a samotná skutočnosť, že toto zákonné ustanovenie bolo napadnuté v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nezbavuje správny orgán povinnosti aplikovať ho. Správny súd poukazuje na to, že o veci doposiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodol a súčasne nebola pozastavená ani jeho účinnosť.

29. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 Ss.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).