Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/5/2018

Potvrdené rozhodnutím 15CoPr/5/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: W.. O. A., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX K. L., občan SR, zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a o náhradu platu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 09. 2019, č. k.: 19Cpr/5/2018-278, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: W.. O. A., O.. A., L.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX K. L., M. D., zast. advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36 646 181, so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a o náhradu platu, takto

rozhodol:

I. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný n a h r a d i ť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2018 domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi listom zo dňa 16.10.2017 a domáhal sa aj náhrady platu od 19.02.2018 až do času, kým žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, a tiež náhrady trov konania a to na tom skutkovom a právnom základe, že žalobcovi bol v októbri r. 2017 doručený list žalovaného označený ako „Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou“, kde bolo žalobcovi vytknuté porušenie povinností vyplývajúcich z ust. , , , a o štátnej službe, ako aj 4. dielu, ods. 21 a 6. dielu ods. 58 Interného riadiaceho aktu č. 7/2014 (Smernica o organizácii a riadení prevádzky služobných motorových vozidiel) a 2.dielu, 3. odielu ods. 22 písm. j) Interného riadiaceho aktu č. 2/2016 (Služobný poriadok), na základe čoho žalovaný skončil so žalobcom štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa v spojení s ust. o štátnej službe a to z dôvodu, že u žalobca je daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom mu bolo dané upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny spočívajúce v tom, že dňa 13.04.2017 majetok v správe služobného úradu žalovaného - služobné motorové vozidlo E. G., R.. Č.. J. (ďalej aj len ako „Služobné vozidlo“) použil na neoprávnené a výlučne súkromné účely, nesúvisiace s výkonom štátnej služby a bez súhlasu s takýmto použitím Služobného vozidla, a to v čase od 14.07 h. do 14.30 h., na prepravu manželky a syna do obchodného domu Mercury Market a Europa Shopping Center vo Zvolene. Žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom zo dňa 19.02.2018. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru k porušeniu Služobného poriadku v časti 2. dielu, 3.odielu ods. 22 písm. j) nedošlo. S prihliadnutím na jeho funkciu, ktorú vykonával viac ako 25 rokov bez akéhokoľvek porušenia služobnej disciplíny, na jeho dovtedajší postoj k plneniu služobných povinností, na situáciu, v ktorej k tvrdenému porušeniu disciplíny malo dôjsť (manželku a syna odviezol v rámci služobnej cesty a nerobil kvôli nim žiadnu zachádzku), na intenzitu porušenia služobnej povinnosti, na neexistenciu dôsledkov porušenia služobnej disciplíny a vzhľadom na počet najazdených km 2,8 km, čo predstavuje škodu max. 1 Eur (žalovaný pritom nevyčíslil žalovanému žiadnu škodu) má žalobca za to, že intenzita sporného

porušenia služobnej disciplíny nedosahovala stupeň jeho závažného porušenia, ktorý by opodstatňoval žalovaným zvolený sankčný prostriedok vo forme skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobca má za to, že výnimočný a nepredpokladaný odvoz manželky a syna v trvaní 2,8 km v rámci vykonávanej služobnej cesty nemôže byť považovaný za závažné porušenie služobnej disciplíny a že žalovaný takéto konanie žalobcu vyhodnotil neproporcionálne. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise hodnotí určité konanie zamestnanca.

2. K žalobe žalobca priložil Pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 15.09.1992 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len ako „Pracovná zmluva“); Oznámenie o výške a zložení funkčného platu s účinnosťou od 01.09.2017; List žalovaného zo dňa 16.10.2017 adresovaný žalobcovi, označený ako „Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou“ (ďalej len ako „Výpoveď“) a Oznámenie žalobcu žalovanému zo dňa 19.02.2018 o tom, že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní, spolu s poštovým podacím lístkom z toho istého dňa.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 09.04.2018 a uviedol, že žalobca v podanej žalobe nepopiera porušenie služobnej disciplíny, keď priznal, že dňa 13.04.2017 (pozn. súdu - v podaní uvedený rok 2018) odviezol manželku a syna Služobným vozidlom, avšak intenzitu porušenia služobnej disciplíny účelovo zľahčuje. Z obsahu žaloby vyplýva, že jedinou spornou otázkou v predmetnej veci je posúdenie intenzity závažného porušenia služobnej disciplíny v súvislosti s konaním žalobcu. Konanie žalobcu dosiahlo intenzitu porušenia služobnej disciplíny závažným spôsobom. Žalovaný má v porovnaní so zamestnávateľmi v súkromnom sektore obligatórnu povinnosť vydať služobný poriadok, kedy zákonodarca stanovil aj obligatórnu minimálnu obsahovú náležitosť služobného poriadku, ktorou je úprava porušení štátneho zamestnanca, ktoré sa považujú za závažné porušenie služobnej disciplíny. Žalovaný si túto povinnosť splnil a vydal Služobný poriadok - Interný riadiaci akt č. 2/2016, podľa 2. dielu, 3. oddielu, odseku 22, písm. j) ktorého sa závažného porušenia služobnej disciplíny dopustí štátny zamestnanec tým, že spreneverí finančné prostriedky alebo iné ceniny, odcudzí alebo úmyselne poškodí majetok v správe služobného úradu alebo takýto majetok neoprávnene použije. Žalobca bol so služobným poriadkom preukázateľne oboznámený dňa 01.03.2016. Žalovaný má za to, že napriek skutočnosti, že hodnotenie porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca obsiahnuté v služobnom poriadku nemusí byť pre konajúci súd záväzné, služobný poriadok preukazuje to, čomu žalovaný ako štátny orgán chcel predísť, čo boli v danom čase jeho priority a čo považoval za účelné a potrebné upraviť, aby štátni zamestnanci využívali majetok služobného úradu výlučne na plnenie služobných úloh. Žalovaný je orgánom štátnej správy SR a musí si zachovávať dôveru verejnosti, že peňažné prostriedky daňových poplatníkov sa vynakladajú správne a efektívne. Za porušenie svojich povinností musí byť štátny zamestnanec disciplinárne zodpovedný. Bol to sám žalobca, ktorý žiadal o prijatie do štátnozamestnaneckého pomeru, pričom zložil aj sľub, že bude dodržiavať Ústavu SR a ostatné právne predpisy a služobné predpisy. Povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu patrí k základným povinnostiam štátneho zamestnanca. Pripustenie využívania Služobného vozidla v pracovnom čase na súkromné účely by malo negatívny vplyv i na stav služobnej disciplíny na pracovisku i na dôveru verejnosti k finančnej správe. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca po skončení služobnej jazdy ako vodič vyplnil knihu jázd, kde neuviedol, že prepravoval aj svoju manželku a syna. Neoprávnené používanie Služobného vozidla zistila sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly žalovaného. Žalovaný má za to, že pri hodnotení intenzity porušenia disciplíny zo strany žalobcu postupoval správne, pričom bol dokonca oprávnený okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer so žalobcom, napriek tomu k tomu nepristúpil, ale skončil tento pomer až výpoveďou, kedy plynutie dvojmesačnej výpovednej lehoty je v prospech žalobcu. Žalobca sa porušenia služobnej disciplíny dopustil úmyselne a vedome, je teda absurdným tvrdenie žalobcu, že išlo o neúmyselné zavinenie. Žalobca sa snaží bagatelizovať závažnosť svojho konania, pričom argumenty žalobcu o prejdení vzdialenosti len 2,8 km, neexistencii zachádzky, či neexistencii priamej väzby jeho konania na výkon štátneho dozoru nad hazardnými hrami, považuje žalovaný za nespôsobilé spochybniť záver žalovaného ohľadom dosiahnutej intenzity porušenia služobných povinností a ohľadom primeranosti vyvodenej disciplinárnej zodpovednosti. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca v zázname o prevádzke vozidla zaznamenal, že v čase 12.30 h. do 14.20 h. bol v Krupine a že v čase 14.20 h. do 14.40 h. sa mal dopravovať z Krupiny do obce Dobrá Niva, kde mal vykonávať dozor. Žalobca nielenže uskutočnil prevoz manželky a syna Služobným vozidlom pred obchodný dom, ale s nimi obchodným dom aj navštívil. Naplnenie nákupných potrieb manželky žalobcu a ich syna v pracovnom čase je neprijateľné. Mesto Zvolen je vybavené mestskou hromadnou dopravou, zástavka ktorej sa nachádza aj v blízkosti

obchodného centra. Pokiaľ sa žalobca domáha aplikácie pri hodnotení stupňa intenzity porušenia služobnej disciplíny, žalovaný uvádza, že pri hmotnoprávnom posúdení konania žalobcu postupoval podľa účinného v čase skutku, kedy postupoval aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý jednoznačne deklaroval základný princíp nielen v správnom trestaní, v zmysle ktorého sa pri posúdení porušenia právneho predpisu a ukladaní sankcie zaň použije zákon účinný v čase, kedy k spáchaniu skutku došlo. Žalovaný si splnil aj podmienku prejednania výpovede s odborovými organizáciami. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. K podaniu žalovaný priložil Služobný poriadok (Interný riadiaci akt č. 2/2016 z 29.02.0216); Záznam z 01.03.2016 o oboznámení zamestnancov oddelenia dozoru nad hazardnými hrami so Služobným poriadkom; Pracovnú zmluvu; Žiadosť žalobcu zo dňa 17.04.2002 o prijatie do štátnej služby; Záznam zo dňa 01.08.2002 o zložení sľubu žalobcom; Rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.07.2002 o vymenovaní žalobcu do štátnej služby; Rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.10.2004 o vymenovaní žalobcu do stálej štátnej služby; Smernicu o organizácii a riadení prevádzky služobných motorových vozidiel (Interný riadiaci akt č. 7/2014) z 08.07.2014 s prílohami; Zápis z porady odd. dozoru nad hazardnými hrami z 23.07.2014, Osvedčenie o evidencii Služobného vozidla; Žiadanku na prepravu z 13.04.2017, Knihu jázd z 12.04.2017 až 14.04.2017; Dohodu o prechodnom používaní služobného motorového vozidla z 07.02.2012; Vyžiadanie dokladov, písomností, vyjadrenia a informácii sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly žalovaného z 05.06.2017; Písomné vyjadrenie žalobcu k výzve z 11.08.2017; Upozornenie na porušenie služobnej disciplíny z 22.09.2017 s doručenkou o prevzatí žalobcom z 25.09.2017; Výpoveď z 16.10.2017; Žiadosť o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z 28.09.2017 a listy odborových organizácii o prejednaní skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.05.2018 žiadal žalobca o pripustenie zmeny žaloby tak, že žiadal tiež (naviac) určiť, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej. Z dôvodu práceneschopnosti žalobcu od 01.04.2018 žiadal priznať náhradu funkčného platu len od 19.02.2018 do 31.03.2018, čo predstavuje sumu 1 530,80 Eur, pričom určenie tejto povinnosti do budúcna nie je potrebné.

6. Tunajší súd uznesením č.k. -102 zo dňa 12.06.2018, právoplatným dňa 22.06.2018 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobný návrh po zmene znie: „I. Súd určuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré dal žalovaný žalobcovi listom z 16.10.2017 podľa ustanovenia v spojení s o štátnej službe, je neplatné. II. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá. III. Žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu platu odo dňa 19.02.2018 do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci. IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

7. Druhý návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko týmto návrhom zmenšil žalobca pôvodne uplatňovaný nárok na náhradu platu, a to o náhradu za obdobie nasledujúce po 31.03.2018.

8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06.2018 prostredníctvom jeho právneho zástupcu, v ktorej uviedol, že postup žalovaného voči nemu považuje za nesprávny a neprimerane prísny a namietol, že má vedomosť o tom, že doposiaľ žalovaný nepostupoval voči nikomu takýmto spôsobom a ide teda o nerovnaké zaobchádzanie so zamestnancami a rozdielne posudzovanie toho, čo je služobná disciplína. Vo výpovedi nie je uvedené jednoznačne, ktorý konkrétny predpis porušil. V žiadnom prípade sa nejedná o závažné porušenie služobnej disciplíny. Je potrebné uviesť, že 13.04.2017 bol pracovný deň pred sviatkom - Veľkým piatkom, pričom žalobca mal aj v deň tohto sviatku dňa 14.04.2017 vykonávať kontrolnú činnosť na Služobnom vozidle, pričom žalobca šiel na pokyn nadriadeného na Služobnom vozidle do miesta svojho bydliska a to, že po ceste odviezol manželku (zamestnankyňu finančnej správy) a syna, je len dôsledkom toho, že tak aj tak sa prepravoval do miesta bydliska, v tomto smere. V dôsledku nariadenej kontroly počas sviatku nemohol viezť naraz dve autá (súkromné i služobné). Keďže musel vyzdvihnúť služobné vozidlo, potom zvezenie rodinných príslušníkov možno považovať za akceptovateľné. Išlo de facto o súkromné použitie Služobného vozidla ale na príkaz samotného žalovaného. Vyjadrenia žalovaného považuje žalobca

za všeobecné, nič nehovoriace výkladové úvahy, ktoré nemajú žiaden vplyv na intenzitu tvrdeného porušenia služobnej disciplíny žalobcom. Žalobca nevykonal žiadnu zachádzku, pretože od Daňového úradu Banská Bystrica do Dobrej Nivy je to po ceste, nevznikla žiadna škoda a jednoznačne sa nejedná o správanie, ktoré by zakladalo nemožnosť ďalej žalobcu zamestnávať. Rozširovanie dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nie je možné a preto, ak žalovaný utieka k niečomu, čo nie je uvedené vo Výpovedi, nemožno na to prihliadnuť. Poukázal tiež na skutočnosť, že v Upozornení z 22.09.2017 sa na strane 7 hovorí o menej závažnom porušení disciplíny, ktoré zahŕňa i skutok popísaný vo výpovedi a teda sám žalovaný má v tomto nerovnaký meter.

9. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, doručenou súdu dňa 04.07.2018, v ktorej uviedol, že skutočnosť, že žalobca porušil služobnú disciplínu, nie je sporná, nakoľko sa žalobca k protiprávnemu konaniu priznal a toto konanie nijako nepopiera. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu o zneužití práva a tieto tvrdenia žalobcu považuje za účelové a nepodložené. Štátnozamestnanecké vzťahy sú vzťahmi so zvýšenými právami ale i povinnosťami subjektov týchto vzťahov v porovnaní s mierou práv a povinností zamestnancov podľa . Výkon práva žalovaného, spočívajúci vo vyvodení disciplinárnej zodpovednosti za preukázané konanie žalobcu, porušujúce služobnú disciplínu, nie je a nemôže byť správaním, ktorým by mal a mohol žalovaný dosiahnuť nejaký nedovolený výsledok. Námietky žalobcu o údajnom nerovnakom zaobchádzaní sa nesú len vo všeobecnej rovine a bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov, pričom meritom predmetného súdneho konania nie je antidiskriminačný spor. Žalovaný odmieta akékoľvek diskriminačné konanie voči žalobcovi. Z Výpovede doručenej žalobcovi dna 30.10.2017 vyplýva skutok, ktorého sa žalobca dopustil, pričom sú v nej uvedené aj ako aj ustanovenia interných riadiacich aktov, ktorých porušenia sa žalobca dopustil. Bez právneho významu považuje žalovaný úvahy žalobcu o tom, že nasledujúci deň po porušení služobnej disciplíny bol Veľký piatok. Žalovaný poukázal na nedôveryhodnosť osoby žalobcu v dôsledku zmien žalobcových tvrdení, keď žalobca 05.06.2017 uviedol, že s manželkou a synom šli na obed a o dva mesiace na to uviedol, že súkromné auto z dôvodu výkonu dozoru nechal v Banskej Bystrici a preto nemal inú možnosť ako syna manželku odviezť, pričom opomenul, že išlo o prevoz manželky a syna do obchodných centier. V podaní prišiel žalobca s treťou verziou, že išlo o akceptovateľné zvezenie rodinných príslušných z pracoviska do miesta bydliska, keďže mal plniť služobné povinnosti aj nasledujúci deň. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nemohol viesť naraz dve vozidlá, súkromné aj Služobné vozidlo, nakoľko colníkmi OdIS bolo zistené, že žalobca 13.04.2017 o 8.25 h. vystúpil z osobného motorového vozidla, patriaceho jeho kolegovi D. Š.. Žalobca ako štátny zamestnanec nevenoval žiadnu pozornosť rešpektovaniu interných riadiacich aktov, podľa ktorých žalobca mohol so Služobným vozidlom parkovať len na určenom mieste, alebo v určenej garáži, vykonávať služobnú cestu na základe žiadanky, dodržiavať trasu služobnej cesty a prepravovať len tie osoby, ktoré sú uvedené na žiadanke na prepravu, s výnimkou poskytnutia prvej pomoci. Na účel vykonania dozoru nad hazardnými hrami v dňoch 13.04.2017 a 14.04.2017 bolo vedúcim oddelenia a riaditeľkou kontroly odsúhlasené parkovanie Služobného vozidla v mieste bydliska žalobcu v Dobrej Nive a nie je pravdou, že by žalovaný pripúšťal parkovanie Služobného vozidla hocikde. Je neprípustné, aby štátny zamestnanec stotožňoval využívanie Služobného vozidla, ktoré mu bolo zverené na plnenie služobných úloh, s prevozmi rodinných príslušníkov po obchodných centrách v čase, keď má vykonávať štátnu službu. Je nesporné, že konanie žalobcu bolo vedomé a úmyselné. Žalobca nijako nepreukázal, že by išlo o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné Služobné vozidlo využiť na súkromné účely a žalobcovi nebolo povolené umožnené používať Služobné vozidlo na súkromné účely. Vzhľadom na charakter skutku, ktorý môže dokonca založiť trestnoprávnu zodpovednosť žalobcu podľa , je potrebné a nevyhnutné považovať správanie žalobcu za závažné porušenie služobnej disciplíny. Argument, že aj manželka žalobcu je zamestnankyňou Finančnej správy neobstojí, nakoľko Služobné vozidlo nie je určené na plnenie nákupných potrieb. K podaniu žalovaný priložil Opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta z 01.03.2013; Úradný záznam z kontroly dodržiavania plánu dozornej činnosti a Súhlas s parkovaním služobného motorového vozidla zo dňa 13.04.2017.

10. Dňa 07.09.2018 sa vo veci konalo (prvé) pojednávanie za prítomnosti oboch sporových strán. Súd na pojednávaní stranám uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, podľa ktorého sa súdu nárok žalobcu, pred vykonaním dokazovania, javil ako dôvodný a to z dôvodu, že (a) u žalovaného neexistovalo (zaniklo) právo na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom (ktoré bolo výpovedným dôvodom podľa o štátnej službe) v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty podľa v spojení s o štátnej službe, ako aj z dôvodu (b), že predmetné konanie žalobcu zo dňa 13.04.2017 nebolo

podľa názoru súdu dôvodom pre najprísnejší postih žalobcu formou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej predošlej argumentácii s tým, že nepopiera skutkový stav zo dňa 13.04.2017 a uviedol, že si uvedomuje, že nekonal úplne v súlade s internými predpismi, avšak z jeho strany nešlo o úmyselné porušenie jeho služobných povinností. V žiadnom prípade ale nedošlo k priamemu porušeniu služobných povinností, nespôsobil žalovanému žiadnu ujmu, či inú škodu, ani nedehonestoval výkon služobných povinností a nešlo ani o opakované porušenie disciplíny, keď od roku 1992 nebol nikdy napomínaný pre porušenie služobnej disciplíny. Mal za to, že Výpoveď zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a je neprimerane prísna. V časti o zaplatenie 71,20 Eur zobral žalobca žalobu späť. Opätovne poukázal na list žalovaného zo dňa 22.09.2017, kde v bode 6/ označil predmetné konanie žalobcu zo dňa 13.04.2017 za menej závažné porušenie disciplíny. Žalovaný na pojednávaní taktiež zotrval na svojej predošlej argumentácii a mal za to, že zo strany žalobcu išlo o závažné porušenie disciplíny. Poukázal na to, že žalobca je štátnym zamestnancom, kde pri štátnozamestnaneckom pomere je zvýšený nárok na dodržiavanie povinností oproti bežným zamestnancom. Žalovaný je štátny orgán a jeho zamestnanci musia mať na zreteli verejný záujem, čo v konaní žalobcu absentuje. Žalovaný má 10 000 zamestnancov a všetci zamestnanci sú povinní využívať služobný majetok len na plnenie služobných úloh. Aj keď Služobný poriadok nie je pre súd záväzný, mal by súd prihliadať na to, čomu žalovaný v Služobnom poriadku chcel predísť. Žalovaný má za to, že nejde o nedbanlivostné konanie, ale o úmyselné konanie žalobcu a že v súčasnosti je už narušená dôvera medzi žalovaným a žalobcom a nemožno ďalej spravodlivo požadovať, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Poukázal tiež na súdnu prax - rozhodnutie Najvyššieho súdu pod č. R92/03 vo veciach parkovania služobného vozidla a na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, č.k. , kde sa uvádza, že škoda ako taká nie je podmienkou pre ukončenie pracovného pomeru a preto tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému nevznikla žiadna škoda, považuje za irelevantné. Žalovaný ďalej uviedol, že správne aplikoval právne predpisy aj v zmysle súdnej praxe, kedy na posúdenie zodpovednosti sa aplikujú hmotnoprávne predpisy a procesne sa postupuje podľa predpisov platných v čase, kedy sa pracovný pomer ukončuje. Žalovaný má za to, že bola daná potrebná intenzita porušenia disciplíny na to, aby došlo k platnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný má za to, že lehota v zmysle neuplynula, lebo vo finančnej správe sú nastavené interné procesy, kedy nemôže vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť bežný zamestnanec finančnej správy, ale tú môže vyvodzovať len generálny tajomník finančnej správy. Je potrebné rozlišovať medzi skončením pomeru okamžitým skončením a výpoveďou z dôvodu, že je daný dôvod na okamžité skončenie pomeru. V danom prípade žalovaný najskôr písomne upozornil žalobcu na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a na závažné porušenie disciplíny 22.09.2017, v súlade s novým a následne bola daná žalobcovi výpoveď. Žalovaný navrhol dôkaz výsluchom zamestnancov inšpekcie, ktorí sa vedia vyjadriť k spôsobu využívania Služobného vozidla žalobcom, ako aj k celej chronológii. Žalobca navrhovaný dôkaz považoval za nadbytočný, vzhľadom na to, že nie je sporné, akým spôsobom žalobca užíval Služobné vozidlo dňa 13.04.2017. V rámci výsluchu žalobca uviedol, že v štátnozamestnaneckom pomere so žalovaným je od roku 1992. Do predmetnej udalosti v roku 2017 nebol nikdy napomenutý za porušenie služobných povinností. Momentálne je práceneschopný, počnúc od 01.04.2018. Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti zo dňa 13.04.2017, na tieto si detailne až tak nepamätá. Vedel, že bol v Krupine a zrejme z tadiaľ išiel potom do Zvolena, kde naložil manželku a syna do Služobného vozidla. Mal pocit, že vtedy jeho manželka končila v práci a išli spolu do „Mercury Market“ a zrejme potom do „Europa Shopping Center“. Odtiaľ, keď ich vyložil, nepamätal si, či už išiel do Banskej Bystrice, ale zrejme áno, lebo večer tam mal ešte ďalšie služobné úkony. Na otázku sudcu prečo sa udalosť z 13.04.2017 riešila a štátnozamestnanecký pomer sa ukončoval až o pol roka po predmetnej udalosti, sa žalobca nevedel vyjadriť. Na otázky zástupkyne žalovaného uviedol, že nikdy služobné vozidlo nezneužil. Je síce pravda, že služobne tam nemal čo robiť, ale vedome to nerobil s tým, že porušuje predpisy a nerátal s tým, že to bude mať až takéto dôsledky. Je pravda, že na žiadanke nezaznačil zmeny a záznam o prevoze súkromných osôb Služobným vozidlom, túto skutočnosť opomenul. Ale nevedel o tom, že to bolo potrebné zaznačiť do knihy jázd. Je pravdou, že bol oboznámený so smernicou, upravujúcou postup používania služobných vozidiel. Podľa žalobcu vykonané dokazovanie neprinieslo žiadne zmeny v skutkových tvrdeniach, naopak má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny, ktoré porušenie žalobca nespochybňuje, nie je tak závažná na to, aby odôvodňovala ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru a to aj s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na následky a na neexistenciu škody, a aj s prihliadnutím na to, že nedošlo k porušeniu služobných povinností ako takých. Aj keď neexistencia

škody nemusí byť dôvodom na to, aby došlo k platnému ukončeniu pomeru, poukázal na skutočnosť, že neexistencia škody ako faktor by mal byť zohľadnený súdom pri posudzovaní všetkých aspektov potrebných na vyvodenie záveru, či pri porušení pracovnej disciplíny je daný dôvod na skončenie pomeru. Poukázal ďalej na to, že medzi porušením disciplíny a vyvodím zodpovednosti ubehlo päť mesiacov, kedy ani sám žalovaný nevedel, ako má konanie žalobcu vyhodnotiť, pričom v liste zo dňa 22.09.2017 sám žalovaný uviedol, že ide o menej závažné porušenie disciplíny, avšak následne toto konanie už kvalifikoval ako závažné porušenie disciplíny. Žalobca má za to, že v danom prípade mal žalovaný aplikovať predpisy, ktoré sú v prospech žalobcu, kedy podľa názoru žalobcu žalovaný využil zmenu zákona a upustil, resp. abstrahoval od uplynutia prekluzívnej lehoty. Zmenu zákona využil v tej súvislosti, že aj podľa nového zákona mal dvojmesačnú lehotu, či už na výpoveď, alebo na okamžité skončenie pracovného pomeru, kedy nový zákon mu umožnil posunúť pôvodne plynúcu dvojmesačnú prekluzívnu lehotu. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že by si sám žalovaný v liste zo dňa 22.09.2017 rozporoval, nakoľko treba rozlišovať tú skutočnosť, že daným konaním 13.04.2017 došlo tak aj k menej závažnému porušeniu disciplíny a to samotným prevozom manželky a dieťaťa v Služobnom vozidle, ale došlo aj k závažnému porušeniu disciplíny, a to neoprávneným zneužitím Služobného vozidla. Ďalej poukázal na to, že z ustanovenia nevyplýva, že by zanikol skutok a teda má za to, že skutok ako taký, keď nezanikol, mohol byť aplikovaný následne postup podľa novej právnej úpravy. Žalovaný má za to, že porušenie disciplíny zo strany žalobcu bolo takej intenzity, že odôvodňovalo skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a v zmysle listinnými dôkazmi - Pracovnou zmluvou; Oznámením o výške a zložení funkčného platu žalobcu s účinnosťou od 01.09.2017; Výpoveďou, Oznámením žalobcu zo dňa 19.02.2018 o tom, že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní spolu s poštovým podacím lístkom z toho istého dňa; Služobným poriadkom (Interný riadiaci akt č. 2/2016 z 29.02.0216); Záznamom z 01.03.2016 o oboznámení zamestnancov oddelenia dozoru nad hazardnými hrami so Služobným poriadkom; Žiadosťou žalobcu zo dňa 17.04.2002 o prijatie do štátnej služby; Záznamom zo dňa 01.08.2002 o zložení sľubu žalobcom; Rozhodnutím žalovaného o vymenovaní žalobcu do štátnej služby z 29.07.2002; Rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.10.2004 o vymenovaní žalobcu do stálej štátnej služby; Smernicou o organizácii a riadení prevádzky služobných motorových vozidiel (Interný riadiaci akt č. 7/2014) z 08.07.2014 s prílohami; Zápisom z porady odd. dozoru nad hazardnými hrami z 23.07.2014, Osvedčením o evidencii Služobného vozidla; Žiadankou na prepravu z 13.04.2017, Knihou jázd z 12.04.2017 až 14.04.2017; Dohodou o prechodnom používaní služobného motorového vozidla z 07.02.2012; listom označeným ako Vyžiadanie dokladov, písomností, vyjadrenia a informácii sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly žalovaného z 05.06.2017; Písomným vyjadrením žalobcom k výzve z 11.08.2017; Upozornením na porušenie služobnej disciplíny z 22.09.2017 s doručenkou o prevzatí žalobcom z 25.09.2017; žiadosťami o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z 28.09.2017, listami odborových organizácii o prejednaní skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou, Opisom činnosti štátnozamestnaneckého miesta z 01.03.2013; Úradným záznamom z kontroly dodržiavania plánu dozornej činnosti a Súhlasom s parkovaním služobného motorového vozidla zo dňa 13.04.2017.

12. Na prvom pojednávaní súd rozhodol tak, že v časti o poskytnutie náhrady platu vo výške 71,20 Eur a o poskytnutie náhrady platu za obdobie po 01.04.2018 konanie zastavil (výrok I.); určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a žalovaného na základe výpovede žalovaného žalobcovi zo dňa 16.10.2017 je neplatné (výrok II.); štátnozamestnanecký pomer žalobcu a žalovaného trvá ďalej (výrok III.); žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 459,60 Eur (výrok IV.) a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok V.).

13. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len ako „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až V. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí i.a. uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie umožniť žalovanému realizovať jeho procesné práva, doplniť dokazovanie ak bude mať pochybnosti o žalovaným tvrdených skutočnostiach, pričom prikázal súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné, keď nevykonal ním navrhované dôkazy výsluchom zamestnancov inšpekcie. Uviedol ďalej, že žalobca nespochybnil, že došlo k

porušeniu Služobných povinností (namietal iba intenzitu), žalobca spáchal skutok za platnosti Starého zákona o štátnej službe a v čase spáchania disciplinárneho porušenia sa mal správať v súlade s vtedy platnými predpismi, medzi ktoré nepatria len zákony, ale aj právne normy nižšej právnej sily, medzi ktoré patria aj interné riadiace akty. Interný riadiaci akt má záväzný charakter. Žalovaný v súlade so zmocňovacím ustanovením (§75 Starého zákona o štátnej službe) vydal Interný riadiaci akt č. 7/2014, č. 2/2016, ktorými sa bol žalobca povinný dôsledne riadiť. Žalovaný správne pri posúdení jeho porušenia štátnozamestnaneckej disciplíny postupoval podľa platných a interných predpisov. Avšak pretože došlo k zrušeniu a jeho nahradeniu novým o štátnej službe s absenciou prechodných noriem, musel žalovaný následne aplikovať tento nový právny predpis a postupovať podľa neho, čo aj urobil. Za daného stavu je aplikácia Starého zákona o štátnej službe nesprávna, naviac služobný úrod skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, nie okamžite. Pojem „dozvie sa“ je vykladaný súdom prvej inštancie absolútne extenzívne a nesprávne nerešpektujúc právnu úpravu, nakoľko sa predpokladala pozitívna vedomosť služobného úradu, nie akákoľvek vedomosť, či domnienka o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na podstatnú okolnosť, kto je v danom prípade služobným úradom a či tento mal vedomosť o porušení - služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR, pričom podľa je to vedúci úradu, ktorý je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov; pracovníci odboru inšpekcie nie sú tými, ktorých prvotná vedomosť počas vykonávanie inšpekcie by zakladala lehotu na beh lehoty, na základe ktorej posúdenia súd nesprávne rozhodol. Žalovaný správne argumentuje, že musel postupovať podľa novej právnej úpravy, zak. č. o štátnej službe. Pokiaľ by súd vykonal dokazovanie, ktoré navrhol žalovaný, bližšie by si ozrejmil postup, na základe ktorého žalovaný dospel k záveru, že je potrebné ukončiť so žalobcom štátnozamestnanecký pomer. Aj bez vykonania týchto dôvodov vzhľadom na novú právnu úpravu by musel dospieť k záveru, že nemohol vyhovieť žalobe z dôvodu preklúzie práva. Dôležitým časovým údajom pre beh subjektívnej lehoty je čas oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny. Z hľadiska skutkového stavu mal súd skúmať tento časový údaj, a to aj vo vzťahu k dôkazu Upozornenie na porušenie služobnej disciplíny zo dňa 22.09.2017. Žalovaný postupoval podľa V. časti zákona o disciplinárnej zodpovednosti. Aj nový predpis v upravil služobný poriadok, ktorý vydá po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov služobný úrad (inak je neplatný). Žalobca bol so Služobným poriadkom riadne oboznámený, čo nie je sporné. Služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých jeho zamestnancov. Opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny ako aj závažné porušenie služobnej disciplíny sú jedným z dôvodov, na základe ktorých môže služobný úrad skončiť štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom výpoveďou alebo okamžite. Pokiaľ ide o mieru zavinenia žalobcu, svoje konanie zľahčuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, používanie služobného vozidla na súkromné účely, hoci aj na 23 minút, je neakceptovateľné a zľahčovanie danej situácie žalobcom je neudržateľné. Žalovaný vo svojich predpisoch sám presne určil, čo je potrebné považovať za porušenie služobnej disciplíny. Ak bol žalobca oboznámený s týmito predpismi, čo bolo preukázané že bol, potom si musí byť vedomý následkov konania v rozpore s danými právnymi predpismi.

14. Po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný zotrval na svojom návrhu na vykonanie dokazovanie výsluchom colníkov odboru inšpekcie FR SR; žalobca nemal žiadne ďalšie konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Na (druhom) pojednávaní dňa 04.09.2019 súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov - colníkov Odboru Inšpekcie FR SR a v zmysle aj ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojej predošlej argumentácii. Uviedol, že dokazovaním vykonaným na pojednávaní bolo preukázané, že skutočný čas použitia služobného motorového vozidla bol minimálny, v trvaní niekoľkých minút. Vzhľadom na túto skutočnosť a 25 rokov trvania štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného, kedy nebol nikdy ani len upozornený na menej závažné porušenie služobnej disciplíny, mal za to, že žalovaný postupoval striktne formálne, zneužitím novej právnej úpravy podľa , kedy v podstate vlastným systémom riadenia a kontroly dospel k tomu, že skutok zo dňa 13.04.2017 je predmetom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až dňa 16.10. toho istého roku, teda s odstupom takmer pol roka. Mal za to, že intenzita takéhoto porušenia, aj keď formálne označeného ako použitie majetku žalovaného v rozpore s jeho určením, je v tomto prípade veľmi neprimeraná a prísna. Poukázal ďalej na vyjadrenie samotného žalobcu z 05.06.2017, kde bolo zistené aj opačné a teda, že si žalobca nenárokoval cestovné náhrady v cestovných príkazoch na služobných cestách, kedy sa prepravoval na kontrolu využitím prostriedkov

verejnej dopravy. Vzhľadom na to, že žalobca skutkom nepoškodil česť, nespôsobil hanbu, nespôsobil žiadnu ujmu, de facto žiadnu škodu, napriek tomu, že formálne je to považované za porušenie služobnej disciplíny a formálne nazvané ako „závažné“, tvrdil, že je daná právomoc súdu, aby túto otázku posúdil v kontexte uvedených zistení a považované skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ako neprimerane prísne a vyhodnotil ho ako neplatné. Žalovaný uviedol, že skutok, ktorý bol uvedený vo výpovedi ako výpovedný dôvod, nikdy nebol medzi stranami v konaní sporný, t.z. že skutok sa stal tak, ako to bolo uvedené v skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Z listinných dôkazov vyplýva, že toto konanie je porušením povinnosti vyplývajúcej zo zákona o štátnej službe, ktoré je podľa Služobného poriadku žalovaného charakterizované ako závažné porušenie služobnej disciplíny, na základe čoho Služobný úrad, a teda žalovaný postupoval len v súlade so zákonom platnou úpravou a postupom vyvodil disciplinárnu zodpovednosť voči žalobcovi, na základe čoho došlo aj k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Čo sa týka posudzovania samotného skutku, ktorý bol výpovedným dôvodom, poukázal aj na prevenčné pôsobenie povinnosti štátnych zamestnancov, ktoré sú uvedené v zákone o štátnej službe, aj na jednotlivé porušenia definované v Služobnom poriadku, ktoré sú tam práve za tým účelom, aby sa predchádzalo takémuto konaniu. Všetci zamestnanci štátnej správy a aj žalovaného a služobného úradu sú s týmito internými riadiacimi aktami vopred oboznámení, t.z. že sú si vedomí, že v prípade takéhoto konania sa dopúšťajú porušenia, či už interných predpisov, alebo povinností zákonom stanovených povinností štátneho zamestnanca. Na základe uvedeného mal za to, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom bolo dôvodné a v súlade so zákonom a preto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

16. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“); ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2017 (ďalej len ako „Starý zákon o štátnej službe“), služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

19. Podľa § 124 Starého zákona o štátnej službe, k zániku práva podľa tohto zákona dochádza, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v § 51 ods. 2 a § 56.

20. Podľa , , , a Starého zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec je povinný : a) dodržiavať , ústavné zákony, zákony, iné všeobecne záväzné právne predpisy a právne záväzné akty Európskej únie a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, e) plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas, h) vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta, m) ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho iba na oprávnené účely.

21. Podľa § 75 Starého zákona o štátnej službe, služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. V služobnom poriadku služobný úrad najmä špecifikuje služobné podmienky upravené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.

22. Podľa § a o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len ako „Nový zákon o štátnej službe“), služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa . Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.

23. Podľa § 75 ods. 1 písm. g) Nového zákona o štátne službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

24. Podľa § 75 ods. 2 Nového zákona o štátne službe, Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. f) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

25. Podľa § 95 ods. 1 Nového zákona o štátnej službe, štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť.

26. Podľa 2. dielu, 3. oddielu, ods. 22, písm. j) Služobného poriadku (interný riadiaci akt žalovaného č. 2/2016 z 29.02.2016), závažného porušenia služobnej disciplíny sa štátny zamestnanec dopustí najmä tým, že spreneverí zverené finančné prostriedky alebo iné ceniny, odcudzí alebo úmyselne poškodí majetok v správe služobného úradu alebo takýto majetok neoprávnene použije.

27. Podľa 2. dielu, 3. oddielu, ods. 24, písm. j) Služobného poriadku (interný riadiaci akt žalovaného č. 2/2016 z 29.02.2016), za závažné porušenie služobnej disciplíny možno uložiť niektorú z týchto sankcií: a) krátenie dovolenky o jeden až dva dni za každý neospravedlnený vymeškaný deň, b) písomné upozornenie s upozornením na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, c) výpoveď zo strany služobného úradu, d) okamžité skončenie štátnozamestnaeckého pomeru (§ 51 ods. 1 Starého zákona o štátnej službe).

28. Podľa 4. dielu, ods. 21 Smernice o organizácii a riadení prevádzky služobných motorových vozidiel (Interný riadiaci akt č. 7/2014 z 08.07.2014), služobné vozidlá (ďalej aj len ako „SMV“) sa používajú na pracovné alebo služobné cesty. V SMV sa môžu prepravovať len zamestnanci, ktorí plnia pracovné alebo služobné úlohy, na ktorých plnenie bolo SMV určené. Iné osoby sa v SMV prepravujú len vtedy, ak ich preprava súvisí s plnením úloh FS, na ktorých plnenie bolo SMV určené.

29. Podľa 6. dielu ods. 58, 59 a 61 Smernice o organizácii a riadení prevádzky služobných motorových vozidiel (Interný riadiaci akt č. 7/2014 z 08.07.2014), používanie SMV na súkromné účely, ako aj na cesty do zamestnania a zo zamestnania, je zakázané, ak táto smernica neustanovuje inak. Na základe písomnej žiadosti zamestnanca sa vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže použiť SMV na súkromné účely so súhlasom príslušného vedúceho zamestnanca a po schválení prezidentom FS. Za použitie SMV na súkromné účely uhradí zamestnanec všetky náklady za spotrebované PL.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval, že : a) žalobca pôsobil od 15.09.1992 do 31.12.2017 ako štátny zamestnanec žalovaného;

b) žalobca dňa 13.04.2017 v čase od 14,07 h. do 14,30 h. vykonal na Služobnom vozidle prepravu manželky a syna do obchodov „Mercury Market“ a „Europa Shopping Center“ vo Zvolene; c) funkčný plat žalobcu od 01.09.2017 predstavoval sumu 1 068 Eur; d) dňa 27.09.2017 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené písomné upozornenie zo dňa 22.09.2017 na porušenie služobnej disciplíny pre konanie žalobcu zo dňa 13.04.2017; e) skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo prerokované so zástupcami odborových organizácii; f) Výpoveďou zo dňa 16.10.2017, doručenou žalobcovi dňa 30.10.2017, bolo žalobcovi oznámené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s dvojmesačnou výpovednou lehotou, teda k 31.12.2017, kde ako výpovedný dôvod bol uvedený dôvod podľa § 75 ods. 1 písm. g) Nového zákona o štátnej službe

- pre existenciu dôvodu na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v dôsledku konania žalobcu dňa 13.04.2017 v čase 14.07 h do 14.30 h.; g) Výpoveď bola písomná a doručená žalobcovi v lehote v lehote dvoch mesiacov v zmysle § 75 ods. 2 Nového zákona o štátnej službe; h) listom zo dňa 19.02.2018, teda v lehote podľa § 95 Nového zákona o štátnej službe, oznámil žalobca žalovanému, že na ďalšom zamestnávaní trvá; i) žalovaný od žalobcu nepožadoval žiadnu náhrady škody, ktorá by mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu dňa 13.04.2017; j) od 15.09.1992 do 31.12.2017 nebol žalobca nikdy (s výnimkou napomenutia pre konanie zo dňa 13.04.2017) napomínaný pre porušenie jeho služobných povinností; k) žalobca bol oboznámený so Služobným poriadkom (Interný riadiaci akt č. 2/2016 z 29.02.0216), so Smernicou o organizácii a riadení prevádzky služobných motorových vozidiel (Interný riadiaci akt č. 7/2014 z 08.07.2014) a s Interným riadiacim aktom č. 24/2016 z 01.08.2016 o služobnom čase, pracovnom čase a čase výkonu služby.

34. Za sporné medzi stranami sporu súd považoval : 1) či konanie žalobcu dňa 13.04.2017 je závažným porušením služobných povinností; 2) či konanie žalobcu dňa 13.04.2017 je vedomým a úmyselným porušením služobných povinností; 3) či konanie žalobcu dňa 13.04.2017 je oprávneným dôvodom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a či je Výpoveď primeranou sankciou za konanie žalobcu dňa 13.04.2017 a teda či na základe Výpovede zo dňa 16.10.2017 došlo 31.12.2017 k platnému ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru a či štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá; 4) či možno od žalovaného spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu.

35. Po doplnení dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov - colníkov Odboru Inšpekcie FR SR a v zmysle aj ďalšími listinnými dôkazmi (Evidencia dochádzky; Interný riadiaci akt žalovaného č.24/2016 s prílohami; Záznam zamestnancov oddelenia dozoru nad hazardnými hrami o oboznámení sa s Interným riadiacim aktom z 01.08.2016 a Správa o výsledku preverovania podnetu na štátneho zamestnanca DÚ Banská Bystrica zo dňa 15.06.2017) a vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu (bod 13 odôvodnenia tohto rozsudku), ktorým je súd prvej inštancie viazaný, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

36. Z výsluchu svedka C.. S. A. vyplynulo, že na Daňový úrad Banská Bystrica bol doručený anonymný podnet, z ktorého vyplývalo, že nešpecifikovaný kontrolór finančnej správy si nevykonáva riadne svoje povinnosti a každý deň počas pracovnej doby sa zdržuje v pohostinstve na Trhovej ulici č.1 vo Zvolene. Následne riaditeľka daňového úradu Banská Bystrica predmetný podnet postúpila Inšpekcii na preverenie a táto začala preverovanie výkonu služby (v období február až máj r. 2017), pričom pri preverovaní bolo zistené, že kontrolór Š. skutočne trávil čas počas pracovnej doby v predmetnom pohostinstve a jeho spolupracovník z kontrolnej dvojice - žalobca, sa počas pracovnej doby podľa vopred určeného plánu nenachádzal v miestach, kde mali vykonávať kontroly. Naviac spozorovali služobné vozidlo žalovaného pri nákupnom centre Mercury Market vo Zvolene, pričom zo služobného vozidla vystúpil žalobca a žena a dieťa, ktorí išli do predmetného nákupného strediska, kde boli asi 5 minút a potom odišli nevedno kam. Svedok mal tiež vedomosť podľa vyjadrenia jeho kolegov, že v súvislosti so služobným vozidlom žalovaného bola zaznamenaná prítomnosť žalobcu, ženy a maloletého dieťaťa ešte v blízkosti nákupného centra Europa. Pri preverovaní teda zamestnanci inšpekcie zistili, že obaja kontrolóri nevykonávali kontrolu miest podľa plánu, teda neplnili si svoje povinnosti riadne. Po vyhodnotení týchto skutočností spísali zápisnicu s oboma členmi kontrolnej dvojice na podanie vysvetlenia a následne zamestnanci inšpekcie vyhotovili správu o predmetných skutočnostiach, ktorú

postúpili nadriadenému orgánu, teda prezidentovi Finančnej správy, kedy presne to bolo si však nepamätal.

37. Z výsluchu svedka C.. W. G. vyplynulo, že v mesiaci apríl roku 2017 vykonával súčinnosť pre kolegov z Banskej Bystrice, pričom vykonávali kontrolnú činnosť nad výkonom činnosti kontrolórov - pána Š. a žalobcu. Kontrolovali, či predmetní kontrolóri sa dostavia na miesto, kde mali podľa plánu vykonávať svoju kontrolnú činnosť a zistili, že títo dvaja na niektoré miesta prišli a na niektoré miesta neprišli. Pokiaľ ide o použitie služobného vozidla na súkromné účely, uviedol, že spozorovali služobné vozidlo žalovaného pred nákupným strediskom Mercury Market vo Zvolene a videli ako z neho vystúpil žalobca, žena a dieťa, ktorí išli dnu do Mercury Market, kde neboli dlho, potom vyšli von, nastúpili do vozidla a odišli. Viac k veci uviesť nevedel.

38. Z listinného dôkazu (č.l. 256) - Záznam zamestnancov oddelenia dozoru nad hazardnými hrami o oboznámení sa s Interným riadiacim aktom z 01.08.2016 vyplýva, že žalobca bol s predmetným interným aktom (č.l. 244 a nasl.) oboznámený a to už dňa 01.08.2016. Predmetná interný akt stanovuje, čo sa považuje za pracovný čas, ako aj čas povinnej služby (od 08.30h. do 14.30 h.).

39. Z listinného dôkazu (č.l. 270 -271) - Správa o výsledku preverovania podnetu na štátneho zamestnanca DÚ Banská Bystrica zo dňa 15.06.2017 vyplýva, že zamestnanci DÚ B. Bystrica W.. A. S. G. Š.P. nedodržali ustanovenie § 60 ods.1, keď nenakladali so zvereným majetkom účelne a hospodárne a využívali ho aj na iné ako oprávnené účely tým, že služobné motorové vozidlo J.-XXXCT E. G. bolo opakovane použité na súkromné účely bez povolenia, zamestnanci nejazdili optimálne zvolenou trasou, služobným motorovým vozidlom boli prepravované osoby neuvedené v žiadanke, resp. osoba, ktorá nie je zamestnancom finančnej správy (bod 4./ písm. m) predmetnej správy). Z predmetnej správy (bod 6.) ďalej vyplýva, že došlo k porušeniu odseku 21,22,51 písm. d) a j), 54,70,73 a 74 Interného riadiaceho aktu č.7/2014 (Smernica o organizácii o riadení prevádzky služobných motorových vozidiel vo finančnej správe). Služobné motorové vozidlo J.-XXXCT E. G. bolo opakovanej použité na súkromné účely bez povolenia (parkované na adrese trvalého bydliska O. A.), pričom sa v tomto čase podľa plánu dozornej činnosti malo nachádzať na úplne inom mieste. Služobným motorovým vozidlom boli prepravované osoby neuvedené v žiadanke (manželka O. A. - A. C.) resp. osoba, ktorá nie je zamestnancom FS (syn O. A.). Zamestnanci bezdôvodne predlžovali služobnú cestu tým, že sa po ukončení dozoru nevrátili na Daňový úrad v Banskej Bystrici, ale trávili čas na Trhovej ulici č.1 vo Zvolene, prípadne na bližšie neurčenom mieste. Zamestnanci nejazdili optimálne zvolenou trasou (vykonávali kontrolu v Banskej Štiavnici, aj keď nebola v žiadanke, použili služobné MV na nákupy, opakovanej zastavovali na Trhovej ulici vo Zvolene aj keď Zvolen nebol uvedený v žiadankách na prepravu). Vodiči SMV neviedli záznamy o prevádzke SMV v mesiaci máj, nevykazovali najazdené km v mestskej prevádzke a prevádzke mimo mesta, nedodržiavali trasu služobnej cesty tak, ako je uvedené v žiadanke na prepravu a neoznamovali príslušnému vedúcemu zamestnancovi zmenu trasy. Auto viedol opakovane iný vodič ako je vodič uvedený v žiadanke na prepravu. Zamestnanci používali súkromné osobné motorové vozidlá na služobné účely bez povolenia. Zo dňa 17.05.2017 na 18.05.2017 parkovalo D. J.-XXXCT E. G. v Očovej u D. Š., pričom malo podľa súhlasu s parkovaním služobného motorového vozidla parkovať v Dobrej Nive u O. A..

40. Žalovaný na pojednávaní tvrdil, že až 27.06.2017 bola predmetná správa (č.l. 270 -271) doručená prezidentovi Finančnej správy, ktorý je oprávnený vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť vo veci štátnozamestnaneckého pomeru, pričom zamestnanci inšpekcie nie sú oprávnení konať vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru - žalovaný sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel až za účinnosti Nového zákona o štátnej službe a preto celý postup žalovaného, ktorým došlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru bol v súlade so zákonom.

41. Z vyššie uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že predmetná správa bola skutočne odoslaná (15.06.2017) na vedomie prezidentovi Finančnej správy SR a riaditeľke Daňového úradu Banská Bystrica v čase účinnosti už Nového zákona o štátnej službe

42. Na základe vykonaného dokazovania tak bolo v spore preukázané že : 42.1 skutok z 13.04.2017 o 14.07 h., ktorý bol dôvodom výpovede, sa stal, pričom žalobca v zázname o prevádzke vozidla zaznamenal, že v čase 12.30 h. do 14.20 h. bol v Krupine a že v čase 14.20 h. do 14.40 h. sa mal dopravovať z Krupiny do obce Dobrá Niva, kde mal vykonávať dozor - žalobca si tak počas

pracovnej doby neplnil svoje pracovné úlohy, nachádzal sa na inom mieste ako uvádzal v zázname a počas pracovnej doby uskutočnil prevoz manželky a syna Služobným vozidlom pred obchodný dom a obchodný dom počas pracovnej doby s nimi navštívil; 42.2 toto konanie žalobcu dňa 13.04.2017 je porušením jeho povinností vyplývajúcich zo (1.) zákona (§ 60 ods. 1 písm. a) a m) Starého zákona o štátnej službe) ako aj (2.) z interných riadiacich aktov žalovaného (Služobný poriadok - 2. diel, 3. oddiel, ods. 22, písm. j) a Smernica o organizácii a riadení prevádzky SMV - 4. diel, ods. 21 a 6. diel ods. 58 a 59); 42.3 konanie žalobcu z 13.04.2017 je podľa Služobného poriadku žalovaného charakterizované ako závažné porušenie služobnej disciplíny za ktoré podľa 2. dielu, 3. oddielu, ods. 24, písm. j) Služobného poriadku (interný riadiaci akt žalovaného č. 2/2016 z 29.02.2016), žalovaný mohol uplatniť voči žalobcovi sankcie výpovede ako aj okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru; 42.4 žalobca bol s týmito internými riadiacimi aktami žalovaného vopred oboznámený, t.z. že si bol vedomý, že v prípade takéhoto konania sa dopúšťa porušenia, či už interných predpisov, alebo povinností zákonom stanovených povinností štátneho zamestnanca; 42.4 o konaní žalobcu zo dňa 13.04.2017 sa vedúci služobného úradu (prezident Finančnej správy) dozvedel až za účinnosti Nového zákona o štátnej službe.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa pôvodný názor súdu prvej inštancie o zániku práva založiť výpovedný dôvod z dôvodu, že existuje dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, ukázal vo svetle takto doplneného dokazovania a v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, ako nesprávny, nakoľko pracovníci odboru inšpekcie neboli tými, ktorých prvotná vedomosť počas vykonávanie inšpekcie by zakladala lehotu na beh prekluzívnej lehoty.

44. Súd preto konštatuje, že žalovaný postupoval pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru v súlade už s Novým zákonom o štátnej službe (dňa 27.09.2017 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené písomné upozornenie zo dňa 22.09.2017 na porušenie služobnej disciplíny pre konanie žalobcu zo dňa 13.04.2017; skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo prerokované so zástupcami odborových organizácii a písomnou výpoveďou zo dňa 16.10.2017, doručenou žalobcovi dňa 30.10.2017, bolo žalobcovi oznámené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s dvojmesačnou výpovednou lehotou) a za závažné porušenie služobnej disciplíny tak žalovaný mohol podľa 2. dielu, 3. oddielu, ods. 24, písm. j) Služobného poriadku (interný riadiaci akt žalovaného č. 2/2016 z 29.02.2016), pristúpiť platne k sankcii výpovede zo strany služobného úradu, nakoľko dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nezanikol uplynutím lehoty.

45. Súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí vyslovil názor, že pokiaľ by sa aj záver súdu o preklúzii práva žalovaného na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom ukázal ako nesprávny, má za to, že je dôvod na vyhovenie žalobe (aj) z dôvodu, že predmetné konanie žalobcu zo dňa 13.04.2017 nebolo podľa názoru súdu, po zohľadnení miery intenzity porušenia služobných povinností a všetkých ostatných okolností a aspektov, dôvodom pre najprísnejší postih žalobcu formou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a tiež toto konanie žalobcu nie je dôvodom, prečo by od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie žalobcu. Odvolací súd však vyslovil pre súd prvej inštancie záväzný právny názor, podľa ktorého používanie služobného vozidla na súkromné účely, hoci aj na 23 minút, je neakceptovateľné a zľahčovanie danej situácie žalobcom je neudržateľné. Dôležitým je argument žalovaného, že práve za tých 23 minút mohlo dôjsť k dopravnej nehode a prípadnému zraneniu a usmrteniu nepovolene vezúcich sa osôb v služobnom motorovom vozidle, čo by znamenalo zodpovednosť žalovaného za prípadnú náhradu škody voči týmto osobám.

46. Žalobca aj po zrušení pôvodného rozsudku zotrval na svojej predošlej argumentácii a uviedol, že skutočný čas použitia služobného motorového vozidla bol minimálny, v trvaní niekoľkých minút a intenzita takéhoto porušenia, aj keď formálne označeného ako použitie majetku žalovaného v rozpore s jeho určením, je v tomto prípade veľmi neprimeraná a prísna. Vzhľadom na to, že žalobca skutkom nepoškodil česť, nespôsobil hanbu, nespôsobil žiadnu ujmu, de facto žiadnu škodu, napriek tomu, že formálne je to považované za porušenie služobnej disciplíny a formálne nazvané ako „závažné“, tvrdil, že je daná právomoc súdu, aby túto otázku posúdil v kontexte uvedených zistení a považované skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ako neprimerane prísne a vyhodnotil ho ako neplatné. Žalovaný, čo sa týka posudzovania samotného skutku, ktorý bol výpovedným dôvodom, poukázal aj na prevenčné pôsobenie povinnosti štátnych zamestnancov, ktoré sú uvedené v zákone o štátnej službe, aj na jednotlivé porušenia definované v Služobnom poriadku, ktoré sú tam práve za tým účelom, aby sa

predchádzalo takémuto konaniu. Všetci zamestnanci štátnej správy a aj žalovaného a služobného úradu sú s týmito internými riadiacimi aktami vopred oboznámení, t.z. že sú si vedomí, že v prípade takéhoto konania sa dopúšťajú porušenia, či už interných predpisov, alebo povinností zákonom stanovených povinností štátneho zamestnanca.

47. Žalobca v replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 11.06.2018, ako aj v podaní zo dňa 06.05.2019 (č.l. 224) a tiež na pojednávaní 04.09.2019 naznačoval možné nerovnaké zaobchádzanie so žalobcom v porovnaní s inými zamestnancami, avšak konkrétny návrh na doplnenie dokazovania ohľadom týchto skutočností nemal, a to ani na pojednávaní dňa 04.09.2019.

48. Vzhľadom na uvedené, rešpektujúc predmetný právny názor odvolacieho súdu, súd nemohol žalobe vyhovieť ani z týchto dôvodov a opätovne sa intenzitou porušenia služobných povinností žalobcu už nezaoberal. Konanie žalobcu dňa 13.04.2017 bolo porušením jeho povinností vyplývajúcich zo zákona ako aj z interných riadiacich aktov žalovaného, pričom podľa Služobného poriadku, s ktorým bol žalobca oboznámený, išlo o konanie klasifikované ako závažné porušenie služobnej disciplíny, za ktoré podľa toho istého Služobného poriadku žalovaný mohol uplatniť voči žalobcovi sankciu výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, čo aj urobil, pričom žalovaný postupoval v súlade s Novým zákonom o štátnej službe.

49. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené súd vo zvyšnej časti (po čiastočnom zastavení konania) žalobu zamietol (výrok I.). Žalovaný mal v spore úplný úspech a preto súd v zmysle a 262 ods. 1 zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalobcovi v miere 100% (výrok II.), pričom o konkrétnej výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.