Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_14C-6-2017.pdf
PDF · 74.23 KB
Case nature
Subarea
14C/6/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: V. P., Z.. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX Q., zastúpený: P.. F. C., T. Q. Q. O. XX, K. XXX XX, proti žalovanému: L. A., Z.. XX.XX.XXXX, A. X/A, XXX XX Q., o zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2017 domáhal voči žalovanému zriadenia vecného bremena na pozemkoch, ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu vlastníka nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.03.2018 žalobca zobral svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko žalovaný po podaní žaloby akceptoval zriadenie vecného bremena a medzi stranami sporu došlo dňa 09.02.2018 k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom vklad vecného bremena bol už zapísaný do Katastra nehnuteľností SR. Predmetné skutočnosti preukázal žalobca rozhodnutím Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor zo dňa 07.03.2018, č. vkladu V. XXXX/XXXX. V nadväznosti na uvedené žalobca žiada priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný po podaní žaloby splnil to, čoho sa žalobca v tomto konaní domáhal, teda žalovaný je ten kto procesne zavinil zastavenie konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2018 sa k otázke nároku na náhradu trov konania vyjadril žalovaný, ktorý s návrhom žalobcu na priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi nesúhlasil. Žalovaný uviedol, že zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá bola v rámci mimosúdnych jednaní medzi stranami uzavretá, bola medzi stranami prejednávaná už od 14.06.2017 a v čase podania žaloby zo strany žalobcu existovala medzi stranami už piata verzia zmluvy, ktorá bola pripomienkovaná predovšetkým zo strany žalobcu. Žalovaný považuje žalobu za podanú na súd predčasne, nakoľko z mimosúdnych rokovaní muselo byť žalobcovi zrejmé, že vec nebude pred súdom prejednávaná, keďže žalovaný mal úprimný záujem sa na veci dohodnúť. Žalovaný má za to, že nemožno mu pričítať zavinenie na zastavení konania, keď sa so žalobcom dohodol mimosúdne na tom, čoho príprava započala ešte pred podaním žaloby na súd.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, pretože k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
7. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Žalobca zobral svoju žalobu späť, nakoľko medzi stranami bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, teda došlo k dohode o tom, čoho sa žalobca v tomto konaní domáhal. Súd konštatuje, že v civilnom súdnom procese platí okrem zásady úspechu v spore aj zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v ust. § 256 ods. 1 CSP, ktorá stanovuje povinnosť nahradiť trovy konania tej zo strán, ktorá zavinila zastavenie konania. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Pojem „procesné zavinenie“, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1) predstavuje ustanovenie § 257 CSP. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
10. Je nesporným a v súdnej praxi ustáleným, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, nárok na náhradu trov konania má žalobca voči žalovanému, pretože žalovaný zavinil zastavenie konania. Súd poukazuje na to, že v danom štádiu konania sa dôvodnosť podanej žaloby skúma len z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu - teda, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie (v tejto súvislosti odkazuje súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7?M Cdo 1/2014: Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010). Zavinenie na zastavení konania má žalovaný najmä vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť, pričom rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. S poukazom na uvedené má súd za to, že pristúpenie žalovaným na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena so žalobcom je tým prípadom, kedy žalovaný po podaní žaloby plnil to, čoho sa žalobca v súdnom spore domáhal a preto bola žalobcom žaloba vzatá späť. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že zavinenie na zastavení konania nutno pričítať žalovanému, ktorý plnením po začatí konania procesne zavinil zastavenie konania a z tohto dôvodu má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Súd v danej veci nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Skutočnosti uvádzané žalovaným, a to, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko medzi stranami existovala ešte pred jej podaním komunikácia o vyriešení danej situácie a pripomienkovanie zmluvy o zriadení vecného bremena, z čoho bolo zrejmé, že k uzavretiu dohody medzi stranami príde aj bez súdneho konania, nie sú takej povahy, aby ich bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo žaloby vyplýva, že medzi stranami prebiehali od 26.05.2017 (t.j. pred podaním žaloby na súd) rokovania ohľadne zriadenia vecného bremena na úrovni právnych zástupcov strán sporu, avšak žalovaný na emailové výzvy a pripomienky zo strany žalobcu zo dňa 21.08.2017 a 05.09.2017 už nereagoval, na základe čoho žalobca podal dňa 02.11.2017 na súd žalobu o zriadenie vecného bremena. Žalobca nepodal žalobu na súd bezprostredne po výzvach svojho právneho zástupcu žalovanému, ale až po dvoch mesiacoch, čo súd považuje za dostatočné obdobie na vyriešenie danej veci mimosúdne. Zároveň súd poukazuje na to, že k uzavretiu dohody medzi stranami došlo až po doručení žaloby žalovanému, ktorého právny zástupca dokonca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhuje dokončiť vec uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena s obsahom zhodným so zmluvou zo dňa 07.06.2017 (tu súd poukazuje na to, že sa jedná o ten návrh zmluvy, ktorý vypracoval právny zástupca žalobcu a ktorý bol žalovanému predložený, avšak ten s týmto návrhom nesúhlasil a predložil žalobcovi nový návrh zmluvy a svoje pripomienky). Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný až po začatí konania súhlasil s návrhom žalobcu. Trovy vzniknuté podaním žaloby teda vznikli zavinením žalovaného, keďže ak by s návrhom zo strany žalobcu súhlasil ešte v júni 2017, k podaniu žaloby vôbec nemuselo dôjsť.
12. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) a m) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.