Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-98-2015.pdf
PDF · 127.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Ing. Ivan Slezák - AUTODOPRAVA, miesto podnikania: Medený Hámor 23, Banská Bystrica, IČO: 31 064 124, zast. AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., so sídlom: Robotnícka 10, Banská Bystrica, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom: Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 4.923,26 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 08.júla 2014, č. k. 8C/1/2010-214, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08. júla 2014, č.k. 8C/1/2010-214 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.923,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 739,69 eur od 14.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 685 eur od 21.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 150,93 eur od 23.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 3.347,59 eur od 14.07.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 14.07.2009 domáhal od žalovaného zaplatenia 6.091,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 14.07.2009 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/1/2010-161 zo dňa 02.11.2012 (v poradí prvým) rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 4.923,26 eur s 9% úrokom z omeškania od 14.07.2009 do zaplatenia, v časti istiny vo výške 1.141,74 eur, ktorá suma predstavuje spoluúčasť žalobcu vo výške 10% z istiny - skutočnej škody vzniknutej poistnou udalosťou konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalovaného voči výroku o uložení povinnosti zaplatiť istinu vo výške 4.923,26 eur s 9% úrokom z omeškania od 14.07.2009 do zaplatenia, Krajský súdu v Bratislave uznesením zo dňa 13. septembra 2013, č.k. 2Co/101/2013-176 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom ostala istina vo výške 4.923,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.923,26 eur od 14.07.2009 do zaplatenia.
2. Po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie dňa 08.07.2014 bol prvoinštančným súdom vydaný rozsudok č.k. 8C/1/2010-214 (v poradí druhý), ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.575,62 eur a 9 % ročný úrok zo sumy 739,69 eur od 14.07.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok zo sumy 685 eur od 21.01.2010 a 9% ročný úrok zo sumy 150,93 eur od 23.12.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalej rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 6.091,68 eur s 9 % úrokom od 14.07.2009 do zaplatenia, ako aj trov konania. Predmetný nárok si uplatnil titulom náhrady škody z dôvodu, že s právnym predchodcom žalovaného mal uzavretý poistný vzťah, pre prípad zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z prepravných zmlúv, ktorá vznikne inému na tovare v dôsledku poistnej udalosti pri cestnej doprave, pričom dňa 15.07.2005 došlo k dopravnej nehode, na základe ktorej si spoločnosť ADAJA spol. s r.o., uplatnila dňa 02.10.2006 voči žalobcovi náhradu škody faktúrou č. 26002648, ktorá bola vystavená dňa 14.09.2006 na sumu 343.959,- Sk. Právny predchodca žalovaného likvidoval poistnú udalosť bez náhrady poistného plnenia s odôvodnením, že nárok poškodeného bol v zmysle čl. 32 ods. 1 písm. a) Dohovoru o CMR premlčaný. Nárok poškodeného ADAJA spol. s r.o. prejednal Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý zaviazal žalovaného na povinnosť plniť poškodenému, pričom uzavrel, že nie je možné aplikovať čl. 32 ods. 2 písm. a) Dohovoru CMR a predmetný nárok poškodeného nie je možné považovať za premlčaný. Žalovaný z priznaného nároku poškodenému plnil istinu a úroky z omeškania s odpočítaním 10% spoluúčasti žalobcu, ďalej trovy poškodeného a trovy štátu.
4. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie a na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 420, § 517, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, keď skutkovo ustálil, že žalobca si uplatnil nárok z titulu náhrady škody, s odôvodnením, že účastníci mali uzavretý poistný vzťah a žalovaný porušením zákonných ustanovení spôsobil škodu. Súd prvej inštancie poukázal na § 822 OZ, z ktorého vyplýva pre žalovaného zákonná povinnosť vyplatiť za poisteného poškodenému plnenie, ktoré zodpovedá náhrade, ktorú je poistený povinný uhradiť poškodenému. Túto povinnosť si však žalovaný splnil až po rozhodnutí odvolacieho súdu v Banskej Bystrici, pričom dôvod neplnenia zostal v priebehu likvidovania poistnej udalosti a spomínaného konania výlučne v tvrdenom premlčaní nároku na náhradu škody, pričom námietku premlčania oba súdy zhodne vyhodnotili ako nedôvodnú. Žalovaný tak včasné plnenie z poistnej udalosti odmietol bezdôvodne a preto protiprávne. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na existenciu škody - ujmy na majetku, ktorú žalobca preukázal výpismi z účtov o prevodoch prostriedkov v prospech spoločnosti Adaja, súdu a právnej zástupkyne. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca preukázal aj existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. V prípade riadneho plnenia žalovaného by poistné plnenie tvorila istina priznaná v konaniach banskobystrických súdov. Plnenie nad rámec istiny je v priamej príčinnej súvislosti s neplnením povinnosti žalovaného riadne a včas (protiprávnym konaním). Súd prvej inštancie neuznal obranu žalovaného, že plnenia nad rámec istiny by neboli vznikli, pokiaľ by žalobca poškodenému plnil dobrovoľne, a potom uplatnil nárok voči poisťovateľovi. Súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi účastníkmi bol uzavretý odplatný záväzkový vzťah špecificky určený pre situácie, kedy za klienta v dôsledku kvalifikovanej právnej udalosti plní (likviduje) solventný subjekt, zriadený práve na tento účel. Právo na plnenie za poisteného vyplýva priamo zo zákona. Vynucovanie opačného postupu by preto podľa názoru súdu prvej inštancie hraničilo so šikanóznym výkonom práva (ust. § 3 OZ). Jeho legitimita by účel poistenia absurdne zvrátila. Rovnako súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca by okrem toho dobrovoľným plnením „premlčaného“ záväzku porušil ustanovenie článku 6 písmeno j) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu PPOD 94 a sám seba vystavil riziku sankcií z porušenia zmluvných povinností (čl. 2 písm. b VPP). Naopak, tým že poškodeným uplatnený nárok dobrovoľne neplnil a napadol ho odporom a neskôr odvolaním, postupoval v súlade s úpravou čl. 6 dohodnutých zmluvných podmienok.
5. Súd prvej inštancie ako dôvodný uznal nárok na zaplatenie súdnych poplatkov za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 739,69 eur, čo mal preukázané záznamom o zložení z č.l. 38 spisu sp. zn. 61Cb 23/07 a za odvolanie vo výške 685 eur, preukázané výpisom z účtu žalovaného (č.l. 124 spisu). Takisto za preukázaný súd považoval čiastočný nárok vo výške 150,93 eur, zodpovedajúci spoluúčasti na úhrade úrokov z omeškania poškodenej spoločnosti Adaja s.r.o., ktorých zaplatenie preukazuje výpis z účtu žalobcu ( č.l. 118 spisu). Vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu ako nedôvodný. Svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodnil tým, že vznik trov právneho zastúpenia žalobcu už v príčinnej súvislosti, ako nevyhnutný následok protiprávneho konania žalovaného nie je, nakoľko zvolenie právneho zastúpenia v občianskoprávnom konaní je právom, nie povinnosťou účastníka, a teda nie je nevyhnutným predpokladom úspešnosti v konaní, nakoľko právne vyhodnotenie skutkových okolností je úlohou súdu. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že právnu kvalifikáciu obrany žalobca prevzal od žalovaného, ktorý bol napokon vedľajším
účastníkom na strane žalobcu, a tiež napadol prvoinštančné rozhodnutie odvolaním, a preto v tejto časti nároku žalobu zamietol. Rovnako dospel súd prvej inštancie aj k záveru, že žalobca nepreukázal plnenie 10% spoluúčasti na trovách poškodeného a štátu, keď nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že tieto trovy uhradil oprávneným on a v celosti.
6. Úroky z omeškania v zmysle § 517 OZ v časti poplatku za odpor, ktorý bol žalobcom zaplatený dňa 13.02.2007, priznal súd prvej inštancie žalobcovi od 14.07.2009, úroky z omeškania zo zaplateného poplatku za odvolanie, ktorý bol zaplatený dňa 20.01.2010, priznal súd prvej inštancie od 21.01.2010 a v časti úrokov poškodeného, ktoré uhradil žalobca vo výške jeho spoluúčasti dňa 22.12.2009, priznal úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 23.12.2009.
7. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie s odôvodnením, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm f) OSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý považoval za nedôvodný a nepreukázaný nárok žalobcu na náhradu 10 % spoluúčasti na trovách poškodeného a štátu a jednak považoval za nedôvodný aj nárok žalobcu na náhradu jeho trov právneho zastúpenia, s odôvodnením súdu prvej inštancie, že ho nepovažuje za nevyhnutný následok protiprávneho konania žalovaného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o jeho nárok na náhradu spoluúčasti vo výške 10% na trovách poškodeného a štátu, súd prvej inštancie považoval tento nárok za dôvodný, ale nepreukázaný. Má však za to, že tento nárok v konaní dostatočne preukázal, avšak súd prvej inštancie dospel vyhodnotením predložených listinných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že trovy poškodeného a štátu uhradil v celosti žalovaný. Vysvetľuje, že z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 02.06.2009 vystaveného žalovaným síce vyplýva, že trovy konania poškodeného v celom rozsahu zaplatil žalovaný na účet právneho zástupcu poškodeného a trovy štátu v celom rozsahu zaplatil žalovaný na účet Okresného súdu Banská Bystrica, avšak z predmetného oznámenia vyplýva aj skutočnosť, že žalovaný zaplatil poškodenému (spoločnosti Adaja spol. s.r.o.) náhradu vzniknutej škody (t.j. istinu a úroky z omeškania) vo výške 11.390,23 eur, teda vo výške po odpočítaní spoluúčasti žalobcu vo výške 10% nielen z istiny a úrokov z omeškania, ale aj z trov poškodeného a trov štátu. Žalobca bol nútený zaplatiť poškodenému plnenie vo výške 1.536,38 eur, predstavujúce jeho spoluúčasť vo výške 10% nielen na istine a úrokoch z omeškania, ale aj na trovách poškodeného a na trovách štátu. Podieľal sa teda na celom plnení žalovaného spoluúčasťou vo výške 10%, teda nie iba na zaplatení istiny a úrokov z omeškania, ale aj na náhrade trov poškodeného a trov štátu. Ak by žalobca spoluúčasť na trovách poškodeného a na trovách štátu nezaplatil poškodenému, tento by nedostal plnenie zodpovedajúce istine a úrokom z omeškania v celom rozsahu. Rovnako žalobca považuje za dôvodný aj jeho nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súdnom konaní o náhradu škody vedenom Okresným a Krajským súdom Banská Bystrica. Konanie o náhradu škody, v ktorom sa nechal zastúpiť splnomocneným právnym zástupcom, bolo konaním o zaplatenie značnej peňažnej sumy, ktorú nebolo v jeho možnostiach zaplatiť, preto mal uzatvorenú poistnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že jeho právne vedomie je len všeobecné, nemá odborné právne vzdelanie, aby dokázal posúdiť dôvodnosť nároku uplatneného poškodeným. Zo strany žalobcu teda išlo výlučne o účelné bránenie práva a o konanie v súlade s jeho povinnosťami v zmysle Všeobecných poistných podmienok. Právnu kvalifikáciu obrany právny zástupca žalobcu prevzal od žalovaného z dôvodu, že túto uviedol žalovaný ako dôvod likvidácie poistnej udalosti bez nároku na náhradu škody. V zmysle Všeobecných poistných podmienok žalobca nebol oprávnený uznať nárok na náhradu škody v súdnom konaní alebo sa inak vysporiadať so žalobcom, pretože by sa vystavil riziku sankcií z porušenia zmluvných povinností, vrátane rizika straty nároku na plnenie - náhradu škody z poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď ustálil, že vznik trov právneho zastúpenia nie je v príčinnej súvislosti, ako nevyhnutný následok protiprávneho konania žalovaného. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Alternatívne navrhuje, aby v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie vo veci prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rozhodnutie o otázke, či predmetný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o náhradu škody je v príčinnej súvislosti, ako nevyhnutný následok protiprávneho konania žalovaného s neplnením žalovaného v rozpore so zákonom ( § 822, 823 OZ ) považuje za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pretože rieši doposiaľ nenastolenú otázku, ktorej
spôsob riešenia je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, má vplyv na prípady podobnej povahy. Rozhodnutie rieši právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená.
8. Žalovaný podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie do výroku, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.575,62 eur a 9% ročný úrok zo sumy 739,69 eur od 14.7.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok zo sumy 685 eur od 21.1.2010 a 9% ročný úrok zo sumy 150,93 eur od 23.12.2009 do zaplatenia z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil, čím bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Žalovaný je toho názoru, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcu (trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní o náhradu škody) a konaním žalovaného. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že jedinou príčinou, pre ktorú sa poškodený obrátil so svojím nárokom na súd prvej inštancie, je neplnenie žalovaného. Naopak má za to, že škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalobcu. Pokiaľ by žalobca nekonal protiprávne, poškodenému by nevznikla žiadna škoda a žalobcovi by v dôsledku súdneho konania nevznikli trovy právneho zastúpenia v konaní o náhradu škody. Žalovaný argumentuje, že ukončenie likvidácie škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia nemožno posudzovať, ako jeho protiprávne konanie, ktoré zakladá nárok na náhradu škody. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s právnym posúdením nároku na poistné plnenie, mal možnosť domáhať sa svojho práva na poistné plnenie súdnou cestou. Žalovaný poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp.zn. 1Obdo/V/62/2007, podľa ktorého následkom porušenia akejkoľvek povinnosti, a teda aj zmluvne prevzatej povinnosti, môže byť pri splnení ďalších predpokladov, vznik nároku na náhradu škody, avšak takýmto následkom nemôže byť odmietnutie poskytnutia poistného plnenia alebo zánik nároku na poistné plnenie. Žalovaný zároveň vytýka súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal znením poistnej zmluvy, v ktorej bolo medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dojednané, že náklady právneho zastúpenia poisteného v konaní o náhradu škody uhradí poisťovňa iba vtedy, ak sa k tomu zaviaže. Žalobca pred vstupom do konania o náhradu škody nepožiadal žalovaného o úhradu nákladov právneho zastúpenia v tomto konaní, žalovaný sa na úhradu týchto nákladov nezaviazal. Na základe právoplatného rozsudku v konaní o náhradu škody pristúpil žalovaný k výplate poistného plnenia a za žalobcu nahradil škodu, ktorú svojím protiprávnym konaním spôsobil poškodenému. Zároveň uhradil aj trovy konania poškodeného. Žalovaný si týmto splnil všetky povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že podanú žalobu v konaní o zaplatenie 4.923,26 eur s príslušenstvom v celom rozsahu zamietne.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasí s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolaní, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s právnym posúdením nároku na poistné plnenie, mal sa domáhať svojho práva súdnou cestou. Žalobca má za to, že takýto právny názor popiera podstatu a zmysel poistenia. Ako podnikateľ prevádzkujúci nákladnú cestnú dopravu v záujme predídenia vzniku škodovej udalosti v rámci prevencie uzavrel so žalovaným, ako poisťovňou poistnú zmluvu, v ktorej sa zaviazal pravidelne uhrádzať poisťovni dohodnuté poistné a poisťovňa sa zaviazala, že v prípade vzniku škodovej udalosti pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu nahradí poškodenému vzniknutú škodu. Poisťovňa likvidovala poistnú udalosť bez nároku na poistné plnenie s odôvodnením, že nárok na náhradu škody je premlčaný, avšak Okresný súd Banská Bystrica právoplatne rozhodol, že nárok na náhradu škody nebol premlčaný, bol uplatnený včas a dôvodne. Právoplatným rozhodnutím súdu bolo teda jednoznačne a nepochybne preukázané, že žalovaný likvidoval poistnú udalosť protiprávne a porušil svoju zmluvnú povinnosť z poistnej zmluvy poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný aj napriek tomu, že sa v poistnej zmluve zaviazal, že nahradí poškodenému škodu, ktorú žalobca spôsobí pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu, túto povinnosť si nesplnil. Žalovaného zaväzovala priamo poistná zmluva k tomu, aby poistné plnenie poskytol. Podanie žaloby na súd na poistné plnenie by bol už len zákonný prostriedok uplatnenia práv žalobcu voči žalovanému, vyplývajúcich z poistnej zmluvy. Podanie alebo nepodanie žaloby proti poisťovni na súd nemá žiadny vplyv na vznik povinnosti poisťovne plniť. Žalobca zdôraznil, že poisťovňa bola povinná plniť a poskytnúť poistné plnenie už na základe poistnej zmluvy. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný ako poisťovňa nahradil poškodenému trovy konania a trovy právneho zastúpenia, ktoré mu rovnako vznikli v predmetnom konaní o náhradu škody (po odpočítaní spoluúčasti žalobcu). Poisťovňa poskytla poškodenému poistné plnenie, ktoré predstavuje náhradu škody zo škodovej udalosti. Keďže poisťovňa nahradila poškodenému aj trovy konania o náhradu škody, žalobca má za to, že poisťovňa považuje trovy konania tiež za škodu. Obranu žalovaného, že v poistnej zmluve nebolo dojednané, že náklady právneho zastúpenia poisteného
v konaní o náhradu škody uhradí poisťovňa, a že žalobca pred vstupom do konania o náhradu škody nepožiadal žalovaného o úhradu nákladov právneho zastúpenia v konaní, považuje žalobca za nelogickú. Žalobca zdôraznil, že nárok na náhradu škody mu vznikol zo zákona (v zmysle všeobecných ustanovení o náhrade škody v Občianskom zákonníku), ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie poškodenému, a teda uplatňuje si zákonný nárok na náhradu škody, ktorý mu vznikol v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie poškodenému. V procesnom postavení žalovaného v konaní o náhradu škody bol povinný sa brániť. V čase, keď sa dozvedel o začatí konania o náhradu škody, požiadal žalovaného o preddavok na trovy konania, písomne e- mailom zaslaným zástupcovi žalovaného, ktorý vystupoval v mene žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti. Tento preddavok mu žalovaným poskytnutý nebol. V ostatom sa pridržiava žalobca všetkých skutočností, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné a aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
10. Odvolací súd v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie z dôvodu, že bolo potrebné zopakovať dokazovanie v danej veci. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
11. Po zrušení prvého rozsudku rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 13. septembra 2013, č.k. 2Co/101/2013-176 ostalo predmetom sporu zaplatenie istiny vo výške 4.923,26 eur s úrokom z omeškania vo výške vo výške 9% ročne zo sumy 4.923,26 eur od 14.07.2009 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.575,62 eur a 9 % ročný úrok zo sumy 739,69 eur od 14.07.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok zo sumy 685 eur od 21.01.2010 a 9% ročný úrok zo sumy 150,93 eur od 23.12.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Voči výroku o zamietnutí návrhu podal odvolanie žalobca a voči výroku o uložení povinnosti zaplatiť istinu a úroky podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd pri posudzovaní odvolaní vychádzal aj z článku 16 CSP, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok podala.
12. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, alebo z porušenia iných zákonom uložených povinností. Pri občianskoprávnej zodpovednosti vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto záväzku je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto za škodu zodpovedá ju nahradiť.
14. Z poistnej zmluvy, ako aj z ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva pre žalovaného záväzok poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedenej definície občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, má za to, že v danom prípade došlo žalovaným k porušeniu jeho zmluvnej, ako i zákonnej povinnosti tým, že odmietol likvidovať poistnú udalosť z dôvodu premlčania nároku na náhradu škody, hoci podľa rozhodnutia Okresného sudu Banská Bystrica zo dňa 22.12.2008, č.k. 61Cb/23/2007-227, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.04.2009, č.k. 41Cob/80/2009-89 v konaní o žalobe poškodenej spoločnosti (ADAJA, spol. s.r.o.) proti žalobcovi bolo rozhodnuté, že nárok poškodeného (spoločnosti ADAJA, spol. s.r.o.) nebol premlčaný a bol jej priznaný voči žalobcovi nárok na vyplatenie škody. Odvolací súd má za to, že následkom porušenia zmluvnej povinnosti vyplatiť poistné plnenie vznikla žalobcovi škoda, ktorá spočíva v trovách jeho právneho zastúpenia v konaní o nároku poškodenej spoločnosti ADAJA, spol. s.r.o. proti žalobcovi, v povinnosti uhradiť úroky z omeškania, ktoré by pri včasnej a riadnej likvidácii poistnej udalosti neboli vznikli a taktiež škodou je suma započítaná, ako spoluúčasť z úrokov z omeškania a trov konania. Všetky vyššie uvedené náklady žalobcu by neboli vznikli, ak by žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť vyplatiť poistné plnenie za žalobcu poškodenému,
a teda sú v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného vyplatiť poistné plnenie. Obrana žalovaného, že vychádzal pri likvidácii z poskytnutých informácií žalobcom, ktoré neboli úplné neobstojí, nakoľko žalobca, ako vyplýva z listín si riadne splnil svoju oznamovaciu povinnosť, tovar bol prezrieť likvidátor žalovaného, žalobca nezamlčal zámerne žiadnu podstatnú okolnosť pri hlásení poistnej udalosti. Žalobca si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, riadne hradil poistné, riadne a včas nahlásil žalovanému poistnú udalosť. Je pravdou, že z právneho predpisu nevyplýva poisťovni povinnosť za každých okolností likvidovať poistnú udalosť v prospech poisteného a vyplatiť za neho poškodenému poistné plnenie, avšak v prípade ak poisťovňa nevyplatí poistné plnenie, musí si byť vedomá toho, že môže dôjsť neskôr k situácii, že súd rozhodne tak, že mala poisťovňa poistné plnenie poskytnúť. Poisťovňa musí v takom prípade niesť zodpovednosť za svoje chybné konanie pri likvidácii poistnej udalosti. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že žalobca mohol uplatniť nárok na poistné plnenie žalobou proti poisťovni, keď mal za to, že mala mu vyplatiť poistné plnenie, a tým by nemusel prebiehať spor poškodeného voči žalobcovi a nevznikli by trovy právneho zastúpenia neobstojí, nakoľko aj v prípade žaloby voči poisťovni mohol byť žalobca právne zastúpený a rovnako by tu boli trovy právneho zastúpenia. Žalobca z dôvodu prebiehajúceho konania o náhradu škody vo veci žalobcu ADAJA, spol. s.r.o. proti žalobcovi nemal dôvod žalovať poisťovňu. Tejto riadne oznámil, že prebieha predmetné konanie a poisťovňa (žalovaný) bola v konaní prítomná, ako intervenient a mohla sama poisťovňa už pri rozhodnutí súdu prvej inštancie vyplatiť plnenie a eliminovať ďalšie trovy v konaní. Súd prvej inštancie zamietol návrh v časti požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že vznik trov právneho zastúpenia žalobcu už v príčinnej súvislosti, ako nevyhnutný následok protiprávneho konania žalovaného nie je, nakoľko zvolenie právneho zastúpenia v občianskoprávnom konaní je právom, nie povinnosťou účastníka, a teda nie je nevyhnutným predpokladom úspešnosti v konaní, nakoľko právne vyhodnotenie skutkových okolností je úlohou súdu. Dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nepriznal nárok na trovy právneho zastúpenia neobstojí, nakoľko každý má právo byť v konaní zastúpený odborne spôsobilou osobou, navyše v danom prípade samotný žalobca nemá právnické vzdelanie. Žalovaný argumentuje aj článkom 2 bod b) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu cestného dopravcu, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy, kde je uvedené, že poisťovňa je povinná nahradiť náklady konania o náhrade škody pred príslušným orgánom, pokiaľ poistený splnil povinnosti uložené mu v čl. 6 bod 1 písm. i) a j) týchto poistných podmienok, a pokiaľ je poistený povinný tieto náklady uhradiť, náklady právneho zastúpenia poisteného uhradí však poisťovňa iba vtedy, ak sa k tomu zaviazala. Odvolací súd dospel k záveru, že ani predmetné ustanovenie poistných podmienok nespôsobuje nedôvodnosť nároku žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia. Z daného ustanovenia nie je zrejmé, či samotná poistná zmluva mala mať všeobecné ustanovenie o tom, že poisťovňa uhradí tieto náklady právneho zastúpenia, alebo znamená, že v každom jednotlivom prípade je potrebné dohodnúť s poisťovňou platbu nákladov právneho zastúpenia. V prípade, ak poisťovňa vyžadovala pre každý jednotlivý prípad zvlášť dohodu o úhrade trov právneho zastúpenia, potom je nelogické, že by sa vôbec niekedy dobrovoľne zaviazala k takémuto plneniu. Navyše má odvolací súd za to, že nemožno sa v poistnej zmluve takýmto spôsobom zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu, ktorá vznikne z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti. Výšku trov právneho zastúpenia riadne žalobca preukázal, predložil vystavené faktúry právnou zástupkyňou a aj listinné dôkazy preukazujúce počet vykonaných úkonov jeho právnou zástupkyňou v súdnom konaní pred okresným a odvolacím súdom v Banskej Bystrici. Odmenu za právne úkony si právna zástupkyňa vyčíslila podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie mu týchto trov a podaním zo dňa 29.06.2009 doplnil na žiadosť žalovaného všetky potrebné doklady preukazujúce opodstatnenosť ním žiadanej výšky trov právneho zastúpenia. Odvolací súd priznal aj úrok z omeškania zo sumy trov právneho zastúpenia a to od podania návrhu na súd, ako žiadal žalobca, nakoľko v omeškaní bol žalobca už pred podaním návrhu na súd, keď nárok žalobcu vznikol už právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici a žalovaný bol riadne žalobcom ešte pred podaním návrhu na súd vyzvaný na úhradu týchto trov. Výška úroku 9% ročne zodpovedá zákonnému úroku v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania. Spornou v konaní bola aj otázka uplatnenia si spoluúčasti žalovaným. Žalovaný v súvislosti so spoluúčasťou poukázal na ust. čl. 6 poistnej zmluvy, podľa ktorého sa dohodli žalobca a žalovaný, že sa žalobca podieľa na plnení z každej škodovej udalosti 10%, minimálne čiastkou 82,98 eur. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom žalovaného a má za to, že spoluúčasť je dôvodné odrátať len zo sumy spôsobenej škody v dôsledku poistnej udalosti poškodenému, ktorá súvisí s poistnou (škodovou) udalosťou a je vyplatená z dôvodu uzatvorenej poistnej zmluvy, ako poistné plnenie. Ďalšie vyplatené sumy, ako priznaný úrok z omeškania z istiny a trovy konania poškodeného nemali priamy
súvis s poistnou zmluvou a poistnou udalosťou a neboli vyplatené z dôvodu poistnej udalosti, ale ako tvrdí žalobca, nárok na ne vznikol v dôsledku porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným riadne a včas zlikvidovať poistnú udalosť. Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 02.06.2009 na č.l. 46 spisu vyplýva, že na istine a úrokoch vyplatila poisťovňa poškodenej spoločnosti ADAJA s.r.o. sumu 11.390,23 eur, hoci mala vyplatiť sumu na istine a úrokoch vo výške 11.784,61 eur, t.j. s odrátaním spoluúčasti 10% iba z istiny. Rozdiel v sumách 11.784,61 eur a 11.390,23 eur činí 394,68 eur. Túto sumu musel uhradiť poškodenému žalobca, hoci ju mal uhradiť žalovaný. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že žalobca mohol predísť konaniu, ak by sám vyplatil škodu poškodenému. Odvolací súd má za to, že nemožno prijať takýto záver, nemožno spravodlivo od poisteného žiadať, aby sám mal k dispozícii peniaze na úhradu škody, keď práve z dôvodu, že môže ísť o vyššie sumy sa dal pre prípad vzniku škody poistiť. Odvolací súd sa stotožňuje v tomto smere s argumentáciou žalobcu, že ak by aj sám nahradil škodu spoločnosti ADAJA spol. s.r.o., musel by si náhradu plnenia vymáhať voči žalovanému, ako poisťovni súdnou cestou a aj v tomto prípade by teda došlo ku vzniku súdneho konania a vzniku trov právneho zastúpenia a úrokov z omeškania. Taktiež odvolací súd priznal úroky zo sumy neoprávnene odpočítanej spoluúčasti žalovaným a to od 14.07.2009, ako požadoval žalobca, keď v čase podania návrhu na súd bol žalovaný v omeškaní s vrátením takto neoprávnene strhnutej sumy a bol pred podaním žaloby vyzvaný žalobcom na jej úhradu.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti tým, že nevyplatil poistné plnenie, hoci tak mal vykonať a žalobcovi týmto konaním vznikla škoda, ktorá pozostáva zo sumy trov konania žalobcu a to vo výške 3.130,56 eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, vo výške 739,69 eur spočívajúce v súdnom poplatku za odpor a vo výške 685,05 eur spočívajúcu v súdnom poplatku za odvolanie a zo sumy neoprávnene odpočítanej, ako spoluúčasť v celkovej výške 394,68 eur. Odvolací súd má za to, že je zákonné a spravodlivé, aby poisťovňa niesla zodpovednosť za to, že nelikvidovala poistnú udalosť a odmietla poskytnúť poistné plnenie, hoci tak mala vykonať, čo bolo potvrdené neskôr súdnym rozhodnutím. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že pôvodne si uplatnil žalobca sumu 4.949,94 eur, ktorá bola uplatnená v správnej výške, avšak prvým rozsudkom bola priznaná suma istiny vo výške 4.923,26 eur a odvolanie bolo podané len žalovaným do výroku o povinnosti zaplatiť istinu a odvolací súd nemôže v zmysle čl. 16 CSP rozhodnúť v neprospech strany, ktorá podala odvolanie, čo znamená, že nemôže prisúdiť viac, ako súd prvej inštancie, hoci by aj bol na to nárok. To isté sa týka aj priznaných úrokov z omeškania v rozsudku poradí druhom, keď odvolanie žalobca podal len voči výroku o zamietnutí časti žaloby.
16. Odvolací súd z dôvodu vysporiadania sa so všetkými argumentami žalovaného uvádza, že rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/V/62/2007 zo dňa 30. novembra 2009, na ktorý odkazuje v odvolaní žalovaný nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa vôbec nerieši rovnaká ani obdobná právna otázka, ako v danom konaní. Veta, ktorú cituje žalovaný je vytrhnutá z celkového kontextu rozhodnutia a podľa názoru odvolacieho súdu z danej vety sa vôbec nedá vyvodiť záver, že Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že neposkytnutie poistného plnenia nemôže zakladať nárok na náhradu škody. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva právny názor, že skutočnosť, že poistený neprivolal k inventúre majetku po krádeži zástupcu poisťovne, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že poisťovňa odmietla oprávnene poskytnúť poistné plnenie. Veta, ktorú žalovaný z daného rozhodnutia spomína hovorí o tom, že ak poistený poruší zmluvnú povinnosť (v danom prípade išlo o neprivolanie zástupcu poisťovne k inventúre majetku) nezakladá takéto porušenie zmluvy právo poisťovne odmietnuť poskytnúť poistné plnenie, respektíve zánik nároku na poistné plnenie. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 CSP).
17. Podľa ust. § 396 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
18. Podľa ust. § 396 ods. 2 OSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Odvolací súd z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol o nároku trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania. Plný úspech vo veci mal žalobca, preto odvolací
súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v pomere 100%.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).