Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Ek/386/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému: C. Š., F.. XX.X.XXXX, Q. T. F.. J.. I. XXX/XX, XXX XX Q. o vymoženie 714,44 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 42,62 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 05.03.2019 domáhal od povinného vymoženia 714,44 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 19.07.2017, ktorý vydal Slovenský arbitrážny sú, zriaený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom (ďalej len ako „Stály rozhodcovský súd“), na ktorom je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Poverením zo dňa 06.05.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefana Kvasnicu so sídlom exekútorského úradu M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 243EX 152/19.

2. Povinná doručila súdnemu exekútorovi dňa 05.06.2019 podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie 243EX 152/19. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 23.05.2019, z čoho vyplýva, že povinná podal svoj návrh v zákonnej lehote. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul považuje za nevykonateľný, pretože bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Povinná ďalej uviedla, že Rozhodcovská zmluva zo dňa 23.08.2013 bola uzavretá na osobitnej listine v rovnaký deň ako Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500030109. Uvedenú Rozhodcovskú zmluvu považuje povinná za zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným v typizovanej formulárovej podobe, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. Preto povinná nemohla jej obsah reálne ovplyvniť, dopĺňali sa len osobné údaje o povinnej ako meno a priezvisko povinnej, jej dátum narodenia a rodné číslo, a trvalý pobyt povinnej. Podľa povinnej nemožno takúto rozhodcovskú zmluvu považovať za individuálne dojednanú, nakoľko bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu povinná ako spotrebiteľ nemohla reálne ovplyvniť. Povinná namietala, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení vymienil oprávnený a preto povinná nemala možnosť do obsahu rozhodcovskej zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, napríklad ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý by prejednal spotrebiteľský spor, alebo vybrať miesto rozhodcovského konania, určiť spôsob rozhodcovského konania a podobne. Zmluvnú podmienku, podľa ktorej je zoznam rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve určený oprávneným vopred bez toho, aby povinný mohol akýmkoľvek spôsobom určiť iný stály rozhodcovský súd, resp. ponechať právomoc na rozhodnutie vo veci výlučne na všeobecný súd, považuje oprávnená za vynútenú a nekalú

zo strany oprávneného. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je oprávnený, pretože práve oprávnený zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Povinná ďalej tvrdila, že vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú vôľu o tom, že si vymieňuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie a dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská rozhodcovská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Povinná namieta, že nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy. Povaha zmluvy je podľa nej adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Na základe toho povinná v návrhu uvádza, že takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov, ale jej prvotným záujmom bolo uzatvorenie zmluvy o úvere. Rozhodcovskú zmluvu považuje za nekalú a postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Povinná má za to, že exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené mal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietnuť ešte v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedeného navrhuje povinná exekúciu v zmysle Exekučného poriadku v celom rozsahu zastaviť z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

3. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa právny zástupca oprávneného vyjadril v podaní, v ktorom uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí a navrhuje aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Oprávnený taktiež navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, ktoré sú v celkovej výške 85,28 Eur vrátane DPH.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

5. Podľa , súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 714,44 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, ako aj návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

15. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietala, že rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa, najmä v nemožnosti zvolenia spôsobu riešenia prípadného sporu povinnou. Povinná uviedla, že nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy a zmluvu mohla prijať len ako celok.

16. K uvedenej námietke súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul, nebola zakomponovaná ako súčasť úverovej zmluvy, ale bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Samotná rozhodcovská zmluva je označená ako Rozhodcovská zmluva č. 8500030109, takže aj jej označenie malo byť povinnej zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola včlenená do iných zmluvných ustanovení. Podstatná, z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného vzťahu, je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne samostatná od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou. Za predpokladu takéhoto koncipovania Rozhodcovskej zmluvy, nemožno mať potom za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané s dlžníkom, keďže mal možnosť predmetnú doložku neprijať a nepodpísať. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu uzatvoril oprávnený s povinným na samostatnej listine. Došlo tak k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle a teda neplatnú podľa . V zmysle bodu 2. Rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že v prípade jej neprijatia, by to nemalo vplyv na celý zmluvný vzťah. V bode 3. Rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“, a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia V zmysle bodu 7. Rozhodcovskej zmluvy mohla povinná od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 kalendárnych dní, a to aj bez uvedenia dôvodu. Povinná tak mala v dostatočnom čase po uzavretí Rozhodcovskej zmluvy možnosť zvážiť dôsledky jej uzavretia a svoj prejav vôle prehodnotiť. Podľa názoru súdu je nesporné, že povinná mohla vlastným úkonom ovplyvniť existenciu, resp. zrušenie rozhodcovskej zmluvy. Námietka povinnej o nemožnosti zvolenia spôsobu riešenia prípadného sporu rovnako nie je opodstatnená, keďže uzavretím Rozhodcovskej zmluvy povinný vyslovil súhlas s vedením prípadného sporu pred rozhodcovským súdom, čím sa podieľal na voľbe spôsobu riešenia prípadného sporu. V bode 5. Rozhodcovskej zmluvy sú uvedené rozhodcovské súdy, pred ktorými je možné viesť prípadné spory medzi zmluvnými stranami, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko žalobný návrh podal oprávnený, on mal právo výberu rozhodcovského sporu.

17. Nakoľko povinná nepreukázala súdu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, čím nebola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.

18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

21. Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

22. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

23. Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

24. Vzhľadom na to, že súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, priznal oprávnenému s poukazom na citované ustanovenia trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to podanie vyjadrenia k predmetnému návrhu povinného, keď pri výpočte tarifnej odmeny súd vychádzal z tarifnej hodnoty 714,44 Eur, tarifná odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 51,45 Eur, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny predstavuje 25,72 Eur. Zároveň patrí právnemu zástupcovi v zmysle za každý úkon právnej služby režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorý pre rok 2019 predstavuje sumu 9,80 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak činia 35,52 Eur (25,72 Eur + 9,80 Eur). Nakoľko je právny zástupca oprávneného platiteľom DPH, zvyšujú sa trovy právneho zastúpenia o 20%, v danom prípade o sumu 7,10 Eur (základ dane 35,52 Eur). V zmysle uvedeného priznal súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42,62 Eur (35,52 Eur + 7,10 Eur), pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia zohľadní súd priznané trovy právneho zastúpenia v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.