Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-24-2019.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Subarea
5CoE/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, vo veci Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Jilemnického 1, proti povinnému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G., L. XXX/XX, o vymoženie 66,38 €, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 2Er/476/2009-19 zo dňa 5. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, so sídlom exekútorského úradu Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 25/30, trovy exekúcie v sume 56,17 €, v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, výrokom III. oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.11.2009, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženia sumy 66,38 €. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 14.12.2009 súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, so sídlom exekútorského úradu v Považskej Bystrici (ďalej len "súdny exekútor "). Dňa 28.02.2019 doručil poverený súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorým navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Zároveň doručil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie, ktoré si uplatnil v sume 56,17 €. Súd zo svojej činnosti zistil, že povinný zomrel dňa 26.08.2018. Dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 17.01.2019, sp. zn. 1D/167/2018, D not 161/2018, zastavené pre nemajetnosť podľa § 187 ods. 1 CMP. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný po začatí exekučného konania zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené, pretože povinný nezanechal žiaden majetok. Súd teda nemôže v konaní konať s právnymi nástupcami povinného (s dedičmi) a exekučné konanie musí zastaviť. V súlade s citovaným právnym názorom najvyššieho súdu súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 56,17 €. Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora, oboznámil sa s obsahom predloženého exekučného spisu sp. zn. Ex 1399/2009 a konštatuje, že súdny exekútor vyúčtoval odmenu v súlade s vyhláškou a v rozsahu vykonaných úkonov. Súd zároveň zohľadnil aj hotové výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi ešte len vzniknú v súvislosti s ukončením exekúcie. Súd tak za výkon exekučnej činnosti priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 56,17 €, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny v sume 33,19 €, z náhrady hotových výdavkov v sume 13,62 € a z dane z pridanej hodnoty v sume 9,36 € (20% zo sumy 46,81 €). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného,
pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu nemajetnosti povinného. O náhrade trov exekučného konania ostatných účastníkov konania súd rozhodol tak, že im náhradu trov exekučného konania nepriznal. Súd tak rozhodol, pretože oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie a povinného, ktorý zomrel nemajetný a bez právneho nástupcu nie je možné zaviazať k náhrade trov konania. O výške trov konania oprávneného a povinného súd už rozhodovať nebude, pretože im náhradu trov exekučného konania nepriznal.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2008, teda v čase platnosti a účinnosti § 88 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. Na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. Poukázal na § 57 ods. 2, 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu úmrtia povinného, s poukazom že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer 11 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Uplatnenie práva zo strany oprávneného v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala v akom úseku plynutia prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru je zrejmé, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu ako aj postup exekútora nemôže ovplyvniť. Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné ani zákonné. Rovnako je na posúdenie aj skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo až po uplynutí takmer desiatich rokov od márneho uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Ďalej poukázal na § 243h ods. 1, § 243j Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
4. Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie oprávneného zamietnuť. 5. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. 6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 10. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 11. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 12. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c/ CSP z dôvodu, že odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie. 13. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). 14. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m/ CSP. 16. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety "Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. 17. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle § 386 písm. c/ CSP odmietnuť aj v tejto časti. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).