Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5T-147-2018.pdf
PDF · 84.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/147/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovanej S. C., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 04. 09. 2019 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaná S. C.Á., rod. O., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom M., D. XXX,
uznáva sa za vinnú, preto že
aj napriek tomu, že jej bola rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. 5P/504/2006-23 zo dňa 31. 10. 2006 právoplatným dňa 15. 12. 2006 uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého J. J., nar. XX. XX. XXXX, sumou 1.500.- Sk (49,79 Eur) mesačne počnúc dňom 01. 11. 2006, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám otca dieťaťa J. J., nar. XX. XX. XXXX, si túto svoju zákonnú povinnosť v mieste bydliska dieťaťa, okres X. a na iných miestach v období od 01.01.2014 do 04. 09. 2019 úmyselne riadne a včas neplnila, keď na výživné zaplatila celkovo sumu 820,- Eur, pričom dňa 16. 10. 2005 bola naposledy vyradená z evidencie príslušného úradu práce ako uchádzačka o zamestnanie z dôvodu jej odchodu do cudziny, nepoberala dávky v hmotnej núdzi a bola s prestávkami zamestnaná v P. O., čím je vznikol na výživnom dlh voči oprávnenému
- J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, okres X. vo výške 2.018,87 Eur(za obdobie od 01. 01. 2014 do 19. 05. 2018) a
- J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, okres X. vo výške 444,33 Eur (za obdobie od 20. 05. 2018 do 04.09.2019), teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchala
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností zaplatiť zameškané výživné.
Naproti tomu
Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd obžalovanú S. C., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom M.Č., D. XXX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv/165/2016/6611 zo dňa 30. 11. 2018, ktorá jej kládla za vinu spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že aj napriek tomu, že jej bola rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 5P/504/2006-23 zo dňa 31. 10. 2006 právoplatným dňa 15. 12. 2006 uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého J. J., nar. XX. XX. XXXX, sumou 1.500.- Sk (49,79 Eur) mesačne počnúc dňom 01. 11. 2006, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám otca dieťaťa J. J., nar. XX. XX. XXXX, si túto svoju zákonnú povinnosť v mieste bydliska dieťaťa, okres X. a na iných miestach v období od 01. 02. 2011 do 31. 12. 2011 úmyselne riadne a včas neplnila, keď na výživné zaplatila celkovo sumu 500.- Eur, pričom dňa 16. 10. 2005 bola naposledy vyradená z evidencie príslušného úradu práce ako uchádzačka o zamestnanie z dôvodu jej odchodu do cudziny, nepoberala dávky v hmotnej núdzi a bola zamestnaná v P. O., čím jej vznikol voči oprávnenému J. J.Í., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, okres X. na výživnom dlh vo výške 97,48 Eur, pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 30. 11. 2018na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/165/16/6611obžalobu na S. C. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Obžalovaná S. C. sa na hlavné pojednávanie dňa 04. 09. 2019 nedostavila, súd preto v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti.
Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola vzhľadom na neprítomnosť obžalovanej na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom poučení uviedla, že už 13 rokov žije v P., odvtedy sa nestýka so svedkom J. J. D.., predtým spolu žili asi 5 až 6 rokov a majú spoločného syna J. J. C.. o výživu syna sa vždy zaujímala, a prispievala na základe jej príjmov, teda nepravidelne, pričom si je vedomá svojej povinnosti platiť výživné. Predložila doklady potvrdzujúce, že zo zameškaného výživného uhradila 750,- Eur. V P. bola vždy zamestnaná na dobu určitú, vykonávala sezónne práce, a od roku 2011 do roku 2014 poberala podporu v nezamestnanosti. Mesačné výdavky má zhruba 700 až 800 Eur, pomáha jej aktuálny partner, ktorý pracuje ako pomocný poľnohospodársky robotník. S partnerom nevlastnia žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, z príjmov ledva stačia pokryť výdavky, pričom sa stará aj o svoje druhé dieťa, ktoré má s partnerom. Syn J. J. ml. s ňou už 10 rokov odmieta akýkoľvek kontakt, v plnení vyživovacej povinnosti jej bráni finančná situácia. Vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nenahlásila, nikdy to od nej nepožadoval. Zo strany J. J. st. jej nie je dovolené kontaktovať sa so synom, neposiela jej ani žiadne správy, len jej povedal, aby sa oňho nezaujímala a posielala len peniaze na výživné.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok J. J. D.., ktorý po zákonnom poučení vypovedal, že dňa 20. 08. 2019 si z Western Union prevzal sumu 200,- Eur, ktorú zaslala obžalovaná na jeho meno. Okrem uvedenej sumy zo zameškaného výživného neuhradila žiadnu sumu.
Svedok J. J. C.. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že momentálne študuje vo štvrtom ročníku na strednej škole, čiže nie je schopný sa samostatne živiť. Okrem sumy 200,- Eur zo zameškaného výživného, ktoré prevzal jeho otec, mu nebola uhradená žiadna iná čiastka.
Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: prehľad plnenia výživného (č.l. 3 - 6, 52 - 53, 196 - 198), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/504/2006 (č.l. 24 - 26), rodný list (č.l. 27), rozhodnutia ZŠ Zvolen (č.l. 28), potvrdenia o platbách (č.l. 29 - 33, 120 - 135, 150 - 158), správy z úradov (č.l. 36 - 39a), európsky informačný systém registra trestov (č.l. 41), evidencia priestupkov (č.l. 42, 188), správy na obžalovanú (č.l. čl. 43 - 44, 46), potvrdenie o návšteve školy (č.l. 148), potvrdenia predložené obžalovanou (č.l. 159
- 186), odpis registra trestov (č.l. 234), potvrdenie (č.l. 235).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom.
Vina obžalovanej bola vzhľadom na jej výpoveď, ako aj výpovede svedkov J. J. D.. a J. J. C.. ako aj vzhľadom na listinné dôkazy, bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaná si je vedomá svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pričom výživné neplatila z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Súd potom uznal vinu obžalovanej v zmysle podanej obžaloby, pričom v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona musel upraviť skutkovú vetu obžaloby (vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby), a to vo vzťahu ku obdobiu neplnenia zákonnej povinnosti vyživovať iného, ktoré obdobie musel upraviť ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa. Súd taktiež upravil výšku zameškaného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom zohľadnil jednotlivé úhrady zameškaného výživného, ktoré boli nesporné.
Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného, než občianskoprávny súd.
Obžalovaná S. C. tak svojim konaním naplnila všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovanej súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Zo správ na obžalovanú vyplýva, že v minulosti sa nedopustila žiadneho priestupku, ani nebola súdne trestaná.
Súd potom obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 24 mesiacov. Súd pri výmere trestu, ako aj výmere skúšobnej doby prihliadol na výšku zameškaného výživného, ako aj na obdobie, počas ktorého obžalovaná neplnila svoju vyživovaciu povinnosť. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovanú. Súd zároveň uložil obžalovanej povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností zaplatiť zameškané výživné.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo zároveň preukázané, že obžalované uhradila svedkovi J. J. st. 200,- Eur. Obžaloba jej kládla za vinu, že neplnením vyživovacej povinnosti jej vznikol dlh voči tomuto svedkovi vo výške 97,48 Eur. Keďže obžalovaná zameškané výživné uhradila v plnej výške, došlo k naplneniu účinnej ľútosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, teda trestnosť činu zanikla, preto musel súd podľa § 285 písm. f) Trestného zákona obžalovanú spod obžaloby (vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby) oslobodiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.