Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-71-2019.pdf
PDF · 87.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/71/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská č. 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. W.. L. A. XXXX/X L., o vymoženie 125,99 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, 90101 Malacky, pod sp. zn. EX 2578/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/519/2013-17 zo dňa 25. februára 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (I.výrok). Súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,89 Eur (II.výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdny exekútor mu dňa 19.05.2017 doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Ďalej uviedol, že z vykonaného šetrenia zo strany súdneho exekútora vyplýva, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku ani hnuteľného majetku, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok aspoň na krytie trov exekúcie. Nemá žiaden príjem z pracovnej ani inej obdobnej činnosti. Zároveň uviedol, že exekúcia je bezúspešne vedená takmer päť rokov a z Centrálneho registra exekúcií bolo zistené, že proti povinnému je vedených ďalších osem exekúcií. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je v danom prípade z dôvodu nemajetnosti povinného neúčelné, v dôsledku čoho predmetnú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a zároveň priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,89 Eur, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodňoval najmä tým, že povinný je v produktívnom veku, pričom v budúcnosti nie je vylúčené, že nadobudne majetok prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikania alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť aj hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Podľa jeho názoru súdny exekútor nedostatočne preskúmal to, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv). Zároveň oprávnený uviedol, že povinný sa nachádza v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody, kde od 07.01.2019 vykonáva zárobkovú činnosť. Oprávnený považoval zastavenie exekúcie za predčasné. Poukázal na skutočnosť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom výkon verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami, preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom neplnení povinností postupovalo obzvlášť dôsledne. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekučný súd pritom musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, pričom ak nezistí dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo, musí umožniť pokračovanie v exekúcii. Z týchto dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. aby toto zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. K odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor nevyjadril.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancii podľa ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.
9. Odvolací súd zistil, že dňa 31.05.2013 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 12.06.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 17.06.2013 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je výkaz nedoplatkov č. 1300004794 zo dňa 01.02.2013. Podaním zo dňa 18.05.2017 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože mal dostatočne preukázaný záver o nemajetnosti povinného.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučných titulov vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá je preukázaná vykonateľným exekučným titulom. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo aj ochranu povinného a práva tretích osôb. Preto ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ až m/ a ods. 2 a 3 Exekučného poriadku vymedzujú dôvody, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k upusteniu od vykonávania exekúcie, vykonaný po zistení niektorého z vymedzených dôvodov, ktoré nastali v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
13. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a
hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
14. Záver o nemajetnosti povinného musí vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko lustráciou majetkových pomerov povinného nezistil žiaden exekvovateľný majetok. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o podnete súdneho exekútora vyžiadal od exekútora výsledky aktuálnych šetrení majetkovej situácie povinného a dospel k záveru o nemajetnosti povinného. Skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom považoval za preukázané, z čoho vyvodil záver, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd sa oboznámil s exekučným spisom súdneho exekútora sp. zn. EX 2578/2013 za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní. Zo šetrení majetkových pomerov povinného, listín, ktoré sú súčasťou spisu súdneho exekútora, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal prvostupňový súd vyplynulo, že povinný nebol zamestnaný ani nevykonával inú zárobkovú činnosť, nebol vlastníkom žiadneho hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, nebol vlastníkom účtu v banke. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného.
15. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného o tom, že povinný sa môže opätovne zamestnať alebo nadobudnúť majetok iným spôsobom, túto odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú. Pre súd prvej inštancie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak v uvedenom čase mal súd prvej inštancie preukázanú nemajetnosť povinného ako objektívnu okolnosť, postupoval s prihliadnutím aj na dobu, počas ktorej bola exekúcia bezúspešne vedená, správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Aj exekučný súd je povinný ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, je namieste exekúciu zastaviť.
16. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne významná len v tom, že oprávnený by mohol v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekučného konania, za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Podanie návrhu je limitované premlčacou dobou, čo však nie je dôvodom pre nepoužitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v prípade preukázania nemajetnosti povinného.
17. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Možno dôvodne predpokladať, že oprávnený, ak podal návrh na exekúciu, má záujem na jej vykonaní, preto s jej zastavením nebude súhlasiť. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku upravuje dôvody zastavenia exekúcie, ktoré vyplývajú z objektívnych okolností mimo vôle oprávneného. Výrazom dispozičného oprávnenia oprávneného je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil argumentácii oprávneného, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku by bolo obsolétnym ustanovením.
18. Za relevantné je potrebné považovať aj to, či existuje reálny predpoklad vymoženia pohľadávky. Odvolací súd má za to, že v odvolaní namietané skutočnosti sú len v hypotetickej rovine, preto rozhodnutie o zastavení exekúcie v predmetnej veci nepopiera účel celého exekučného konania, ani aplikovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorého účelom je zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti ( vyplývajúcej z exekučného titulu), ak existuje reálny predpoklad jej vymoženia. Odvolací súd takýto reálny predpoklad nezistil, ani nevyplynul z argumentácie odvolateľa.
19. Odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že proti povinnému je vedených niekoľko ďalších exekúcií, sama o sebe nie je dôvodom pre konštatovanie nemajetnosti povinného a na túto skutočnosť nie je správne ani prihliadať. Totiž zastavenie jednej exekúcie by znamenalo výhodnejšie postavenie
oprávnených v ostatných exekúciách. Relevantným je len preukázanie nemajetnosti povinného, spočívajúcej v preukázanej neexistencii postačujúceho exekvovateľného majetku aspoň na úhradu trov exekúcie.
20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe predložených listinných dokladov (spis súdneho exekútora EX 2578/2013 ako dôkazový materiál o vykonaných úkonoch v predmetnej veci mu bol predložený dňa 22.01.2019) správne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď exekúciu zastavil z dôvodu, že u povinného nebol preukázaný majetok dostačujúci ani na úhradu trov exekúcie, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)