Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2095-1999.pdf
PDF · 62.76 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/2095/1999
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: MIMEX PLUS, s.r.o., so sídlom Bencúrova 8, Košice 040 01, IČO: 31 667 431, proti povinnému: V. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. K. XXX/ XX, N. H. o vymoženie 10.599,38 eur s príslušenstvom, súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ, Exekútorský úrad Bardejov, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 08. 09. 1999 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 10.599,38 eur s príslušenstvom proti povinnému.
2. Dňa 09. 03. 2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že na základe vykonaných úkonov za účelom zistenia skutočnosti rozhodujúcich pre úspešný výkon exekučného konania, ktorými vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle ustanovenia § 34 Exekučného poriadku a z obsahu spisového materiálu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky, z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku povinného a zároveň je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie, upravených v ustanovení § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Súdu bol súdnym exekútorom predložený spis EX 500/1999 z ktorého vyplýva, že dané skutočnosti boli oprávnenému oznamované listom zo dňa 03. 06. 2014 (t.j., povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nemá evidované účty v peňažných ústavoch, nie je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, dňa 09. 07. 1999 KS v Košiciach vyhlásil na povinného konkurz). Zároveň so spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa listom zo dňa 24. 02. 2015 oznámila súdnemu exekútorovi, že povinný je poberateľom dôchodku, avšak suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť.
3. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( účinného v čase začatia exekúcie), exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
5. Na základe zisťovaní súdneho exekútora a pripojených spisových materiálov, mal súd preukázané za to, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a to, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto na podnet súdneho exekútora exekúciu zastavil.
6. Podľa § 196 Exekučného poriadku ( účinného v čase začatia exekúcie), Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
7. V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ( účinného v čase začatia exekúcie), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
8. Z § 203 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia exekúcie) vyplýva, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
9. Súdny exekútor však v podaní zo dňa 04. 03. 2015 uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje, a preto súd rozhodol tak, že mu trovy exekúcie nepriznáva.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.