Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-87-2019.pdf
PDF · 84.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/87/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: P.. R. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. B. Š. X, XXX XX Y., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.072,46 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyni zamieta.
III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2019 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.072,46 Eur, ako aj trovy konania a to na tom základe, že ako spotrebiteľka bola v spore pod sp. zn. 15C/56/2016 v celom rozsahu úspešná, keď sa domohla od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. 2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 22.04.2019, v ktorom žalobu žalobkyne žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poprel dôvodnosť nároku žalobkyne v celom rozsahu. Z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému porušeniu sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. Zadosťučinenie je chápané ako forma náhrady ujmy v nemajetkovej oblasti.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, pripojeným spisom 15C/56/2016, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 15C/56/2016-87 zo dňa 14.03.2017 súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 830059247 zo dňa 26.06.2013 v čl. 8., bod 8.1 a bod 8.4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.072,465 Eur aj spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 15.3.2016 do zaplatenia a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
5. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co/87/2017-117 zo dňa 16.04.2018 bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala primeraného finančného zadosťučinenia. Poukázala na to, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere, celkovo chcela úver vo výške 3.000 Eur. Žalovaný s ňou uzatvoril dve zmluvy o revolvingovom úvere. Nebola jej poskytnutá žiadaná suma, bol jej úver krátený titulom poplatku za odklad splatnosti splátok. Žalovaný jej niekoľkokrát denne vyvolával a žiadal ju o zaplatenie dlžnej sumy. V inom súdnom konaní titulom uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere bola úspešná, keď súd jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur. Právny zástupca žalobkyne žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť, mal za to, že žaloba je dôvodná. Žalobkyni titulom úspechu v predchádzajúcom konaní vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
7. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil v písomnom podaní zo dňa 04.07.2019, súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd postupom podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu.
8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
9. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
10. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
11. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia protiprávneho stavu pri poškodzovaní záujmu spotrebiteľa a v konaní o svoju ochranu bol úspešný. Práve citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.
14. Súd je toho názoru, že žalobkyňa bola úspešná v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).
15. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky ako konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v časti dôvodným. Súd mal za to, že žalobkyňa splnila predpoklady stanovené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., nakoľko si úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ako základnému predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, keďže v spore pod sp. zn. 15C/56/2016 bola v postavení spotrebiteľky úspešná. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie môže dôjsť kedykoľvek, toto právo vzniká podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 ochrane spotrebiteľa potom, že zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, tú mal súd za splnené.
17. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon ako to už bolo skôr konštatované nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby bola spotrebiteľovi privodená nejaká ujma. Tým, že si žalovaný mohol vymôcť od žalobkyne plnenie, ktoré neexistovalo, na ktoré nemal nárok, mohlo k tomu dôjsť. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, tá závisí od úvahy súdu. Pri jej určení sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia.
18. Súd za primerané vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval finančné zadosťučinenie v sume 150 Eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je podľa názoru súdu vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného. Je akousi určitou satisfakciou za stav, ktoré musela žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní Zmluvy o úvere závadne konal. Z tohto dôvodu súd priznanú sumu finančného zadosťučinenia 150 Eur považoval v celom rozsahu za dôvodnú. V prevyšujúcej časti bol tak návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný.
19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Výška uplatňovaného nároku závisela od úvahy súdu, aj keď Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ako bolo ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, uvedené neznamená, aby nová právna úprava vylučovala osobitný režim posudzovania úspechu a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu. Pri uplatnení nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov, čomu zodpovedá aj systematické začlenenie ustanovenia § 255 CSP. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. Z tohto dôvodu je súd tohto názoru, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prísudku.
20. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.