Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-35-2023.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: K. G., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: U. Z. XXX/X, XXX XX L., proti žalovanej: U. F., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: L. Z. XXXX/X, XXX XX Š., zast. JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka so sídlom Hlavná 25, 931 01 Šamorín, IČO: 42 158 770, o poškodzovanie dobrého mena, takto
rozhodol:
I. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa konanie zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 04. 2023 domáhal, aby súd uložil žalovanej (i) povinnosť vytvoriť písomné ospravedlnenie žalobcovi, v ktorom bude jednoznačne uvedené, že sa ospravedlňuje za svoje nepravdivé výroky, a zároveň sa zaviaže, že od takéhoto svojho konania v budúcnosti upustí, (ii) povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej škody, ktorej výšku žalobca ponechal na zvážení súdu, a (iii) povinnosť nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ho poškodzuje a zasahuje do jeho práv v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Žalovaná opakovane a zámerne spôsobuje vážnu škodu dobrému menu a reputácii žalobcu, keď vo svojich vyjadreniach podávaných na Okresný súd Dunajská Streda uvádza nepravdivé tvrdenia, najmä, že žalobca fyzicky trestá svoje deti, psychicky ich týra a vytvára na ne nátlak. Poukázal na vyjadrenie žalovanej zo dňa 01.06.2022 v konaní sp. zn. 12Em/1/2022 a na vyjadrenie žalovanej zo dňa 21.12.2022 v konaní sp. zn. 10P/92/2022. Uvedené tvrdenia sú v celom rozsahu nepravdivé, žalobca nikdy svoje deti žiadnym spôsobom netýral, taktiež toto nikdy nebolo skonštatované žiadnym psychológom, soc. pracovníčkami z UPSVaR v DS, prípadne terénnymi pracovníčkami CDR v DS a taktiež Okresným súdom v Dunajskej Strede. Obdobné praktiky žalovaná používa pri komunikácii so všetkými psychológmi, sociálnymi pracovníčkami, atď. Napríklad v liste, ktorý poslala psychologičke z CPPPaP Dunajská Streda, žalovaná uviedla, že žalobca mal žalovanú fyzicky napadnúť a tiež ďalšie nepravdivé tvrdenia, ktoré poškodzujú dobré meno žalobcu. Zo strany žalovanej ide o taktiku, ako si nakloniť na svoju stranu všetkých, ktorí nejakým spôsobom zasahujú do konaní o zverenie maloletých detí do starostlivosti. Taktiež v minulosti žalovaná podala na žalobcu niekoľko podnetov pre podozrenie zo spáchania priestupkov. Všetky boli ukončené v prospech žalobcu. Pravým dôvodom konania žalovanej však bolo to, že kým boli jej podnety vyšetrené a ukončené, jej vlastné výpovede používala ako dôkazy pred tunajším súdom v konaní sp. zn. 9P/22/2019, týkajúcom sa maloletých detí. Žalobca vyzval žalovanú, aby od takéhoto konania upustila, avšak žalovaná s ním komunikuje len o témach, ktoré určí ona. Všetky výzvy žalobcu ignorovala. Žalovaná sa v konaniach vedených tunajším súdom viackrát vyjadrila, že žalobca mal deti psychicky týrať a fyzicky trestať. Nepodala však v tejto veci žiadne trestné oznámenie. Tieto tvrdenia preto žalovaná uviedla len s cieľom
vykresliť žalobcu ako otca v tom najhoršom svetle. Všetky tieto obvinenia sú však nepravdivé. Žalovaná účelovo a systematicky ohrozuje vážnosť žalobcu a priamo ho poškodzuje pred súdom, sociálnymi pracovníčkami z UPSVaR, psychologičkami pracovníčkami CDR v DS, pričom tým tiež narušuje rodinné vzťahy žalobcu.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné dôkazy: email komunikácia žalobcu so žalovanou (č.l. 4), rozhodnutie OÚ DS č. OU-DS-OVVS-2019/007005-00573/19 (č.l. 5 - 7), email komunikácia odoslaná žalovanou (č.l. 8 - 9), odvolanie žalovanej proti Uzneseniu OS DS sp. zn. 10P/92/2022-128 (č.l. 10 - 12), Vyjadrenie k podaniu otca z 30. 05. 2022 k č.k. 12Em/1/2022 (č.l. 13).
3. V podaní z 27. 04. 2023 žalobca na výzvu súdu (ktorou ho súd vyzval, aby svoju žalobu doplnil pokiaľ ide o určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú od žalovanej požaduje) uviedol, že mu ide prioritne o písomné ospravedlnenie zo strany žalovanej, a teda nepožaduje žiadnu náhradu škody (pozn. súd toto podanie vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom toto komunikoval tiež stranám na pojednávaní a žalobca potvrdil správnosť interpretácie tohto jeho podania súdom).
4. Žalovaná reagovala na žalobu podaním z 27. 06. 2023. Navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je (i) skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti človeka, (ii) neoprávnený zásah musel byť objektívne spôsobilý privodť ujmu, (iii) ide o ujmu na právach upravených v § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka. Žalovaná ďalej poukázala na to, že vzhľadom na sporový charakter konania výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť ponechaná na zváženie súdu. Tvrdenia žalobcu žalovaná považovala za nedôvodné. Všetky jej vyjadrenia, ktoré ako dôkazy predložil žalobca, vychádzajú z toho, čo maloleté deti vypovedali v pohovoroch na súde a čo žalovanej ako mame povedali po stretnutiach s ich otcom. Vyjadrenia detí sú založené v súdnych spisoch tunajšieho súdu sp. zn. 21P/69/2019, 9P/5/2019, 10P/49/2021, 10P/92/2022, 20Em/1/2021, 12Em/1/2022, 5Em/2/2022. Zároveň sú v nich založené aj zvukové nahrávky s ich prepismi z rozhovorov žalovanej s deťmi. Pravdivé je aj tvrdenie, že žalobca napadol žalovanú a jej syna G., hoci ich žalovaná nevie jednoznačne preukázať. Žalobca podal na žalovanú a jej partnera viaceré podnety z priestupkov či trestných činov, pričom najzávažnejším bolo obvinenie partnera žalovanej zo sexuálneho zneužívania syna G.. Všetky tieto podnety boli zamietnuté. Je to práve žalobca, kto poškodzuje dobré meno žalovanej a jej blízkych, napr. tvrdením, že žalovaná je alkoholička, že matka žalovanej nie je spôsobilá samostatne sa starať o deti, ako aj tvrdenia, že deti sú klamári a psychicky narušené. V závere žalovaná navrhla, aby súd vzhľadom na to, že za posledné 4 roky žalobca podal na OS DS a KS TT viac ako 35 podaní obsahujúcich množstvo nepravdivých tvrdení, ktoré musí žalovaná neustále vyvracať, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z oboru psychológia a psychiatria na preverenie psychického stavu žalobcu a možné riziká z neho plynúce.
5. Na podporu svojich tvrdení žalovaná k žalobe pripojila nasledovné dôkazy: prepisy rozhovorov žalovanej s deťmi (č.l. 49 - 50, 56 - 58), Priebežné správy CDR DS o vykonanej činnosti (č.l. 51 - 55), lekárska správa (č.l. 59), Zápisnica zo zisťovania názoru maloletých detí súdom (č.l. 60 - 68), SMS správa (č.l. 69), CD nosič s nahrávkami (č.l. 71).
6. Žalobca reagoval replikou z 23. 07. 2023. Vyjadril sa k jednotlivým žalovanou predloženým dôkazom, pričom poprel, že by sa s deťmi rozprával tak, ako je to uvedené v prepisoch. Popisované situácie sa tak nikdy neudiali. Keď žalobca zistil, že mu deti pravidelne klamú, usmernil ich, avšak to nemožno považovať za týranie detí. Deti nikdy nemali žiadne poranenia ani modriny. Napr. Y. mala modrinu, keď v F. spadla zo skaly, G. zasa nabúral do steny v X-Bionic; toto však žalovaná použila ako dôkaz, že sa žalobca o deti nestará. Žalobca poukázal na to, že žalovaná ho nikdy nekonfrontovala ohľadom tohto jeho tvrdeného správania, ani nepodala trestné oznámenie. Podľa žalobcu správanie detí nie je v poriadku, pričom buď vedome klamú, aby žalovaná ako ich matka bola spokojná, alebo sú natoľko zmanipulované a ich výchovné prostredie je natoľko kontaminované, že tieto klamstvá preberajú a veria im (pozn. ďalšie obsiahle námietky žalobcu k jednotlivým konkrétnym tvrdeniam žalovanej už súd v rozsudku neuvádza, keďže samotná pravdivosť týchto tvrdení nebola pre rozhodnutie súdu podstatná
- viď. nižšie).
7. Na podporu svojich tvrdení žalobca k replike pripojil nasledovné dôkazy: prepis rozhovoru strán a rodičov žalovanej (č.l. 80 - 81), prepisy rozhovorov strán (č.l. 82 - 84, 92), SMS správy (č.l. 85), email
komunikácia žalobcu (č.l. 86), Čestné prehlásenie (č.l. 87), dokument s názvom Analýza podložená poznatkami zo Slovenska aj zo sveta (č.l. 88 - 90), kópia rukou písanej nedatovanej správy (č.l. 91), zvuková nahrávka vo formáte mp3. Ďalej žalobca navrhol vypočuť v konaní G.. K. Š..
X. Žalovaná reagovala duplikou z 05. 10. 2023. Zopakovala, že jej písomné vyjadrenia vychádzajú z toho, čo deti vypovedali v pohovoroch, či už na súde alebo u kolízneho opatrovníka, a čo žalovanej ako mame povedali po stretnutiach s ich otcom. To, že deti neklamú a nie sú z jej strany manipulované, bolo potvrdené aj na informatívnom stretnutí rodičov G.. U. N., psychologičkou z KS TT, ktorá sa zúčastnila pohovoru s deťmi dňa 10. 03. 2023 v konaní na tunajšom súde sp. zn. 5Em/2/2022. Práve hanebné vyjadrovanie otca voči osobe žalovanej bolo preukázané v rozvodovom konaní sp. zn. 9P/5/2019, a to znaleckým posudkom vypracovaným znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD. Žalobca nepreukázal zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti, a to existenciu zásahu, ktorý vyvolal ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka, neoprávnený teda protiprávny charakter tohto zásahu, teda konanie, ktoré smeruje proti osobnej integrite osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť alebo česť, a existenciu príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.
9. Listinné dôkazy k duplike žalovaná nepripojila. Navrhla pripojiť spisy tunajšieho súdu sp. zn. 9P/5/2019, 10P/49/2021, 5Em/2/2022 a 12Em/1/2022 a vypočuť v konaní pracovníčku CDR v DS G.. K. Š. a psychologičku G.. U. N.. Na pojednávaní dňa 23. 01. 2024 žalovaná ešte dodatočne predložila email komunikáciu žalobcu z 02. 11. 2023 adresovanú rôznym osobám a dve vyjadrenia žalobcu v súdnych konaniach.
10. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23. 01. 2024, vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.
11. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
12. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
13. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
14. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi v spojení s nerozporovanými tvrdeniami strán (podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné) a skutočnosťami známymi tunajšiemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti súd ustálil, že strany sú účastníkmi viacerých súdnych konaní týkajúcich sa úpravy rodičovských práv k ich maloletým deťom po rozvode strán, ako aj konaní o výkone súdnych rozhodnutí v otázkach rodičovských práv. V rámci týchto konaní strany podali rôzne vyjadrenia, v ktorých sa navzájom obviňujú z neadekvátneho správania voči sebe navzájom ako aj voči ich maloletým deťom, okrem iných tiež vyjadrenia, ktoré strany pripojili k svojim písomným podaniam v tomto konaní. Autentickosť predložených vyjadrení (podaní, emailov, SMS) ani ich obsah strany nerozporovali, čo potvrdili tiež na pojednávaní, a preto z nich súd vychádzal.
15. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť kumulatívne splnené zákonné predpoklady, ktorými sú (i) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, (ii) musí ísť o zásah neoprávnený, a (iii) musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi (In. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 84). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov OZ ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti
osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti (por. R 103/1967).
16. Po dôkladnom posúdení substancovaných tvrdení strán v ich písomných podaniach a na pojednávaní mal súd za nepochybné, že v predmetnom prípade žalobe nemožno vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobcom namietané tvrdenia žalovanej neboli objektívne spôsobilé vyvolať na strane žalobcu nemajetkovú ujmu. Žalobca tvrdil, že žalovaná opakovane zasiahla do jeho práv podľa § 11 OZ rôznymi nepravdivými tvrdeniami, ktoré žalovaná adresovala súdom, sociálnym pracovníčkam z UPSVaR, psychologičkám a pracovníčkam CDR v DS, s cieľom vykresliť žalobcu v najhoršom možnom svetle. Tým mala žalovaná poškodiť dobré meno a reputáciu žalobcu. K tomu tunajší súd uvádza, že akékoľvek vyjadrenie strany v konaní zásadne nie je spôsobilé akokoľvek poškodiť česť, meno, či reputáciu druhého účastníka v konaní, ani akokoľvek zbaviť účastníka jeho procesných práv v súdnom konaní, či sťažiť ich uplatnenie. Súdy dôsledne posudzujú vyjadrenia účastníkov súdnych konaní objektívne, nestranne a v spojení s vykonanými dôkazmi, pričom prihliadajú na preukázané tvrdenia. Pre vedenie súdnych konaní a uplatňovanie procesných práv sú česť či povesť účastníka bez akéhokoľvek významu; v konaniach o úprave rodičovských práv k maloletým deťom súdy zohľadňujú najmä záujem dieťaťa. To isté platí o ostatných profesionáloch podieľajúcich sa na konaniach o úprave rodičovských práv k maloletým deťom, vrátane sociálnych pracovníčok, psychológov a pracovníčok CDR, pre činnosť ktorých je prvoradý predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Toto ostatne potvrdzuje i sám žalobca vo svojich podaniach, kde tvrdí, že ani tunajší súd, ani žiaden psychológ, pracovníčky UPSVaR či terénne pracovníčky CDR v DS dosiaľ nikdy nekonštatovali, že by žalobca svoje deti týral. Rovnako tak žalobca uviedol, že všetky podnety podané žalovanou pre spáchanie priestupkov či trestných činov „boli ukončené v jeho prospech“. Aj žalovaná tvrdila, že žalobca voči nej podal niekoľko podnetov pre spáchanie priestupkov či trestných činov, pričom tieto boli „zamietnuté“. Uvedené len podčiarkuje záver súdu, že orgány verejnej moci vyhodnocujú tvrdenia účastníkov objektívne, nestranne a striktne v kontexte vykonaného dokazovania, pričom pre ich činnosť je celkom irelevantné subjektívne vnímanie osoby účastníka. Je pritom celkom bežné, že rodičia, ktorí sa nevedia dohodnúť na úprave práv k maloletým deťom, používajú vo svojich podaniach expresívne výrazy, ich argumentácia je výrazne emočne podfarbená a snažia sa oponenta v konaní „očierniť“. To však neznamená, že by súd rozhodoval na základe podsúvaných emócií. Z početných konaní, ktorých je žalobca účastníkom, mu musí byť známe, že rozhodnutiu súdu vo veci maloletých detí predchádza dôsledné skúmanie skutkového stavu pri zohľadnení názorov rôznych profesionálov. Iba takto zaobstarané podklady potom umožňujú súdu rozhodnúť. Súdy, a ani ostatní profesionáli podieľajúci sa na konaniach vo veci rodičovských práv, nerozhodujú na základe subjektívnych a emočne podfarbených tvrdení účastníkov, keďže je celkom prirodzené, že tieto bývajú tendenčné, nezriedka nadnesené a niekedy dokonca vyfabulované. Ako už bolo vyššie uvedené, nech by boli vyjadrenia žalovanej adresované súdom či iným osobám v súvislosti s konaniami o úprave rodičovských práv akékoľvek, či už pravdivé alebo nepravdivé, nijako to neovplyvňuje „názor“ súdu na žalobcu, ani možnosť žalobcu uplatniť v plnom rozsahu svoje procesné práva a už vonkoncom nie rozhodnutie súdu vo veci maloletých detí.
17. Preto v danom prípade nie je splnená jedna zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za zásah do osobnostných práv žalobcu (ktoré musia byť splnené kumulatívne) tvrdeniami žalovanej, na ktoré žalobca poukázal vo svojej žalobe, konkrétne absentuje objektívna spôsobilosť týchto tvrdení (podaní žalovanej) vyvolať na strane žalobcu nemajetkovú ujmu. Preto už nebolo potrebné skúmať splnenie ostatných zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobcu ((ne)oprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť - viď. odsek 15 tohto rozsudku), a teda ani vykonať dokazovanie k týmto otázkam. Súd nemohol o žalobe rozhodnúť inak, než ju zamietnuť, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
18. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca vzal žalobu späť podaním z 27. 04. 2023 (viď. odsek 3 tohto rozsudku). Preto súd konanie v tejto časti zastavil s poukazom na § 145 ods. 2 CSP, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
19. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia účastníkov alebo sa tvrdeniami účastníkov v rozsudku výslovne nezaoberal, potom je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za podstatné z hľadiska rozhodnutia v prejednávanej veci (napr. boli bezpredmetné tvrdenia žalobcu voči žalovanej, že má problémy s alkoholom a pod., keďže predmetom konania boli výlučne tvrdenia žalovanej na adresu
žalobcu, ktoré ako nepravdivé a poškodzujúce žalobca označil v žalobe - tvrdenia žalobcu na adresu žalovanej nemôžu byť zásahom do práv žalobcu; rovnako boli bez právneho významu tvrdenia strán k psychickému zdraviu detí). Ak sa súd v tomto rozsudku osobitne nevysporiadal s niektorým z dôkazov, potom ho súd nevykonal, pretože ho nepovažoval za potrebné vykonať, a to z dôvodu, že vykonanie takého dôkazu by neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a jeho vykonanie súd vyhodnotil ako rozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Vzhľadom na závery uvedené v odsekoch 16 a 17 tohto rozsudku nebolo potrebné zaoberať sa v konaní tým, či žalobcom tvrdené zásahy boli oprávnené alebo nie. Nebolo preto dôvodné vykonať dokazovanie výsluchom G.. K. Š., G.. U. N., nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z oboru psychológia - psychiatria, ani pripájať početné súdne spisy z iných súdnych konaní, či oboznamovať početné zvukové nahrávky, ktoré strany predložili. Bolo by to v rozpore s požiadavkou efektívnej súdnej ochrany.
20. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, a teda jej patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý jej súd priznal vo výroku III. tohto rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnená strana domáhať jej splnenia v exekúcii.