Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/53/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcov: X/ G. D., A.. D.K., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XX, XXX XX T.; X/ G. D., A.. D., U.. XX.XX.XXXX, R. M.. U. XXXX/X, XXX XX R.; X/ B. Č., A.. D., U.. XX.XX.XXXX, L. XX; X/. N. L., A.. D., U.. XX.XX.XXXX, R. XX; X/ G. D., A.. D., U.. XX.XX.XXXX, R. XX K. X/ C. Č., A.. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XXX, XXX XX T., právne zastúpení advokátom: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ G. Č., A.. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XX, XXX XX T., právne zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Cahajla, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov a 2/ Slovenská republika - Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Konanie o žalobe žalobcov v 3. a 6. rade zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobcom v 1., 2., 4. a 5 rade spoločne a nerozdielne 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

IV. Žalovanému v 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 23.01.2015 sa právna predchodkyňa žalobcov v 1. - 5. rade (K. D., U.. XX.XX.XXXX, U. R. R. XX, ďalej len „právna predchodkyňa žalobcov v 1. - 5. rade“, pozn.) domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti jej podielu 2/156 a žalobca v 6. rade (spolu ďalej tiež aj len „žalobcovia“) sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti jeho podielu 1/156 na nasledujúcich nehnuteľnostiach:

- D. Č.. XXXX - XXXX O. H. XXXXXXX G.X, H. O. Ú. R., L. O. (Ď. M. „. Ú.) U. M. XXXX-XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXX O. H. XXXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX;

- D. Č.. XXXX O. H. XXXXX G.X, H. L. Ú. U. M. XXXX

(spolu ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), a to na základe rozhodnutia Pozemkového úradu v Bardejove č. 1302/1992 z 01.10.1993, právoplatného 24.11.1993 (ďalej len „rozhodnutie pozemkového úradu“).

2. Súčasne sa právna predchodkyňa žalobcov v 1. - 5. rade (K. D.) a žalobca v 6. rade podanou žalobou domáhali tiež určenia že sú podielovými spoluvlastníkmi a to vo veľkosti ich spoluvlastníckych podielov každý po 1/5 k celku na nehnuteľnostiach (poľnohospodárskej pôde) vyšpecifikovaných v rozhodnutí Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 53/90 z 26.02.1990 (ďalej len „rozhodnutie štátneho notárstva“) vydaného v dedičskej veci po poručiteľovi G. Č., Q.. XX.XX.XXXX, ktorým rozhodnutím bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva.

3. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že aj keď im ich spoluvlastnícke právo jednako k sporným nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia pozemkového úradu a jednako aj k nehnuteľnostiam vyšpecifikovaným v rozhodnutí štátneho notárstva bolo týmito rozhodnutiami priznané, napriek tomu žalovaný v 2. rade (katastrálny úrad) do dňa podania žaloby nevykonal na základe uvedených právnych titulov v príslušnom katastrálnom operáte zápis takto priznaného spoluvlastníckeho práva v prospech žalobcov, takže žalobcovia cit.: „... doposiaľ, na podklade vyššie uvedených skutočností, nemajú v katastri nehnuteľností uvedenú im prináležiacu majetkovú účasť na spoločných nehnuteľnostiach.“, preto podľa žalobcov je daný ich naliehavý právny záujem na určení ich spoluvlastníckeho práva jednako k sporným nehnuteľnostiam a jednako k nehnuteľnostiam vyšpecifikovaným v rozhodnutí štátneho notárstva, pretože neexistencia zápisu ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností predstavuje reálne nebezpečenstvo ohrozenia ich majetku titulom tohto im priznaného spoluvlastníckeho práva.

4. K žalobe boli priložené: rozhodnutie Pozemkového úradu v Bardejove č. 1302/1992 z 01.10.1993 s prílohou; rozhodnutie Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 53/90 z 26.02.1990 a k nemu „Opravujúce uznesenie“ z 20.05.1992.

5. Keďže pôvodne podaná žaloba nemala všetky náležitosti (neboli označení žalovaní), po výzve okresného súdu podaním doručeným okresnému súdu 09.09.2015 žalobcovia za žalovaného označili žalovaného v 1. rade (G. Č., U.. XX.XX.XXXX), čo žalobcovia odôvodnili tým, že z katastrálnym úradom vedeného LV XXXX vyplýva, že spoluvlastnícky podiel G. Č. na parcelách evidovaných v tomto LV, bol vo veľkosti 1/156 rozhodnutím pozemkového úradu, priloženým k žalobe v skutočnosti priznaný žalobcovi v 2. rade (dnes je to žalobca v 6. rade, pozn.) a tento podiel bol pravdepodobne zapísaný z neznámych dôvodov práve v prospech žalovaného v 1. rade, ktorý má cit.: „.... zapísaný podiel vo výške dvojnásobku, t.j. 1/312, čo podľa navrhovateľa predstavuje nadobudnutie práve jeho podielu odporcom za doposiaľ nezistených okolností a zrejme v rozpore so zákonom.“

6. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému v 1. rade (G. Č.) do vlastných rúk 18.09.2015, ktorý v podaní doručenom okresnému súdu 30.09.2015 uviedol, že spoluvlastnícky podiel na žalobcami označených sporných parcelách nadobudol titulom darovania od svojho otca, čo je uvedené v príslušných listoch vlastníctva a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podaním doručeným okresnému súdu 03.02.2016, žalovaný v 1. rade predložil okresnému súdu darovaciu zmluvu z 22.11.2013, na základe ktorej mal nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach od svojho otca.

7. V reakcii na žalovaným v 1. rade predloženú darovacou zmluvu, žalobcovia v podaní doručenom okresnému súdu 22.03.2016 uviedli, že po jej preskúmaní dospeli k názoru, že žalovaný v 1. rade zrejme nie je vecne pasívne legitimovaný v spore a že žalovaným v spore má byť cit.: „... zrejme Pozemkový úrad v Bardejove alebo Obvodný úrad v Bardejove...“ s tým, že navrhnú zmenu účastníkov na strane žalovaného. Zmenu žalobcovia navrhli podaním doručeným okresnému súdu 08.11.2016, v ktorom uviedli, že žalovaným v spore má byť cit. “Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor“ (ďalej len „katastrálny úrad“) s tým, že žalobcovia ponechali na zváženie súdu cit.: „... či doteraz označeného žalovaného G. Č.Y. ponechá s poukazom na ust. popri žalovanom v konaní.“ K podaniu žalobcovia priložili list katastrálneho úradu č. OU-BJ-KO2-2015/Z2259/2015-Mu z 05.04.2016, ktorým im bolo oznámené, že dôvody prečo katastrálny úrad nemohol zapísať spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia štátneho notárstva v prospech žalobcov, boli žalobcom oznámené listom 19.10.2015.

8. Uznesením č. k. -51 z 28.11.2016, právoplatným 16.12.2016, okresný súd rozhodol o pripustení Slovenskej republiky - Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny úrad“), ako ďalšieho subjektu na žalovanej strane, t.j. ako žalovaného v 2. rade, ktorému bola žaloba doručená 15.05.2017 (č.l. 56).

9. Na pojednávaní konanom 17.02.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že cit.: „S pravdepodobnosťou vo vzťahu k G. Č. nebudú trvať na uplatnenom nároku....“, avšak žiadajú o jeho vypočutie. Na pojednávaní konanom 15.02.2018 právny zástupca žalovaného v 1. rade predložil písomné vyjadrenie žalovaného v 1. rade a písomné vyjadrenie jeho otca, z ktorých vyplýva, že žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel aj na sporných nehnuteľnostiach titulom darovania od svojho otca, ktorý tieto podiely zasa nadobudol na základe rozhodnutia Pozemkového úradu Bardejov. Na pojednávaní konanom 15.02.2018 bolo taktiež zistené, že pôvodná žalobkyňa v 1. rade (K. D.) zomrela.

10. Žalovaný v 2. rade sa k veci písomne vyjadril podaním č. 001141/2018-18 zo 14.01.2019, doručeným okresnému súdu 15.01.2019 v ktorom uviedol, že dôvody pre ktoré katastrálny úrad nevykonal zápis údajov do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia štátneho notárstva sp. zn. D 53/90 z 26.02.1990 boli žalobcom listine oznámené a v súvislosti s rozhodnutím pozemkového úradu č. 1302/1992 z 01.10.1993, právoplatným 24.11.1993 uviedol, že týmto rozhodnutím bola schválená dohoda oprávnených osôb uvedených v neoddeliteľnej prílohe tohto rozhodnutia o vydanie im spoluvlastníckych podielov na tam označených sporných nehnuteľnostiach voči povinnému Roľníckemu družstvu Bardejovská Nová Ves s tým, že pred vydaním tohto rozhodnutia oprávnené osoby museli predložením listín preukázať svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pričom podľa žalovaného v 2. rade cit.: „Takto zrejme postupovali aj žalobcovia, keď vtedajšiemu správnemu orgánu predložili predmetné dedičské rozhodnutie D 53/90“, pričom pokiaľ ide o výšku spoluvlastníckeho podielu tá bola u všetkých osôb rovnaká na základe dohody v prílohe rozhodnutia uvedených oprávnených osôb. Žalovaný v 2. rade tiež uviedol, že pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov v roku 1998 bol založený M. XXXX, ktorého majetkovú podstatu tvorili sporné nehnuteľnosti tak ako boli uvedené v rozhodnutí pozemkového úradu a ako vlastníci boli vedené osoby v zmysle prílohy tohto rozhodnutia, t. j. spolu 156 podielových spoluvlastníkov a každý z nich vlastnil spoluvlastnícky podiel na týchto sporných nehnuteľnostiach v podiele 1/156 k celku. Avšak cit.: „Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia dňa 24.11.1993 sa na listiny vydané v období pred schválením dohody, preukazujúce vlastníctvo k spomínaných nehnuteľnostiam, neprihliadalo. Z rovnakého dôvodu nie je možné záznamom zapísať ani dedičské rozhodnutie D 53/90, nakoľko nevychádza z údajov katastra nehnuteľností.“

11. Uznesením č. k. -122 z 29.05.2019, právoplatným 02.07.2019, okresný súd rozhodol, že v dôsledku úmrtia žalobkyne v 1. rade (K. D.) v priebehu konania, bude ďalej pokračovať v konaní s jej dedičmi (pozostalí manžel a štyri deti), ktorí vstúpili do procesného postavenia pôvodnej žalobkyne v 1. rade a to ako žalobcovia v 1. - 5. rade.

12. Na pojednávaní konanom 31.05.2019 právny zástupca žalobcu v 6. rade (t.j. pôvodného žalobcu v 2. rade, pozn.) a taktiež právny zástupca žalovaného v 1. rade zotrvali v celom rozsahu na svojich skorších písomných vyjadreniach podaných v danej veci, pričom právny zástupca žalobcu v 6. rade, taktiež uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade (G. Č., U.. XX.XX.XXXX), podľa neho by mu cit.: „... nemala svedčiť pasívna vecná legitimácia, avšak nemá žiaden listinný dôkaz od Katastrálneho úradu, ktorý by toto potvrdzoval.“ Taktiež na pojednávaní prítomný manžel zomrelej pôvodnej žalobkyne v 1. rade (aktuálne žalobca v 1. rade) sa vyjadril, že na žalobe podanej svojou právnou predchodkyňou trvá v celom rozsahu.

13. Na pojednávaní konanom 16.07.2019 právny zástupca žalobcov v 1. - 6. rade (splnomocnenia boli predložené na pojednávaní, pozn.) uviedol, že žalobkyňa v 3. rade (B. Č.) berie za seba žalobu späť v celom rozsahu, s tým, že žalobcovia v 1., 2., 4. a 5. rade na žalobe v celom rozsahu trvajú. Žalobca v 6. rade (C. Č.) taktiež uviedol, že žalobu za seba berie v celom rozsahu späť. Právny zástupca žalobcov v 1. - 6. rade taktiež na pojednávaní uviedol, že z časových dôvodov neupravil, resp. nezjednotil nároky uplatnené žalobcami z hľadiska ich podielov na sporných nehnuteľnostiach tak, aby bola odstránená prípadná duplicita týchto podielov uplatnená jednako na základe rozhodnutia štátneho notárstva z 26.02.1990 a jednako na základe rozhodnutia pozemkového úradu z 01.10.1993, pričom pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade (G. Č.), taktiež uviedol, že trvá na jeho označení ako žalovaného v danej sporovej veci s odôvodnením, že žalovaný v 1. rade sa mal podľa žalobcov cit.: “... nejakým spôsobom

zapríčiniť o to, že spoluvlastnícke podiely, ktoré mali byť zapísané v prospech ich právnej predchodkyne K. D. (pôvodná žalobkyňa v 1. rade), boli v skutočnosti zapísané v jeho prospech.“ (rozumej v prospech žalovaného v 1. rade, pozn.). Právny zástupca žalovaného v 1. rade opakovane uviedol, že žalobu voči žalovanému v 1. rade žiada ako nedôvodnú zamietnuť, pričom taktiež vyslovil súhlas so zastavením konania vo vzťahu k žalobcom v 3. a 6. rade, z dôvodu nimi učineného späťvzatia žaloby.

14. Podaním doručeným okresnému súdu 03.09.2019 žalovaný v 2. rade vyslovil súhlas so zastavením konania vo vzťahu k žalobcom v 3. a 6. rade, z dôvodu nimi učineného späťvzatia žaloby.

15. Podľa ( ďalej len ,,CSP“) „Žalobca môže vziať žalobu späť.“

16. Podľa „Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.“

17. Podľa „Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.“

18. Podľa a „Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.“

19. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobcovia v 3. a 6. rade na žalobe netrvali a túto vo svojom mene zobrali v celom rozsahu späť, pričom v danom prípade sa na strane žalobcov nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo, keďže rozsudok sa vzhľadom na predmet konania v predmetnej veci nemusí vzťahovať v rovnakej miere na všetkých žalobcov, okresný súd sú súhlasom žalovaných v 1. a 2. rade, keďže k späťvzatiu žaloby došlo až po otvorení pojednávania v danej veci, konanie o žalobe žalobcov v 3. a 6. rade zastavil, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

20. Na pojednávaní konanom 04.09.2019 právny zástupca žalobcov v nadväznosti na vstup žalobcov v 1.- 5. rade do procesného postavenia zomrelej pôvodnej žalobkyne v 1. rade upresnil ich spoluvlastnícke podiely na žalovaných nehnuteľnostiach s tým, že zotrval na svojich skorších vyjadreniach v danej veci, žalobu považoval za dôvodnú, bez návrhu na ďalšie dokazovanie, pričom vo vzťahu k žalovanému v 1. rade uviedol, že tento mal cit.: „... presne neidentifikovateľným nejakým spôsobom nadobudnúť časť podielu, ktorý mal byť priznaný právnej predchodkyni žalobcov...“ s tým, že túto správu mali žalobcovia iba ako indíciu obdŕžať ústne od katastrálneho úradu, avšak nedisponujú žiadnym písomným potvrdením v tomto smere. Právny zástupca žalovaného v 1. rade zotrval na svojich skorších vyjadreniach v danej veci, žalobu považoval voči žalovanému v 1. rade za nedôvodnú, bez návrhu na ďalšie dokazovanie.

21. Okresný súd vykonal dokazovanie: výsluchom sporových strán, ich písomnými vyjadreniami a nimi predloženými listinnými dôkazmi, tak ako sú uvedené vyššie a zistil tento skutkový stav.

22. Z rozhodnutia Pozemkového úradu v Bardejove č. 1302/1992 z 01.10.1993 vyplýva, že týmto rozhodnutím pozemkový úrad v zmysle o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „“), schválil dohodu uzavretú 25.01.1993 medzi 156-mi spoluvlastníkmi na jednej strane a Roľníckym družstvom R. U. H. (ďalej len „roľnícke družstvo“) na strane druhej o vydaní spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov na pozemkoch obhospodarovaných do tej doby roľníckym družstvom, ktoré boli spoluvlastníkom v minulosti odňaté podľa o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. V zmysle prílohy k tomuto rozhodnutiu pozemkového úradu, ktorá príloha nie je signovaná podpisom zodpovednej osoby pozemkového úradu, jednou zo 156-ich spoluvlastníkov bola pod poradovými č. 112 a 142 O. K. D., bez označenia dátumom narodenia a to raz bývajúca na adrese R. XX (poradové č. 112) s tým, že sa jej vydal podiel vo veľkosti 1/156 k celku a raz je vedená na adrese R. XX (poradové č. 142) s tým, že sa jej vydal tiež podiel vo veľkosti 1/156 k celku a pod poradovým č. 53 bol uvedený spoluvlastník C. Č., bez označenia

dátumom narodenia, bytom R. XXX, ktorému sa vydal podiel vo veľkosti 1/156 k celku a to na týchto nehnuteľnostiach:

- D. V. Č.. XXXX - XXXX O. H. X XXX XXX G.X - D., L. Ú. R.K.;

- D. Č.. XXXX O. H. XX XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXXX O. H. X XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXX O. H. XXX XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXXX O. H. XX XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXXX O. H. XXX XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXXX O. H. XXX XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXXX O. H. XXX XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXXX O. H. XXX XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXXX O. H. XX XXX G.X - D., L. Ú. R.;

- D. Č.. XXXX O. H. XX XXX G.X - D., L. Ú. R.. Rozhodnutie pozemkového úradu nadobudlo právoplatnosť 24.11.1993.

23. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 53/90 z 26.02.1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.02.1990 vyplýva, že štátne notárstvo ním schválilo dohodu o vyporiadaní dedičov k majetku poručiteľa G. Č.K., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. U. H. Č.. XX (ďalej len „poručiteľ“) a to tak, že podiel poručiteľa na parcele č. XX vo veľkosti podielu 12/48-in k celku nachádzajúcej sa v katastránom území R., priznal do výlučného vlastníctva C. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX, K. podiely poručiteľa na parcelách: č. XX vo veľkosti podielu 12/48-in; parcele č. 109 v cit. „neurčitom podiele“; parcele č. 108 v cit. „neurčitom podiele“; parcele č. 390 vo veľkosti podielu 3/12- in a parcele č. 396 vo veľkosti podielu 1/188-in, nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. prikázalo štátne notárstvo do podielového spoluvlastníctva: X/ C. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX v podiele 1/5-ina na týchto parcelách, X/ G. N.Č. (U., D..), U.. XX.XX.XXXX, R. XXX v podiele 1/5-ina na týchto parcelách, X/ G. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. XX v podiele 1/5-ina na týchto parcelách, X/ K. D., U.. XX.XX.XXXX, R. XX v podiele 1/5-ina na týchto parcelách a 5/ C. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. U. H. XXX v podiele 1/5-ina na týchto parcelách.

24. Z opraveného uznesenia štátneho notárstva sp. zn. D 53/90 z 20.05.1992, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.06.1992 vyplýva, že ním došlo ex offo k oprave výrokovej časti rozhodnutia č. k. D 53/90-18 (bez uvedenia jeho dátumu, rozumej pôvodného rozhodnutia, pozn.) a to tak, že výrok v znení cit.: „z účasti na parcele v intraviláne v k.u. R., v záp. č. ... (nečitateľné, pozn.) mpč. 165 pod B 25/a v 12/48 - inách nadobúda JO. Č., A..Č.. XXXXXX/XXX, R. R. Č.. N.. XX v celku“, má správne znieť cit.: „z účasti na parcele v intraviláne v k.u. R., v záp. č.38 mpč. XXX pod B 25/a v 12/48 - inách nadobúda G. Č., A..Č.. XXXXXX/XXX, R. R. Č.. N.. XX v celku.“

25. Z darovacej zmluvy predloženej žalovaným v 1. rade vyplýva, že táto bola uzavretá 22.11.2013 medzi G. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. XX ako darcom (ďalej len „darca“) na jednej strane a medzi žalovaným v 1. rade a L. N., A.. Č., U.. XX.XX.XXXX ako obdarovanými (ďalej len „obdarovaní“) na strane druhej, na základe ktorej darca, ako podielový spoluvlastník na parcelách vedených na M. XXXX, M. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX previedol vlastnícke právo k svojim podielom na týchto nehnuteľnostiach do podielového spoluvlastníctva obdarovaných (syna a dcéry) a to vo veľkosti ich podielov každého po 1 v pomere k veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu darcu.

26. Z listu Správy katastra Bardejov (ďalej len „katastrálny úrad“) č. 179/2013/Ti z 25.04.2013 adresovaného pôvodnej žalobkyni v 1. rade (K. D.) vyplýva, že katastrálny úrad tým reagoval na žiadosť menovanej o prešetrenie zápisu vlastníckeho práva dedičov po zomrelom G. Č.O., Q.. XX.XX.XXXX a to na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 53/90 z 26.02.1990, pričom katastrálny úrad konštatoval, že vlastnícke právo po zomrelom nadobudli K. D. K. E.., spolu celkovo piati dedičia, s tým, že cit.: „.... zápis bol prevedený na hluchý list vlastníctva bez uvedenia parciel, ktorý pri spracovaní ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) v roku 1998 bol zrušený a založený nový list vlastníctva č. 1414 a následnými prevodmi parcely boli prenášané na M. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX.“ Súčasne katastrálny úrad konštatoval, že pokiaľ ide o rozhodnutie Pozemkového úradu v Bardejove č. 1302/1992 z 01.10.1993, týmto bola schválená dohoda medzi tam uvedenými oprávnenými osobami na jednej strane a roľníckym družstvom na strane druhej o vydaní im nehnuteľností, ktoré si tento nárok uplatnili voči nehnuteľnostiam, ktoré im boli odňaté podľa .

27. Z listu Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor (ďalej len „katastrálny úrad“) č. OU-BJ- KO2-2015/Z2259/2015-Mu z 05.04.2016, predloženého pôvodnými žalobcami vyplýva, že katastrálny úrad pôvodným žalobcom (K. D. a spol.) oznámil, že zápis ich spoluvlastníckeho práva v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. D 53/90 nebolo možné vykonať, s tým, že cit.: „... dedičské rozhodnutie D 53/90 po nebohom G. Č. bolo zapísané v roku 1992 ... na hluchý list vlastníctva bez uvedenia parciel, ktorý pri spracovaní -registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ,,ROEP") v roku 1998 bol zrušený a založený nový list vlastníctva č. 1414, pričom následnými prevodmi parcely boli prenášané na M. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX.“

28. Podľa „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“

29. Podľa „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu“

30. Podľa (ďalej len „“) „Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.“

31. Podľa () v znení účinnom ku dňu rozhodnutia pozemkového úradu (01.10.1993) „Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.“

32. Podľa a () v znení účinnom ku dňu rozhodnutia pozemkového úradu (01.10.1993) „Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.“

33. Podľa v znení účinnom ku dňu rozhodnutia pozemkového úradu (01.10.1993) „Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.“

34. Podľa a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) „Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.“

35. Podľa § 5 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona „Vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.“

36. Podľa § 34 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona „Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.“

37. Podľa § 36 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona „Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.“

38. Podľa § 36a ods. 1 katastrálneho zákona „Ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.“

39. V danom prípade sa žalobcovia v 1., 2., 4. a 5. rade (ďalej spolu len „žalobcovia“), ako právny nástupcovia (dedičia) po pôvodnej žalobkyni v 1. rade (K. D.), podanou žalobou domáhajú určenia svojho spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, odôvodňujúc jeho danosť jednako titulom rozhodnutia štátneho notárstva sp. zn. D 53/90 z 26.02.1990 v znení jeho opravného uznesenia sp. zn. D 53/90 z 20.05.1992 a jednako aj titulom rozhodnutia pozemkového úradu č. 1302/1992 z 01.10.1993 o schválení dohody vo veci vydania nehnuteľností, ktoré boli pôvodným vlastníkom štátom odňaté. Žalobcovia sa tak ochrany svojich práv domáhajú podaním určovacej žaloby podľa cit. , pričom v tejto súvislosti okresný súd zdôrazňuje, že elementárnou procesnou podmienkou každej určovacej žaloby je danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom otázku ne/ existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí súd riešiť prioritne a ak ju vyrieši záporne, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá.

40. Zákon trvá na tom, aby v prípade určovacej žaloby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (napr. R 17/1972). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací žalobný petit (t.j. to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací petit je vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva, t.j. či sa ním môže skutočne dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva súdne konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné súdne konanie. Určovací žalobný petit sa uplatní najmä v prípade, keď je určovací výrok potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. pred správou katastra nehnuteľností). Určovacia žaloba má skôr preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu vzťahov, ktorá je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu a ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude daný ani právny záujem na takomto určení. Určovacia žaloba tak spravidla nebude úspešná tam, kde možno žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa .

41. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha t.j. v danom prípade žalobcov, ktorí si svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňujú, resp. odvádzajú titulom ich právneho nástupníctva ako oprávnených dedičov po pôvodnej žalobkyni v 1. rade (K. D.), ktorá podľa tvrdenia žalobcov bola účastníčkou oboch právnych titulov na základe ktorých jej malo byť priznané spoluvlastníckeho právo k nehnuteľnostiam, určenia spoluvlastníckeho práva ku ktorým sa žalobcovia domáhajú (ďalej len „žalované nehnuteľnosti“), t.j. mala byť účastníčkou (resp. malo sa jej týkať) tak označeného rozhodnutia štátneho notárstva, ako aj označeného rozhodnutia pozemkového úradu, avšak aj napriek tejto skutočnosti jej spoluvlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam nebolo zapísané do operátu príslušného katastra nehnuteľností.

42. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu žalobcov, ako aj vzhľadom na nimi počas súdneho konania produkované dôkazy, má okresný súd za to, že v danom prípade možno mať pochybnosti o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobcov. Pre preukázanie takéhoto naliehavého právneho záujmu totižto nepostačuje iba preukázanie právneho nástupníctva žalobcov po ich právnej predchodkyni (K. D.), ktorú skutočnosť vzhľadom na dedičské rozhodnutie tunajšieho súdu po pôvodnej žalobkyni v 1. rade sp. zn. zo 04.10.2017 síce na strane žalobcov nemožno spochybniť, avšak je potrebné preukázať jednako aj to, že táto ich právna predchodkyňa bola skutočne účastnou na právnych tituloch, existenciou ktorých žalobcovia odôvodňujú svoj záujem na požadovanom určení a jednako je potrebné preukázať, že takéto žalobcami požadované určenie je vzhľadom na okolnosti veci jediným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany ich práva, t.j. či vydaním určovacieho výroku na ich podklade sa ich právna neistota odstráni resp. či v okolnostiach danej veci nebolo vhodnejšie a účelnejšie domáhať sa ochrany ich práv žalobou na plnenie.

43. V uvedených súvislostiach okresný súd v prvom rade konštatuje, že možno mať dôvodné pochybnosti o tom, že právna predchodkyňa žalobcov (K. D., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, U. R. R. XX) bola skutočne účastníčkou rozhodnutia pozemkového úradu č. 1302/1992 z 01.10.1993 o schválení dohody vo veci vydania nehnuteľností v prílohe tohto rozhodnutia uvedeným oprávneným osobám, pretože meno K. D. je síce v tejto prílohe rozhodnutia uvedené pod dvoma poradovými číslami a to pod č. 112 a č. 142, avšak bez jej bližšej identifikácie dátumom narodenia a iba s uvedením adresy bydliska, pričom navyše pod oboma zmienenými poradovými číslami sú uvedené rozdielne adresy a to raz R. XX a raz R. XX, takže podľa okresného súdu nie je možné bez akýchkoľvek pochybností určiť, resp. identifikovať (stotožniť), že buď v oboch prípadoch alebo aspoň v jednom z nich sa skutočne týka o právnu predchodkyňu žalobcov, t.j. o pôvodnú žalobkyňu v 1. rade, od práva ktorej si žalobcovia svoje právo odvodzujú, keďže žalobcovia jednako v rámci svojej procesnej aktivity nepredložili dohodu, ktorú pozemkový úrad označeným rozhodnutím schvaľoval a jednako v tomto rozhodnutí je síce proklamované že predmetná menná príloha je jeho neoddeliteľnou súčasťou, avšak táto príloha nie je vôbec signovaná oprávnenou osobou vydávajúcou označené rozhodnutie pozemkového úradu ani s ním nie je neoddeliteľné spojená (napr. zviazaním opatreným pečaťou) a teda bez možnosti preukázania jej dôveryhodnosti a úplnosti. Vzhľadom na uvedené tak, pokiaľ ide o označené rozhodnutie pozemkového úradu, ktoré má byť podľa tvrdenia žalobcov jedným z dôvodov preukazujúcich ich vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, určenia ktorého sa žalobou domáhajú, podľa okresného súdu absentuje v danom prípade preukázanie ich naliehavého právneho záujmu na tomto určení, keďže žalobcovia nepreukázali identicitu v osobe ich právnej predchodkyne ako osoby, ktorej resp. ktorej práv sa toto rozhodnutie malo týkať od ktorého si odvodzujú svoj žalovaný nárok.

44. Pokiaľ ide o druhý z titulov od ktorého si žalobcovia odvodzujú svoj žalobný nárok po svojej právnej predchodkyni (pôvodnej žalobkyni v 1. rade) na určenie ich spoluvlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam, a to o rozhodnutie štátneho notárstva sp. zn. D 53/90 z 26.02.1990 v znení jeho opravného uznesenia sp. zn. D 53/90 z 20.05.1992, v danom prípade podľa okresného súdu je síce preukázané, že právnej predchodkyni žalobcov (K. D., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XX) sa ako jednej z oprávnených dedičov toto rozhodnutie štátneho notárstva bezprostredne týkalo, resp. bola účastníčkou tohto dedičského konania v rámci ktorého jej bolo priznané spoluvlastnícke právo k v rozhodnutí uvedeným nehnuteľnostiam a teda naliehavý právny záujem žalobcov ako jej oprávnených právnych nástupcov by v tomto prípade bol síce daný, avšak v danom prípade žalobcovia v rámci svojej procesnej aktivity jednako (i) neprodukovali žiadny dôkaz v smere preukázania identicity (zhodnosti) resp. stotožnenia parciel na ktorých bolo ich právnej predchodkyni predmetným rozhodnutím štátneho notárstva priznané spoluvlastnícke právo (konkrétne sa malo jednať o parcely č. XX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX K. Č.. XXX nachádzajúce sa v katastrálnom území R.) s parcelami ku ktorým sa žalobcovia titulom tohto rozhodnutia štátneho notárstva určovacou žalobou domáhajú určenia svojho spoluvlastníckeho práva (konkrétne sa jedná o parcely č. XXXX - XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX K. Č.. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území R.), a jednako (ii) žalobcovia neprodukovali ani žiadny dôkaz ku akej výmere na v rozhodnutí štátneho notárstva zmienených nehnuteľnostiach, bol ich právnej predchodkyni priznaný spoluvlastnícky podiel, keďže v tomto smere je toto rozhodnutie štátneho notárstva značne neurčité, keďže sa v ňom uvádza, že tam označeným dedičom (medzi inými aj právnej predchodkyni žalobcov) sa priznáva spoluvlastnícke právo na spoluvlastníckom podiele poručiteľa vo veľkosti cit.: „neurčitom podiele“ (pravdepodobne z dôvodu neurčitosti a zmätočnosti rozhodnutia štátneho notárstva v tomto smere, bolo toto podľa vyjadrenia katastra nehnuteľností uvedenom v listoch č. 179/2013/Ti z 25.04.2013

a č. OU-BJ-KO2-2015/Z2259/2015-Mu z 05.04.2016, zapísané do operátu katastra iba na tzv. „hluchý list vlastníctva“, pozn.).

45. V zmysle citovaných ustanovení katastrálneho zákona sa vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli v dôsledku ich osvedčenia notárom alebo v dôsledku rozhodnutia štátneho orgánu (ktorému predchádzalo súdne alebo správne konanie, pozn.), zapisujú do operátov katastra nehnuteľností záznamom, na ktoré konanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní a vykonaniu tohto záznamu v zmysle cit. § 36 ods. 1 a § 36a ods. 1 katastrálneho zákona predchádza iba posúdenie príslušným katastrálnym orgánom či na vykonanie záznamu predložená verejná listina alebo iná listina je bez formálnych chýb v písaní, počítaní a bez iných zrejmých nesprávností, či obsahuje formálne zákonné náležitosti a či k nehnuteľnosti, ohľadom ktorej má byť záznam vykonaný, nesvedčí vlastnícke právo v prospech inej v katastri nehnuteľností už zapísanej osobe. Inými slovami, príslušný katastrálny úrad zápis vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľnosti nevykoná buď (i) ak má na zápis predlžená verejná listina alebo iná listina formálne nedostatky alebo, (ii) ak je tu k tej istej nehnuteľnosti konflikt vlastníckeho práva už v katastri nehnuteľností zapísanej osoby na jednej starne a osoby predkladajúcej listinu na vykonanie jej zápisu záznamom na strane druhej. Pričom v druhom prípade, t.j. v prípade konfliktu vlastníckych práv dvoch subjektov, katastrálny úrad zápis záznamom nevykoná a existenciu tohto „konfliktu“ oznámi na ňom zainteresovaným osobám s tým, aby sa žalobou na súde domáhali určenia ich vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

46. V danom prípade z vykonaného dokazovania (konkrétne z listov katastrálneho úradu, ako žalovaného v 2. rade v tejto veci č. 179/2013/Ti z 25.04.2013 a č. OU-BJ-KO2-2015/Z2259/2015-Mu z 05.04.2016) mal okresný súd za preukázané, že zapísanie práva k žalovaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností záznamom nebolo možné vykonať, pričom žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení túto nemožnosť síce bližšie nekonkretizoval, avšak vzhľadom na obsah listín predložených právnou predchodkyňou žalobcov k zápisu (rozhodnutie pozemkového úradu a rozhodnutie štítneho notárstva) možno konštatovať, že na ich základe, vykonanie zápisu záznamom nebolo možné aj z dôvodu nedostatku ich formálnych náležitostí (v prípade rozhodnutia pozemkového úradu - nedostatočná identifikovateľnosť na schvaľovanej dohode zúčastnených subjektov a tým ich možná zameniteľnosť, ako aj nesignovanie prílohy tohto rozhodnutia zodpovednou osobou, a v prípade rozhodnutia štátneho notárstva neurčenie veľkosti podielov poručiteľa na ktorých bolo dedičom priznané spoluvlastnícke právo, keďže tieto podiely poručiteľa boli označené aj ako cit. „neurčitý podiel“, čo je skutočnosť nejasná a zápisu nespôsobilá, viď vyššie, pozn.). Vzhľadom na uvedené sa tak žalobcovia resp. ich právna predchodkyňa mali domáhať na žalovanom v 2. rade konkretizovania týchto formálnych nedostatkov na zápis predložených listín a následne ich odstránenia na príslušnom orgáne majúceho v kompetencii vydanie týchto na zápis predložených listín, ktorých kompetenciu si okresný súd nemôže bez ďalšieho osvojiť a nahradiť resp. konvalidovať svojím určovacím rozhodnutím.

47. Okrem toho, ak k zápisu záznamom nedošlo pre kolíziu vo vlastníckom práve k žalovaným nehnuteľnostiam právnej predchodkyne žalobcov na jednej strane a osoby, ktorej už svedčal zápis vlastníckeho právo k týmto nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností na strane druhej, mal žalovaný v 2. rade túto skutočnosť týmto osobám oznámiť, aby sa určenia svojho práva k týmto nehnuteľnostiam domáhali určovacou žalobou na súde. V danej veci žalobcovia síce nepreukázali takéto oznámenie žalovaného v 2. rade, t.j. nepreukázali ktorému subjektu by v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností malo svedčať vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, zápisu vlastníckeho práva ku ktorým sa domáhala aj ich právna predchodkyňa, a to z dôvodu, že takýmto oznámením žalovaného v 2. rade podľa och tvrdenia nedisponovali, ale v tomto smere za takúto osobu označili žalovaných v 1. a 2. rade, proti ktorým sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam.

48. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade (G. Č., A.. Č., U.. XX.XX.XXXX), žalobcovia podľa okresného súdu neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o spochybnenie jeho vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam, ktoré je v katastri nehnuteľností v jeho prospech zapísané titulom darovania darovacou zmluvou z 22.11.2013 od jeho otca G. Č.Y., A.. Č., U.. XX.XX.XXXX (ďalej len „otec žalovaného v 1. rade“). Pričom vykonaným dokazovaním a to konkrétne žalobcami predloženým rozhodnutím štátneho notárstva sp. zn. D 53/90 z 26.02.1990 v znení jeho opravného uznesenia sp. zn. D 53/90 z 20.05.1992, od ktorého si aj samotní žalobcovia odvodzujú svoje spoluvlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, je preukázané, že účastníkom označeného dedičského konania sp. zn. D 53/90 bola ako dedič aj otec žalovaného v 1. rade (G. Č., A.. Č., U.. XX.XX.XXXX) rovnako, ako aj právna

predchodkyňa žalobcov, takže týmto titulom (viď opravné uznesenie sp. zn. D 53/90 z 20.05.1992, ktoré je v tomto smere určité, pozn.) mohol reálne nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na tam uvedených nehnuteľnostiach (ktorých zhodnosť so žalovanými nehnuteľnosťami žalobcovia nepreukázali, viď vyššie, pozn.), ktorý následne mohol darovať svojmu synovi, t.j. žalovanému v 1. rade, pričom platnosť predmetnej darovacej zmluvy uzavretej 22.11.2013 medzi žalovaným v 1. rade a jeho otcom do rozhodnutia súdu nebola právoplatne žalobcami spochybnená. Nad rámec okresný súd pre úplnosť veci tiež podotýka, že predmetnou darovacou zmluvou z 22.11.XXXX G. Č., A.. Č., U.. XX.XX.XXXX, t.j. právny predchodca žalovaného v 1. rade, previedol svoje spoluvlastnícke podiely na tam uvedených nehnuteľnostiach nie len na žalovaného v 1. rade, ale aj na jeho sestru, ktorú však žalobcovia v tomto konaní nežalovali. Okrem toho samotní žalobcovia počas súdneho konania (napr. vyjadrenie doručené súdu 22.03.2016 a vyjadrenia na pojednávaniach 17.02.2017, 31.05.2019 a 04.09.2019) spochybňovali pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, pričom ich tvrdenia o popretí jeho vlastníckeho práva boli podľa ich vlastných vyjadrení založené len na podozreniach a indiciách bez ich preukázania dôkazmi, preto vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo nutné žalobu aj pre neunesenie dôkazného bremena žalobcami o spochybnení jeho vlastníckeho práva zamietnuť.

49. V súvislosti so žalovaným v 2. rade (Slovenská republika - Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor), bolo podľa okresného súdu potrebné žalobu zamietnuť aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane. Podstata žaloby na určenie vlastníckeho práva totižto spočíva v spore a popieraní vlastníckeho práva inej osoby (žalovaný) zo strany žalobcu k nehnuteľnosti na ktorú si obaja robia nárok s tým, že v prípade prípadného úspechu žalobcu v tomto spore, t.j. ak sa žalobcovi dôveryhodne podarí spochybniť vlastníctvo žalovaného k tejto nehnuteľnosti, bude táto nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva žalobcu a ľudovo povedané súčasne bude odňatá žalovanému. V danom prípade je však žalovaným v 2. rade orgán verejnej moci, ktorému sú zákonom zverené kompetencie na úseku evidencie a správy nehnuteľností a tento orgán nie je a ani nemôže byť vedený ako vlastník žalovaných nehnuteľností, ktorého vlastníctvo by žalobcami mohlo byť spochybňované, t.j. tento orgán verejnej moci nemôže byť žalovaným subjektom v konaní o žalobe na určenie vlastníckeho práva.

50. Okresný súd odvolávajúc sa na všetky uvedené dôvody žalobu žalobcov ako celok zamietol, tak ako to je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

51. Podľa „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

52. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

53. Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

54. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa , keďže žalovaný v 1. rade mal v predmetnom konaní plný úspech vo veci, okresný súd mu priznal voči v konaní neúspešným žalobcom v 1., 2., 4. a 5. rade spoločne a nerozdielne 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, tak ako to je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia. O samotnej výške trov konania okresný súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, tento mal v konaní taktiež plný úspech, avšak vzhľadom na skutočnosť, že súdneho konania sa nezúčastňoval, ani raz sa nedostavil na pojednávanie a v konaní mu žiadne trovy nevznikli (v jeho mene sa vyjadroval zamestnanec), okresný súd mu s prihliadnutím na všeobecnú civilnoprávnu zásadu spravodlivosti, nárok na ich náhradu nepriznal, tak ako to je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.