Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného B. W. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 , ods. 2 písm. a) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2019

rozhodol:

Obžalovaný:

B. W., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, t. č. v ÚVTOS Želiezovce,

stíhaný na skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od dňa 09.12.2011 do konca januára 2012 v Trstíne v rodinnom dome č. 417 a v Smoleniciach v byte na Štúrovej ulici č. 723/34, postupne prijal od D. L. a B.. L. L. hotovosť v celkovej výške 20 500,- Eur, ktorá mu bola zverená na nákup stavebného materiálu a na stavebné práce na novostavbe rodinného domu Petra L. a Ing. L. L. v Trstíne, ktoré mal vykonať prostredníctvom obchodnej spoločnosti LKW Leasing, s. r. o., v ktorej bol konateľom, avšak doklady o prevzatí finančnej hotovosti nevystavil, stavebný materiál nenakúpil a nedodal, dohodnuté práce nevykonal a ani ich vykonanie nezabezpečil, peniaze použil iným spôsobom vo svojom vlastný prospech a tieto nevrátil, čím spôsobil Petrovi L. a B.. L. L. škodu v celkovej výške 20 500,- Eur,

čím mal spáchať prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

sa podľa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 30.04.2018, sp. zn.

v celom rozsahu oslobodzuje,

nakoľko nebolo dokázané, že stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa súd poškodených D. L., nar. XX.XX.XXXX a B.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Trstín č. 417 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný zo skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Čerčiho, výsluchom svedkov-poškodených D. L. a B.. L. L., výsluchom svedka N. D., postupom podľa so súhlasom strán prečítal zápisnice o výsluchu svedkov K. R., H. R. a N. L. z prípravného konania a postupom podľa sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to: so zmluvou o dielo (č.l. 57), s príjmovým pokladničným blokom (č.l. 60), so stavebným denníkom, so zmluvami o úver (č.l. 65-70), s dokladmi o hotovostných výberoch (č.l. 71-78), s výpisom z ORSR vrátane výpisu zo zbierky listín (č.l. 79), s čiastočným výpisom z LV (č.l. 82), s emailovou komunikáciou vrátane fotodokumentácie (č.l. 85-86), s prehľadom exekučných konaní vrátane správ od exekútorov (č.l. 91-96) a so správami o povesti obžalovaného.

Súd vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle , pričom dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný W. využil svoje zákonné právo a odoprel vo veci vypovedať.

Svedkovia-poškodení v podstate vypovedali, že s obžalovaným W. sa dohodli, že pre nich postaví rodinný dom, na ktorého financovanie si vzali úver (č.l. 65-70). Obžalovaný priniesol i písomnú zmluvu o dielo (č.l. 57), avšak túto sám potom odmietol podpísať s tvrdením, že v nej ešte niečo musí zmeniť a nakoniec sa na jej podpis aj zabudlo a obžalovaný začal s realizáciou diela bez zmluvy. Ako prvé boli vykonané výkopové práce, z ktoré obžalovanému zaplatili 5000 Eur a obžalovaný im aj o prevzatí tejto sumu vydal písomný doklad. Následná spolupráca prebiehala v podstate na princípe, že obžalovaný im povedal, na čo potrebuje peniaze a oni mu ich vyplatili v hotovosti do jeho rúk bez dokladu a bez svedkov. Obaja ďalej tvrdili, že všetok materiál na stavu a i prácu robotníkov (a i strojov) vyplácal jedine obžalovaný, ktorému na tento účel oni dávali peniaze. Evidenciu peňazí odovzdaných obžalovanému si neviedli, resp. s ňou nedisponujú. Ich vzájomná spolupráca takto určitý čas fungovala a na stavbe domu boli vybudované základy, vytiahnuté múry a položená tzv. deka a i osadené okná. Problém nastal až vtedy, keď obžalovanému zverili peniaze na kúpu krovu. Krov obžalovaný nedodal, pričom sa stále vyhováral na nejaké nepriaznivé okolnosti a následne s nimi prestal úplne komunikovať a stal sa pre nich nedostupný. Stavbu teda museli dokončiť svojpomocne a až s odstupom času si spätne prepočítali, že obžalovaný časť poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 20.500 Eur nepoužil na dohodnutý účel, ale si ich zjavne prisvojil.

Súd konštatuje, že procesom dokazovania bolo aj bez písomne uzatvorenej zmluvy o dielo preukázané, že obžalovaný vykonával pre poškodených dielo. Výpoveď poškodených, že obžalovanému na začiatku vyplatili 5000 Eur na výkopové práce je potvrdená príjmovým pokladničným dokladom (č.l. 60), z ktorého vyplýva, že sumu 5000 Eur prijala od poškodených spoločnosť LKW LEASING, s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase aj obžalovaný, ako to vyplynulo z výpisu z OR SR tejto spoločnosti. Z uvedeného v kontexte údaju v stavebnom denníku (č.l. 61-64) potom vyplýva, že obžalovaný dielo začal vykonávať dňa 29.11.2011, kedy vykonal pre poškodených na stavbe výkopové práce, za ktoré prevzal vyššie uvedenú sumu. Skutočnosť, že obžalovaný pre poškodených vykonával dielo je okrem vyššie uvedeného potvrdená i svedkami Dušanom D., K. R., H. R. a N. L.. Svedok N. D. potvrdil, že obžalovaný ho oslovil v súvislosti s vodoinštalačnými prácami na dome poškodených, kde bol i na obhliadke. Svedkovia R. a L. tiež potvrdili, že ich obžalovaní oslovil v súvislosti s prácami na danej stavbe. Uvedené výpovede svedkov preto v kontexte výpovedí poškodených a listinných dôkazov špecifikovaných už vyššie v súhrne potvrdzujú, že obžalovaný pre poškodených skutočne vykonával stavbu rodinného domu. Stav diela z času, kedy obžalovaný prestal s poškodenými spolupracovať deklaruje fotodokumentácia na č.l. 86, z ktorej je zrejmé, že na rodinnom dome boli v čase, keď obžalovaný prestal dielo realizovať už vybudované základy, obvodové múry, vnútorné priečky a osadené okná vrátane vchodových dverí, čo zároveň korešponduje aj s obsahom výpovede svedkov

- poškodených.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že spreneveril 20.500 Eur, ktoré mu boli zverené na nákup stavebného materiálu a na stavebné práce na novostavbe rodinného domu, ktoré mal vykonať prostredníctvom obchodnej spoločnosti LKW Leasing, s. r. o., v ktorej bol konateľom, pričom stavebný materiál nenakúpil a nedodal, dohodnuté práce nevykonal a ani ich vykonanie nezabezpečil a peniaze vo výške 20.500 Eur použil iným spôsobom vo svojom vlastný prospech a tieto nevrátil.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodení obžalovanému zverovali finančné prostriedky bez protidokladu a svedkov a bez toho, aby si aspoň pre vlastné účely viedli písomnú evidenciu, jediným dôkazným prostriedkom ohľadom odovzdaných peňazí a účelu ich odovzdania sú ich vlastné výpovede.

Svedok-poškodený Kyselica na hlavnom pojednávaní spreneverenú sumu 20.500 Eur špecifikoval ako vyplatené peniaze na krov vo výške 11.000 Eur; 4000 Eur, ktoré s manželkou požičali obžalovanému na kúpu auta a 5.500 Eur ako škodu na materiály, ktorý im nebol obžalovaným dodaný.

Svedkyňa-poškodená L. spreneverenú sumu 20.500 Eur špecifikovala tak, že obžalovanému poskytli 4000 Eur na strešnú krytinu a 4500 Eur na krov. Ani krytina a ani krov im dodané neboli. Ďalej sú to peniaze určené na odmeny robotníkov, pretože od dvoch bratov z Jablonice, ktorí u nich pracovali a ich mená si už nepamätá sa dozvedeli, že obžalovaný robotníkov v skutočnosti nevyplácal. Ďalej sú to peniaze určené na kurenárske a vodoinštalačné práce, na ktoré vzal obžalovaný zálohu.

Pri hodnotení výpovedí svedkov-poškodených súd musí skonštatovať, že svedkovia sa síce obaja zhodli na tom, že obžalovaný spreneveril sumu 20.500 Eur, avšak už sa diametrálne rozchádzali v špecifikácii, z čoho uvedená suma pozostávala, na aký účel bola obžalovanému zverená a kedy, prípadne za akých okolností mu bola zverená. Obaja svedkovia zhodne uvádzali, že obžalovaný im nedodal krov a že si potom spätne ešte uvedomili, že im nedodal materiál, za ktoré mu zaplatili. Uvedený materiál a jeho cenu však nedokázali vôbec (a to ani približne) zhodne špecifikovať. Čo sa týka samotného krovu, ich výpovede sa diametrálne líšili čo do zverenej sumy na jeho obstaranie. Svedok-poškodený Kyselica naviac uviedol, že do sumy 20.500 Eur započítali aj pôžičku, ktorú obžalovanému poskytli na kúpu auta. Svedkyňa-poškodená tiež uviedla, že do sumy 20.500 Eur započítali aj zálohu za vodoinštalačné práce, ktorú im obžalovaný nevrátil a tiež i výplaty robotníkov, keďže zistili, že obžalovaný robotníkov nevyplácal. Skutočnosť, že obžalovanému poškodení požičali peniaze na auto a on im tieto peniaze nevrátil jednoznačne nemôže byť chápaná ako trestný čin sprenevery, keďže tu absentuje objektívna stránka daného trestného činu. Tvrdenia poškodených o tom, že obžalovaný poskytol Dušanovi D. zálohu na práce a túto si potom vzal od neho späť a nevrátil ju poškodeným, ako i tvrdenia, že obžalovaný v skutočnosti nevyplácal robotníkov neboli dokazovaním potvrdené, pričom svedok N. D. výslovne poprel tvrdenie poškodených, že by bol prevzal od obžalovaného akúkoľvek zálohu na vodoinštalatérske práce. Poškodení vo svojich výpovediach uvádzali, že všetok materiál na stavu a i ľudí platil výhradne iba obžalovaný, ktorému na tento účel zverovali peniaze. Aj toto ich tvrdenie však čiastočne vyvracajú svedkovia K. R., H. R. a N. L., ktorí zhodne uviedli, že v čase, keď na stavbe domu pracovali oni, tak ich vždy vyplácal sám poškodený Kyselica, ktorí ich aj úkoloval, čo majú na stavbe robiť. E. H. R. naviac dodal, že poškodený na stavbe vyplácal aj domiešavače a pucmajstra a pamätá si to preto, lebo sa vtedy poškodený rozčuľoval, že sa navýšila cena. E. K. R. dodal, že keď tam pracoval, tak materiál na stavu zabezpečoval poškodený L. a nie obžalovaný. Výpovede vyššie uvedených svedkov teda čiastočne naštrbili celkovú vierohodnosť výpovedí svedkov-poškodených.

Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že na to, aby mohol na základe vykonaného dokazovania skonštatovať, že sa obžalobný skutok stal, muselo by byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že poškodení obžalovanému zverili do držby konkrétnu sumu peňazí, ktorú mal obžalovaný použiť na vopred dohodnutý účel, avšak naložil s ňou v rozpore s týmto účelom.

Jediným priamym usvedčujúcim dôkazným prostriedkom, na ktorom bola postavená obžaloba, boli výpovede svedkov-poškodených. Tieto výpovede však súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedostatočné na jednoznačné preukázanie viny obžalovaného. Výpovede svedkov-poškodených boli značne nekonkrétne čo sa týka nedodaného materiálu a jeho ceny, prípadne nedodanej práce a naviac si odporovali jednak navzájom a jednak s výpoveďami ostatných svedkov. Súd preto nemohol bez iných podporných dôkazov nekriticky prevziať tvrdenia poškodených za dokázané skutočnosti. Naviac považuje súd za podstatné dodať, že poškodení na jednej strane tvrdili, že všetok materiál a i ľudí platil obžalovaný, ktorému za týmto účelom vyplácali peniaze, no na druhej strane nevedeli uviesť koľko peňazí celkovo odovzdali obžalovanému a ani to, koľko stál materiál, ktorý bol použitý na vybudovanie hrubej stavby a ani koľko peňazí obžalovaný vyplatil dokopy ďalším ľudom, ktorí na stavbe pracovali. Nie je preto podľa názoru súdu možné jednoznačne vylúčiť možnosť, že všetky finančné prostriedky, ktoré odovzdali obžalovanému tento aj použil na účel, pre ktorý mu boli zverené, pričom „spätné výpočty“ poškodených jednoducho nie sú v súlade s objektívnou realitou.

Vzhľadom na pochybnosti, ktoré pretrvávajú i po vykonanom dokazovaní sa súd dôsledne riadil zásadou „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, o uplatnených nárokoch na náhradu škody rozhodol v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.