Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/124/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci mal. dieťaťa S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. č. XX a otec H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. 8, o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Z v e r u j e sa mal. S. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. S. minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od 13.5.2019, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. D l h na výživnom zo strany otca za obdobie od 13.5.2019 do 31.8.2019 na mal. S. v celkovej výške 102,50 eur je povinný uhradiť v mesačných splátkach po 10 ,- € popri bežnom výživnom s tým, že v prípade omeškania jednej zo splátok je zročný celý dlh na výživnom, od právoplatnosti rozsudku.

III. Styk otca s maloletou S. súd n e u p r a v u j e .

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 10.5.2019 doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2019 domáhala, aby súd zveril mal. S. A., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 50,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom mal. S. nikdy nežila v spoločnej domácnosti. V súčasnosti žije s M. L. a má s ním spoločnú dcéru S. L.. Býva aj s mal. S. v dome svojich rodičov. Maloletá S. do školy nechodí. Otec maloletej je slobodný, má družku s ktorou má dve deti. Za maloletou dcérou nechodí a neprispieva ničím na jej výživu.

3. Predvolanie na pojednávanie na deň 4.9.2019 bolo otcovi riadne a včas doručené. Taktiež mu boli doručené - opis návrhu, poučenia a uznesenia - výzva na vyjadrenie k návrhu. K návrhu sa otec nevyjadril.

4. Súd vykonal pojednávanie dňa 4.9.2019 v neprítomnosti otca.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

6. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že nežije v spoločnej domácnosti s otcom maloletej Moniky. Zabezpečuje starostlivosť o mal. Moniku a mal. Miriam. Otec sa nekontaktuje s mal. Monikou a od podania návrhu nezaplatil žiadne výživné. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a žije s matkou týchto maloletých deti. Z úradu poberá 50 eur mesačne. Maloletá Monika je zdravá a do škôlky nechodí.

7. Z rodného listu mal. Moniky Girgovej, nar. 17.10.2014 vyplynulo, že jej matkou je Barbora Girgová, nar. 3.2.1999 a otcom Kamil Bartek, nar. 17.10.1995.

8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves (ďalej ÚPSVaR SNV) zo dňa 17.6.2019 vyplynulo, že matka je od 15.5.2019 vedená ako žiadateľka o zaradenie do evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá prídavok na dieťa vo výške 48,68 eur. Otec nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a nepoberá ani iné štátne sociálne dávky.

9. Zo správy ÚPSVaR SNV o prešetrení pomerov v rodine mal súd preukázané, že matka a otec maloletej Moniky spolu nežijú. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú Moniku. V jej starostlivosti nie sú žiadne nedostatky. Otec maloletej žije s družkou a svojimi ďalšími dvomi deťmi. Je nezamestnaný a občasne chodí na brigády do lesa. Úrad odporučil zveriť maloletú do starostlivosti matky a zo strany otca určiť primeranú výživné.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých )

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa článku 4 Základných princípov , ( ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

27. Podľa ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

28. b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

29. c) výžive maloletého,

30. Podľa , súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa až d), a , inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

31. Podľa , ( ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej Moniky do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe je v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletú Moniku zveril do osobnej starostlivosti matky.

33. Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

34. Matka je nezamestnaná a poberá len rodinné prídavky. Otec je nezamestnaný a bez príjmu. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, ktorým zabezpečuje osobnú starostlivosť. Maloletá nie je umiestnená v predškolskom zariadení a je v celodennej starostlivosti matky.

35. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, avšak zároveň prihliadajúc na súčasne osobné, majetkové pomery otca, súd určil rozsah vyživovacej povinnosti v sume minimálneho zákonného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc dňom podania návrhu, t. j. 13.5.2019, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

36. Dlh na výživnom zo strany otca za obdobie od 13.5.2019 do 31.8.2019 vznikol otcovi v celkovej výške 102,50 eur. Dlh za mesiac 7/2019 a 8/2019 mu vznikol nezaplatením minimálneho výživného vo výške po 28,79 eur (t. j. za dva mesiace vo výške 57,58 eur), za mesiac 6/2019 vo výške 28,08 eur a pomerne za mesiac 5/2019 za 18 dní vo výške 16,84 eur. Tento dlh súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach vo výške 10 eur hodnotiac jeho schopnosti a možnosti.

37. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, pretože určil otcovi rozsah vyživovacej povinnosti podľa schopnosti, možnosti a majetkových pomerov otca.

38. Súd styk otca s maloletou Monikou neupravil, pretože matka ani otec na takej úprave netrvali.

39. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

41. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( , / ďalej len ako „ “/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.