Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-52-2018.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobkyne M. V., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/X, XXX XX Z. nad E., právne zastúpenej JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Pri jazdiarni 1, 040 01 Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. apríla 2018 Č.j.: OU-PO-UV. na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím č.j.: OU-PO-U dňa 24.04.2018 žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov o odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu Okresného úradu Vranov nad Topľou, Pozemkového a lesného odboru č.: OU-VT-PLO-XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 22.02.2018 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý dňa 22.02.2018 rozhodol o uplatnenom reštitučnom nároku M. V., doručeným dňa 24.11.2004 Obvodnému pozemkovému úradu Vranov nad Topľou, právnemu predchodcovi prvostupňového správneho orgánu podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona tak, že
I. M. V., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XX XX XX/XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX Z. nad E., štátny občan SR (ďalej len navrhovateľka“) nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 2, písm. e) reštitučného zákona, nakoľko nie je oprávnenou osobou po pôvodnom vlastníkovi Q. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. II. Navrhovateľke sa nevydávajú nehnuteľnosti obsiahnuté v reštitučnom nároku podanom dňa 24.11.2004 pod č. XXXX/XXXX, konkrétne parcely č. XX, XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X diel A, č. XXX diel B č. XXX diel A, č. XXX diel B, všetky zapísané v O. č. XXX, bývalé k.ú. Z. V. v súčasnosti k.ú. Z. nad E.. III. Navrhovateľke sa nepriznáva právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona.
Voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, pričom dôvody odvolania sú totožné, ako sú žalobné dôvody v podanej správnej žalobe.
3. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že navrhovateľka si v zákonnej lehote podaním zo dňa 23.11.2004 doručený bývalému Obvodnému pozemkovému úradu Vranov nad Topľou dňa 24.11.2004 uplatnila reštitučný nárok na nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, bývalé k.ú. Z. V., súčasne k.ú. Z. nad E. konkrétne na parc. mpč. XX, roľa o výmere XX XXX m2, mpč. XX, stodola o výmere XXX m2, mpč. XXX/X, roľa o výmere XX XXX m2, mpč. XXX/X, roľa o výmere X XXX m2, mpč. XXX/X, roľa o výmere X XXX m2, mpč. XXX/X diel A, roľa o výmere XXX m2, mpč. XXX diel B, roľa o výmere X XXX m2, mpč. XXX diel A, roľa o výmere XXX m2, mpč. XXX diel B, roľa o výmere XXX mX po pôvodnom vlastníkovi Q. M. ako dediča po matke J. M., rod. W.. Správny orgán vykonal v konaní dokazovanie súvisiace s § 2 ods. 1, ods. 2 reštitučného zákona, ktorý určuje okruh oprávnených osôb v konaní podľa reštitučného zákona. Za tým účelom si zabezpečil dôkazné prostriedky, ktorými boli Rozhodnutie Štátneho notárstva v Michalovciach, Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XC/XXX/XX z 22.09.1992, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX, V. XXX/XXXX zo dňa 22.06.2004, Vyjadrenie Štátneho archívu v Prešove zo dňa 15.02.2018, Úmrtný list J. M., rod. W. zo dňa XX.XX.XXXX, X. list B. Z., zomrelého XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, odpis Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou vyhotovený vo veci E zo dňa 27.10.1951, Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou P zo dňa 18.01.1990 a Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou P zo dňa 18.01.1991. Správny orgán ďalej poukázal na skutočnosť, že doklady nevyhnutné pre rozhodnutie zabezpečoval Okresný úrad PLO Vranov nad Topľou, napriek tomu, že takýmito dokladmi disponujú fyzické osoby, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu, ako napríklad navrhovateľka.
4. Ďalej poukázal žalovaný na postup prvostupňového správneho orgánu vo veci riešenia reštitučného nároku s poukazom na uplatnený reštitučný nárok, ako aj na doklady, ktoré mal k dispozícii. Na základe uvedeného okruhu oprávnených osôb jednoznačne vyplýva, že poslednými oprávnenými osobami v zmysle uvedených skupín podľa § 2 ods. 2 reštitučného zákona po Q. M. sú jeho súrodenci, t. j. N. C., rod. M. a B. M., nar. XXXX, zomrelý XXXX. Navrhovateľka je v postupnosti v rodovej línii po Q. M., nar. XXXX až praneterou Q. M., ktorý bol bratom B. M., nar. XXXX, dedka navrhovateľky. B. M., nar. XXXX bol otcom B. Z., nar. XXXX, ktorý bol otcom navrhovateľky. B. Z. bol takto posledným v rade oprávnených osôb, ktorý podľa skupín oprávnených osôb v § 2 ods. 2 reštitučného zákona mohol byť oprávnenou osobu v zmysle reštitučného zákona po Q. M. a to v poslednej skupine podľa § 2 ods. 2 písm. e) reštitučného zákona. Námietky navrhovateľky posúdil prvostupňový správny orgán a uviedol v rozhodnutí, že z hľadiska rodinných väzieb je navrhovateľka oprávnenou osobu v zmysle zákonných predpokladov k osobe Q. M., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, prípadne k eventuálne inej osobe, napríklad ak sa vlastníctvo viaže na osobu, na ktorú sa má v rozhodnom čase hľadieť ako na osobu, ktorej v zmysle Reštitučného zákona nehnuteľnosť prešla na štát alebo inú právnickú osobu je neopodstatnená z dôvodu, že reštitučný nárok si uplatňovala navrhovateľka. Navrhovateľka by eventuálne mohla v reštitučnom konaní nadobudnúť majetok Q. M., ak by si bol reštitučný nárok uplatnil otec navrhovateľky B. Z. ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. e) reštitučného zákona ako posledný v rade oprávnených osôb. Navrhovateľka by ako jeho dcéra v rámci dedičského konania po otcovi B. Z. mohla už uplatnený reštitučný nárok dediť a to aj v prípade, ak by B. Z. zomrel pred ukončením reštitučného konania, pretože potom by navrhovateľka dedila uplatnený reštitučný nárok ako dedička po otcovi v zmysle Občianskeho zákonníka, nie ako oprávnená osoba v zmysle reštitučného zákona. Na základe uvedených skutočností rozhodol žalovaný ako odvolací orgán.
II.
Žalobné dôvody
5. Na základe podanej správnej žaloby, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania argumentovala tým, že uplatneným reštitučným nárokom v mene svojho otca B. Z. zo dňa 23.11.2004 v spojení s prílohami sa domáhala na prvostupňovom správnom orgáne práva na navrátenie vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v bývalé k.ú. Z. V., v súčasnosti k.ú. Z. nad E.. Vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam podľa žalobkyne prešlo na štát, resp. iné osoby na základe výmeru Okresného národného výboru, Pôdohospodárskeho
odboru vo Vranove nad Topľou vydaného pod č. O dňa 08.11.1954. Poukázala pritom na rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného a argumentovala ďalej tým, že podala prostredníctvom, právneho zástupcu tak odvolanie, ako aj predmetnú žalobu podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku v zákonnej lehote, pričom považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne a nezákonné.
6. Podľa žalobkyne žalovaný správny orgán pri rozhodovaní o uplatnenom nároku prehliadol a nezaoberal sa dôležitou skutočnosťou, na základe ktorej bol uplatnený reštitučný nárok a to skutočnosťou, že žalobkyňa podávala návrh, resp. uplatnený nárok zo dňa 23.11.2004 v mene svojho otca B. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnenou osobu v zmysle § 2 ods. 2 písm. e) reštitučného zákona a to v prípade reštitučného nároku na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Na základe uvedeného tak správny orgán podľa žalobkyne nesprávne vyhodnotil reštitučný nárok z hľadiska uplatnenia oprávnenej osoby, keďže nezobral do úvahy priložené plnomocenstvo, resp. dohodu o plnomocenstve a správne konanie začal vo vzťahu k žalovanej (správne má byť žalobkyni) a nie oprávnenej osobe B.i Z., nar. XX.XX.XXXX. Týmto konaním tak správny orgán posudzoval podmienky splnenia nároku reštitúcie vo vzťahu k žalobkyni, ktorá však bola len splnomocnená osoba na právne úkony v zmysle odloženého plnomocenstva. Podľa žalobkyne správne mal príslušný orgán začať správne konanie vo vzťahu k oprávnenej osobe B. Z., nar. XX.XX.XXXX a žalobkyňu posudzovať len ako splnomocnenkyňu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa žalobkyne správny orgán svojim nesprávnym postupom vydal rozhodnutie, ktoré je nezákonné a preto ho navrhla žalobkyňa prostredníctvom správnej žaloby zrušiť z dôvodu, že vychádzal nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie a zároveň argumentovala tým, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Ako vyplýva zo súdneho spisu vyjadrením k žalobe zo dňa 30.07.2018 žalovaný poukázal opätovne na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, na ktorých zotrval a navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň vyjadril aj súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
IV.
Závery správneho súdu
8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), podľa ktorého správny súd v predmetnom konaní postupoval.
9. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý kto tvrdí, že sú jeho práva, alebo právnom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
12. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. S poukazom na predchádzajúce ustanovenia S.s.p. správny súd preskúmal postup, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a dospel bezpochyby k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s reštitučným zákonom č. 503/2003 Z.z., ako aj v súlade s ustanoveniami Správneho súdneho poriadku. S dôrazom na ustanovenie § 2 ods.
1 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 reštitučného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu sú oprávnenými osobami štátny občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo záveru, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo záveru, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa záveru pripadli len jednotlivé veci, alebo práva; ak bol dedič záverom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1 a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
15. Podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
16. Podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
17. S poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 S.s.p., správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
18. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov správne orgány postupovali. Ako vyplýva z rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán, tento preskúmal reštitučný návrh navrhovateľky žalobkyne M. V. a správne dospel k záveru, že vo veci samej nie je možné vydať rozhodnutie v jej prospech a to z dôvodu, že neboli splnené jej osobou podmienky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) reštitučného zákona, pretože bolo preukázané, že žalobkyňa M. V. nie je oprávnenou osobu po nebohom Q. M..
19. Ako vyplýva z jednotlivých písomných dôkazov, ktoré boli zabezpečené tak žalobkyňou, ako aj správnym orgánom samotným v rámci postupu a vykonaného dokazovania v správnom konaní správny orgán na základe týchto písomných dokladov konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky, ako už uviedol súd podľa § 2 ods. 2 písm. e) reštitučného zákona, navrhovateľa nie je oprávnenou osobou podľa tohto zákonného ustanovenia, pretože vo vzťahu k Q. M. bola jeho praneter a oprávnenou osobu by bola iba v prípade, ak by bola jeho priama neter. S poukazom na nesplnenie podmienok na základe podaného odvolania žalovaný ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím z 24.04.2018 teda rozhodol v súlade so zákonom, keď odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
20. Čo sa týka plnomocenstva, ktorým disponovala žalobkyňa ešte pred podaním návrhu o priznanie reštitučného nároku pred 24.01.2004 aj súd sa stotožnil so závermi správnych orgánov, že navrhovateľka by eventuálne mohla v reštitučnom konaní nadobudnúť majetok Q. M. iba v tom prípade, ak by bol reštitučný nárok uplatnil jej otec, B. Z. ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. e) reštitučného zákona, keďže bol posledný v rade oprávnených osôb. Žalobkyňa ako dcéra B. Z. v rámci dedičského konania po svojom otcovi mohla už uplatnený reštitučný nárok zdediť a to aj v prípade, ak by B. Z. zomrel
pred ukončením samotného reštitučného konania, pretože žalobkyňa by v uvedenom dedičskom konaní zdedila uplatnený reštitučný nárok a ako dedička po otcovi by bola v zmysle Občianskeho zákonníka nie ako oprávnená osoba v zmysle reštitučného zákona, ale ako dedička mohla pokračovať v uplatňovaní reštitučného nároku. Nakoľko uvedené podmienky stanovené reštitučným zákonom neboli splnené zo strany žalobkyne, správne rozhodli správne orgány o tom, že žalobkyni, ako osobe, ktorá si uplatnila reštitučný nárok nemožno priznať, že spĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) reštitučného zákona, nakoľko nie je oprávnenou osobou po pôvodnom vlastníkovi Q. M., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Zároveň rozhodol správny orgán aj o tom, že žalobkyni sa nevydávajú nehnuteľnosti obsiahnuté v reštitučnom nároku, konkrétne parcely zapísané pôvodne v k.ú. Z. V., v súčasnosti v k.ú. Z. nad E., pretože nesplnila uvedené podmienky oprávnenej osoby. Zároveň sa jej nepriznalo ani právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona.
21. Správny súd poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie tak prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorých sa správne orgány v plnom rozsahu vyporiadali so všetkými námietkami žalobkyne uvedené tak v odvolaní, ako aj v podanej žiadosti o reštitučným nároku. Správny súd sa s uvedenými závermi správnych orgánov a odôvodnením rozhodnutí v plnom rozsahu stotožnil.
22. Na základe uvedených skutočností správny súd považoval postup správnych orgánov za zákonný a teda nevidel dôvod na to, aby predmetné rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil, pretože neboli na to zákonné dôvody. Čo sa týka napadnutých rozhodnutí správnych orgánov súd poukázal na to, že uvedené rozhodnutia sú jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj záveru správneho súdu, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 S.s.p.
24. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. správneho súdneho poriadku tak, že žalobkyni, ktorá nemala v konaní úspech nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 168 S.s.p.
25. Predmetné rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.