Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60C/93/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, P., adresa pre doručovanie: O. XXX/III, L. Y. R., proti žalovanému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, P., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.08.2019 sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, aby bola žalovanému uložená povinnosť nenakladať s darovanými nehnuteľnosťami, aby súd do 24 hodín nariadil zablombovanie nehnuteľností, následne v mene Slovenskej republiky prinavrátil nehnuteľnosti spätne R. N. rod. Š. do pôvodného právneho stavu a aby súd vydal uznesenie, že žalovaný je povinný prinavrátiť podľa LV č. XXX parcely C XXX/XXX o výmere XXX m2 a XXX/XXX výmera XXX m2, Q. XXX, H. XX/XXXX - XX/XX R. N. rod. Š. trvalým pobytom Q. XXX, T..

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobkyňa tým, že bola rozsudkom dňa 16.08.2019 ustanovená za opatrovníčku svojej matky, R. N. rod. Š., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 04.01.2019 prišlo k zneužitiu jej matky, ktorého konania sa dopustil žalovaný, ktorý bol obchodným partnerom matky a jej zosnulého manžela v podnikaní ovocia a zeleniny, a to darovacou zmluvou dňa 04.01.2019, ktorej vklad bol povolený podľa L.-XXXX/XXXX, uzavretou za účelom jeho obohatenia sa, pričom žalovaný si bol vedomý jej duševného a psychického stavu po smrti manžela po hospitalizácii v Y. na psychiatrickom oddelení. Matka, R.I. N., si vzhľadom na svoju duševnú poruchu neuvedomovala a neuvedomuje skutkovú a majetkovú podstatu, ktorá bola zneužitá žalovaným, pričom vo veci bolo podané aj trestné oznámenie.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami a má na základe predložených listín a z verejných registrov - z verejne prístupného katastrálneho portálu za osvedčené, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. Q., zapísaných na LV č. XXX ako:

- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2

- pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2

- stavba so súp. č. XXX, rodinný dom, postavaná na pozemku registra „C“ parc. č. XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej len ako „rodinný dom“) (ďalej spolu aj len ako „nehnuteľnosti“). Vo vzťahu k nehnuteľnostiam je na LV č. XXX pre k.ú. Q. zapísané zriadené vecné bremeno a právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech N. R. r. Š. (XX.XX.XXXX). Prevod nehnuteľností darovaním a zriadenie vecného bremena boli zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Q. podľa V- XXXX/XXXX na základe Darovacej zmluvy zo dňa 04.01.2019.

4. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -65 zo dňa 21.05.2019, právoplatného a vykonateľného dňa 16.08.2019, súd zistil, že tunajší súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony R. N., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu, že menovaná:

- nie je spôsobilá rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa jej zdravotného stavu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, o umiestnení svojej osoby do zdravotníckeho zariadenia, kam môže byť umiestnená aj bez svojho súhlasu

- nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, pôžičky, úvery, ručenia a robiť akékoľvek právne úkony majetkovej povahy v žiadnom rozsahu. Menovanej bol v osobe žalobkyne ustanovený opatrovník, ktorý je oprávnený a povinný ju zastupovať v rozsahu právnych úkonov, v ktorých je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.

5. Podľa ust. (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ust. 324 ods. 3 , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ust. , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ust. , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa ust. , prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa ust. článku 20 ods. 1 ústavného v účinnom znení (ďalej len „“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa ust. článku 20 ods. 3 SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie

poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

18. Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa ust. , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

20. Podľa ust. , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

21. Podľa ust. , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

22. Podľa ust. , zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

23. Podľa ust. (ďalej len „“), konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa až 277.

24. Podľa ust. , ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

25. Podľa ust. , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

26. Podľa ust. , každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

27. Podľa ust. , v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

28. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 SR. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, je porušená zásada rovnosti strán. Žiadne dokazovanie v zmysle ust. a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené, a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

31. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

32. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle ust. a vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane konania, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, dokonca aj faktických činov.

33. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, a neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z procesného hľadiska je pritom zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

34. Prvoradým predpokladom vyhovenia návrhu súdom je preukázanie vecnej aktívnej i pasívnej legitimácie. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Súd sa teda zaoberal otázkou,

či strany označené v návrhu, sú vecne legitimovanými subjektmi, teda nositeľom hmotného práva, od ktorého žalobca vyvodzuje uplatnený nárok voči žalovanému.

35. Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana/účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

36. Podľa ust. , každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Ustanovenie upravuje procesné situácie, keď fyzická osoba nemá procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu, a normatívne ju rieši konaním prostredníctvom zákonného zástupcu podľa hmotného práva alebo procesného opatrovníka. Osobami, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony sú, mimo iných, osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená rozhodnutím súdu. Ak bola fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená podľa ust. je jej zákonným zástupcom súdom ustanovený opatrovník.

37. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vždy spojené s konaním o ustanovení za opatrovníka, pričom vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí presný rozsah, v akom sa spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzuje. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí pozitívne alebo negatívne. Súd vo výroku rozsudku ustanoví aj opatrovníka a vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa mení právne postavenie osoby v tom smere, že nie je spôsobilá nadobúdať svojimi právnymi úkonmi práva a povinnosti v rozsahu, aký je uvedený vo výroku rozsudku. Ustanovený opatrovník je zároveň zákonným zástupcom osoby, o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo a koná za fyzickú osobu len v rozsahu, v akom nemá spôsobilosť samostatne konať pred súdom.

38. Súd sa na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami, listinnými dôkazmi, a ostatným obsahom spisu a posúdil opodstatnenosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

39. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila ako aktívnej vecne legitimovaný subjekt seba ako fyzickú osobu s plnou spôsobilosťou na právne úkony a procesnou spôsobilosťou, neoznačila sa ako zákonný zástupca (súdom ustanovený opatrovník) R. N., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX. Naviac aj keby sa žalovaná označila správne ako jej zákonný zástupca, z rozsudku tunajšieho súdu č.k. -65 zo dňa 21.05.2019, právoplatného a vykonateľného dňa 16.08.2019, je zrejmé, že vymedzený rozsah obmedzenia a teda rozsah opatrovníckych práv a povinností nezahŕňa konanie pred súdom a obmedzenie je limitované na rozhodovanie o zdravotnom stave a uzatváranie zmlúv (právnych úkonov), teda v ostatnom vo výroku rozsudku nevymedzenom rozsahu je menovaná spôsobilá nadobúdať svojimi právnymi úkonmi práva a povinnosti, teda konať sama za seba. Súd zároveň poukazuje na to, že rozsudok tunajšieho súdu č.k. -65 zo dňa 21.05.2019 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.08.2019, teda až neskôr po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 04.01.2019 v prospech žalovaného ako obdarovaného, ktorej vklad bol povolený podľa L.-XXXX/XXXX.

40. Nad rámec toho súd uvádza, že z opisu skutkových okolností by súd dokázal dovodiť, že z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku matky žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana v podobe navrhovaného neodkladného opatrenia, žalobkyňa uvádza zneužitie psychického stavu R.I. N., v dôsledku ktorého si táto neuvedomovala dôsledky svojho konania a ktorého stavu si žalovaný bol vedomý pri uzavretí Darovacej zmluvy dňa 04.01.2019, a teda uplatnený nárok spočívajúci v „prinavrátení“ nehnuteľnosti spätne R. N. ako vlastníčke. Avšak vo vzťahu k bezodkladnej potrebe

úpravy pomerov ako zákonného dôvodu pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti.

41. Z obsahu spisu a z tvrdených a osvedčovaných skutočností by ani za predpokladu správne označenej žalobkyne ako aktívne vecne legitimovaného subjektu nebolo možné podľa názoru súdu konštatovať, že by existoval stav potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobkyňa nepreukázala, a z návrhu nijak nevyplýva, úmysel žalovaného ako vlastníka nehnuteľností previesť ich na tretiu osobu. Uvedené platí o to skôr, keď na LV č. XXX pre k.ú. Q. je zapísané vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania v prospech R. N.. V prípade, ak sa žalobkyňa domnieva, že žalovaný má úmysel previesť nehnuteľnosti, nič jej nebráni zabezpečiť si možnosť administratívnoprávnymi prostriedkami publikovať, po podaní žaloby vo veci samej, existenciu skutočnosti prebiehajúceho súdneho konania v katastri nehnuteľností.

42. Vychádzajúc zo záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, súd má za to, že v danej právnej veci, okrem primárneho dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, z dôvodov uvedených vyššie žalobkyňa neosvedčila existenciu takých právnych vzťahov, aby súd mohol jej návrhu vyhovieť a dočasne obmedziť vlastnícke právo žalovaného. Žalobkyňu zaťažovala povinnosť osvedčiť nevyhnutnosť potreby okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, pričom obava z ohrozenia práv musí byť zjavná a reálna, nie len hypotetická. Súd tak prihliadol na to, že žalobkyňa neosvedčila primeraným spôsobom úmysel žalovaného ako vlastníka nehnuteľností previesť ich na tretiu osobu, keď súd opakovane poukazuje na zriadené vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech matky žalobkyne, Márie Ovečkovej. Súdu je zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami, no okolnosti, ktoré by žalobkyňu viedli k podozreniu, že nehnuteľnosti by mali a mohli byť prevedené žalovaným na tretiu osobu, by mali byť aspoň čiastočne osvedčené.

43. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu a že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok č. I uznesenia).

44. Podľa ust. , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu neúspešná, keďže súd jej návrh zamietol, žalovaný by mal v súlade s ust. nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (výrok č. II uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v dvoch vyhotoveniach / v spojení s a /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.