Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: OXONN GROUP s.r.o., so sídlom Kaštielska 274/35, Špačince, IČO: 45 323 674, právne zastúpený: JUDr. Katarína Bajová, advokátka so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: FARMAVET s.r.o., so sídlom Sklabinská 20, Martin, IČO: 31 560 083, právne zastúpený: JUDr. Janka Grolmusová, advokátka so sídlom E.B. Lukáča 2, Martin, o zaplatenie sumy 1.920 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 911,22 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.920 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.920 eur od 04.02.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v časti o zaplatenie sumy 631,95 eur z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšnej časti súd vzájomnú žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.920 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu nevyplatenia faktúry č. XXXXXXXX za služby sprostredkovania poskytnutých žalovanému v mesiaci január 2017.

Svoju žalobu zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej 15.01.2015 a Dodatku č.1 k Zmluve o sprostredkovaní zo dňa 23.01.2015 vystavil žalobca žalovanému dňa 31.01.2017 faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1.920,00 eur vrátane DPH, za služby sprostredkovania poskytnuté v mesiaci január 2017, s dátumom splatnosti dňa 03.02.2017. Žalovaný v lehote splatnosti faktúru neuhradil a neučinil tak ani po výzvach a upomienkach.

Súd vo veci vydal dňa 30.05.2018 v skrátenom konaní platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že v súvislosti s výzvami a upomienkami, ktorým žalobca vyzval žalovaného o pokus o mimosúdny zmier, žalobca na

žiadosť žalovaného nedoložil podklady k vystavenej faktúre a to v zmysle čl. II Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.01.2015 v znení jej Dodatku č.1 zo dňa 23.01.2015, podľa ktorého je sprostredkovateľ (žalobca) povinný mesačne predkladať dokumentáciu, ktorou preukáže sprostredkovateľskú činnosť a to vo forme prílohy k faktúre. Žalovaný listom zo dňa 20.07.2017 opätovne vyzval žalobcu o zaslanie pravdivých podkladov, v ktorých žiadal uviesť dátum návštevy, kontaktnú osobu s telefónnym číslom, priebeh jednania, miesto jednania, počet najazdených km/deň, stanovisko každého zákazníka k možnosti zadania ďalšej objednávky, ako aj informáciu o tom, či bol dodržaný limit päť návštev denne, na základe ktorých bola faktúra vystavená. Ani na základe opakovaných žiadosti zo strany žalovaného mu žalobca doklady, ktoré by korešpondovali s knihou jázd nedoložil a preto považuje žalovaný danú faktúru za irelevantnú.

Žalobca v tzv. replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú Zmluvu o sprostredkovaní v znení jej Dodatku č. 1, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu (objednávku) za účelom predaja veterinárnych liečiv, vitamínov a doplnkov (čl. I Zmluvy). V zmysle čl. III. ods. 2., čl. IV. ods. 2 a ods. 3 tejto Zmluvy sa záujemca zaviazal po realizácii obchodu so zmluvným partnerom, ktorého zabezpečil sprostredkovateľ uhradiť sprostredkovateľovi províziu vo výške 1.600 eur bez DPH mesačne (1.920 eur s DPH) a to na základe faktúry, ktorú vystaví sprostredkovateľ po vzniku nároku na províziu so splatnosťou k 5. dňu nasledujúceho mesiaca. Obchodný záväzkový vzťah trval medzi žalobcom a žalovaným dva roky do 31.01.2017. Žalobca vykonával sprostredkovateľskú činnosť, ktorú mesačne fakturoval a žalovaný pravidelne faktúry v dohodnutej sume uhrádzal. Na návrh žalobcu bola zmluvná spolupráca ukončená k 31.01.2017, z ktorého dôvodu zostala neuhradená posledná faktúra za mesiac január 2017. Žalobca opakovane zaslal dňa 04.12.2017 žalovanému ako prílohu k faktúre č. XXXXXXXX zoznam obchodných partnerov, u ktorých vykonával sprostredkovanie v prospech produktov predávaných žalovaným a ktorých oslovil s ponukami veterinárnych liečiv a tovaru dodávaného žalovaným. V zozname, ktorý bol prílohou k faktúre žalobca zároveň uviedol, od ktorých odberateľov spracoval objednávky na tovar a to v celkovej sume 31.722,37 eur. Tieto objednávky boli realizované pričinením žalobcu a predložené žalovanému na realizáciu obchodných prípadov. Sprostredkovateľská zmluva neurčovala, že žalobca je povinný každú objednávku spracovať aj osobnou návštevou u odberateľa, mnohé objednávky boli realizované a dojednané telefonicky, a to z toho dôvodu, že žalobca už poznal niektorých odberateľov osobne z predchádzajúceho obdobia sprostredkovateľskej činnosti, preto mohol vykonať sprostredkovanie aj prostredníctvom telefonického kontaktu v prospech žalovaného. Žalobca splnil povinnosť v zmysle dodatku č. 1 Zmluvy a predložil zoznam vo forme prílohy k faktúre dokumentujúci sprostredkovateľskú činnosť. V sprostredkovateľskej zmluve nie je uvedená podmienka, že sprostredkovateľ je povinný vykonať 5 návštev denne. Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. Objednávky od kupujúcich ako predpoklad kúpnej zmluvy boli realizované pričinením žalobcu a o tieto objednávky sa sprostredkovateľ pričinil aktívnou účasťou vykonávanou vo vzťahu k objednávateľom a to buď osobne alebo telefonicky v mene žalobcu konajúcou zamestnankyňou B.. V. X.. Následne aktívna činnosť sprostredkovateľa spočívala v spísaní a zozbieraní objednávok adresovaných na žalovaného, konkrétne na fakturačné oddelenie žalovaného. Fakturačné oddelenie žalovaného vystavilo faktúry na tovar sprostredkovaný vo forme objednávok a dodaný tretím osobám osloveným žalobcom.

Žalovaný v tzv. duplike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že so žalobcom ukončil spoluprácu v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.01.2015 a jej dodatku č. 1 ku dňu 31.01.2017. Na základe zistení žalovaného, žalobca v mesiaci január už nevykonával žiadnu činnosť v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní, ktorej výsledkom by bola realizácia predaja veterinárnych liečiv od žalovaného tretím osobám. Pokiaľ žalobca predložil Prílohu k faktúre č. XXXXXXXX za január 2017, táto je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná. Nie je z nej jasné, kedy a s kým jednal žalobca ohľadne predmetu obchodnej činnosti žalovaného. Naviac, predmetná príloha žiadnym spôsobom nepreukazuje, že konkrétneho zmluvného partnera zabezpečil v mesiaci január 2017 priamo žalobca pre žalovaného. Podľa vyjadrenia niektorých klientov žalovaného, v mesiaci január 2017 ich spoločnosť žalobcu žiadnym spôsobom ohľadne prípadného sprostredkovania predaja veterinárnych liečiv, vitamínov a doplnkov (ktoré má v ponuke žalovaný), nekontaktovala, a to ani osobne prostredníctvom pracovníčky žalobcu pani V. X., ani telefonicky. V prílohe faktúry žalobca uvádza návštevy jednotlivých spoločností, ktoré mali byť vykonané v januári 2017. Napr. údaj ohľadne „PD R. G. M. - zootechnici - diáre“ je zrejmé, že diáre sa nedajú poslať telefonicky ani e-mailom. Údaje uvedené v prílohe k faktúre nie sú pravdivé a boli

vyhotovené len účelovo. Žalobca nepredložil žalovanému žiadne objednávky, na základe ktorých by mal predať žalovaný svoj tovar tretím osobám. Žalobca ani žiadnym spôsobom neinformoval žalovaného, že by sprostredkoval príležitosť uzatvoriť s treťou osobou zmluvu alebo objednávku na predaj tovaru v mesiaci január 2017. Žalobca neuviedol dátum a meno osoby, s ktorou mal údajne jednať ohľadne sprostredkovania obchodnej činnosti žalovaného. V zmysle dodatku č. 1 Zmluvy o sprostredkovaní bol žalobca povinný v mesačných intervaloch predkladať žalovanému doklady o čerpaní PHM (bločky), knihu jázd prideleného motorového vozidla, ktorú k výkonu činnosti žalobcovi ako sprostredkovateľovi poskytol žalovaný. Za mesiac január 2017 žalobca žiadne doklady žalovanému nepredložil. Z tohto dôvodu si žalovaný preveril údaje z GPS služobného vozidla EČV: W ktoré bolo poskytnuté žalobcovi pre výkon sprostredkovateľskej činnosti. Aj zo záznamu Knihy jázd vytvorenej GPS prideleného motorového vozidla je zrejmé, že žalobca nevykonával pre žalovaného žiadnu sprostredkovateľskú činnosť, nenavštevoval žiadnych potencionálnych zákazníkov a k naplneniu sprostredkovateľskej činnosti v mesiaci január 2017 vôbec nedošlo. Motorové vozidlo využívala v mesiaci január 2017 pracovníčka žalobcu pani V. X. výhradne na svoje súkromné účely, nie na návštevy zákazníkov. Pri kontrole prílohy k faktúre s uvedeným denným záznamom z GPS vozidla, bolo zistené, že žiadne jazdy v dané termíny a na dané miesta, ktoré uvádzal žalobca, neboli vykonané. Napr. už pri prvom „sprostredkovanom obchode“ uvedenom v prílohe ako „PD W. - Y. - p. W. - kalendár“ ... objednávka 04.01.2017 a 09.01.2017 ... pri kontrole GPS vozidla je evidentné, že v tieto dni tam žiadna cesta motorovým vozidlom nebola vykonaná, teda nebolo možné sprostredkovať objednanie tovaru a odovzdať kalendár na rok 2017 p. W.. Dátumy a sumy objednávok si odpísala pracovníčka žalobcu v učtárni žalovaného, keď zároveň neoprávnene využila databázu zákazníkov žalovaného pre účely ich kontaktovania na prospech konkurenčnej firmy, s ktorou začala spolupracovať po ukončení Zmluvy o sprostredkovaní so žalobcom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne V. X., oboznámením sa listinnými dôkazmi, a to predovšetkým zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 15.01.2015 (č.l. 4 spisu), Dodatkom č. 1 k zmluve o sprostredkovaní zo dňa 23.01.2015 (č.l. 5 spisu), faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 11 spisu), prílohou k faktúre č. XXXXXXXX (č.l. 6 spisu), Prehlásením R.. T. O. zo dňa 31.10.2018 (č.l. 52 spisu), Denným výkazom Knihy jázd (č.l. 53 a č.l. 96 spisu), veterinárnymi lekárskymi predpismi (č.l. 129 a nasl. a č.l. 195 a nasl. spisu), mailovou komunikáciou (č.l. 159, 150 spisu), písomnými vyjadreniami (č.l. 205 - 209 spisu), ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Štatutárny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že veterinárny recept musí byť vydaný vždy k objednávke liekov, ktoré sú na lekársky predpis. Bez toho nemôže predajca, resp. distribútor dodať na danú farmu lieky bez receptu. B. X. navštívila alebo zavolala klientovi, prišla na farmu, spísala objednávku, doktor musel na základe tej objednávky napísať recept a na základe toho potom pani X. doviezla lieky a on jej dal do ruky recept. Takže recept úzko súvisí s objednávkou liekov, inak by porušili zákon. Do spisu predložené saldo faktúr korešponduje s predloženými veterinárnymi lekárskymi predpismi, ide o PD Z. a objednávky zo dňa 09.01.2017 a 24.01.2017. Takisto faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX od spoločnosti B. s.r.o. a faktúry č. P.XX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. 10XXXXXXXX od spoločnosti POĽNO VTÁČNIK a.s., vystavených na základe objednávok pani X., korešpondujú so saldofaktúrami žalovaného z januára 2017. Predložené saldo faktúr poskytol pani X. samotný žalovaný ako vyhodnotenie jej práce za január 2017. Pokiaľ ide o spôsob vykonávania objednávok po niekoľkoročnom vzťahu s klientom, postačuje už len telefonický kontakt alebo len krátka zdvorilostná informatívna návšteva. Pokiaľ ide o užívanie služobných vozidiel, žalobca mal so žalovaným dohodu len pokiaľ ide o vozidlo EČV: W Avšak užívanie vozidla EČV: W bolo výlučne na dohode medzi žalovaným a pani X.. Spoločnosť žalobcu má vlastné auto, avšak konateľ žalovaného povedal, že pani X. vie poskytnúť vozidlo, preto to išlo mimo žalobcu a bolo to aj z toho dôvodu, aby si spoločnosť žalobcu nenárokovala náklady na PHM voči spoločnosti žalovaného.

Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že predmetom činnosti žalobcu bolo zabezpečiť objem obchodov a kúpnej zmluvy pre žalovaného, a to na veterinárne liečivá a doplnky, ktoré potom žalovaný dodával partnerom, ktoré objednávky spracovala p. X. a tieto objednávky a veterinárne recepty predkladala žalovanému. Na základe toho bol u žalovaného vedený mesačný zoznam zrealizovaných objednávok a tento bol pravidelne mesačne poskytnutý žalovanému ako objem uzatvorených objednávok. Žalovaný poskytol žalobcovi saldo faktúr vydaných objednávateľom za odobratý tovar, ktorý sa týkal činnosti vykonávanej žalobcom. Tento objem obchodov predstavoval za január 2017 sumu 31.722,37 eur. V dodatku k zmluve o sprostredkovaní nie je špecifikované, akú dokumentáciu má svedkyňa X. predkladať žalovanému k faktúram. Z dokumentácie, ktorú predložila,

vyplýva dátum objednávky a suma objednávky. Žalobca doložil do spisu veterinárne recepty, ktoré vyzbieral od veterinárnych lekárov žalobca ako podstatnú náležitosť k tomu, aby žalovaný vôbec mohol predať liečivá poľnohospodárskym odberateľom uvedeným na receptoch. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným neurčovala, že žalobca je povinný každú objednávku adresovanú žalovanému spracovať aj osobnou návštevou u odberateľov. Mnohé objednávky boli realizované a dojednávané telefonicky. výška provízie nebola podmienená rozsahom realizovaných obchodov, ani nebola určená suma, ktorú mal žalobca mesačne sprostredkovať, resp. na akú majú byť žalovanému zaslané objednávky na tovar. Bez ohľadu na výšku realizovaných obchodov žalovaný platil žalobcovi mesačne províziu 1.920 eur vrátane DPH. Žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru za mesiac január 2017, ktorú preukázateľne obdržal a túto si zaúčtoval do účtovníctva. Žalovaným uvádzaná podmienka vyplatenia faktúry (doložením dokladov ako dátum návštevy, kontaktnej osoby s telefónnym číslom, priebeh jednania, miesto jednania, počet najazdených km/deň, stanovisko každého zákazníka, limit 5 návštev denne) je v rozpore so zmluvnými ustanoveniami uzavretej zmluvy. Žalovaným požadované doklady ako podmienka vyplatenia faktúry nie sú uvedené v zmluve a ani nebolo obchodnou zvyklosťou medzi stranami prikladať tieto doklady k faktúram. Za celé obdobie platnosti zmluvy tieto doklady žalovaný od žalobcu nežiadal a žalobca ich ani neprikladal. Žalovaný si viedol evidenciu zákazníkov a sprostredkovaných objednávok od žalobcu a každý mesiac bolo vystavené saldo mesačne vystavených faktúr žalovaným na objednávky zákazníkov sprostredkovaných žalobcom. V zozname, ktorý bol prílohou faktúry č. XXXXXXXX žalobca uviedol, od ktorých odberateľov boli objednávky na tovar a to v celkovej sume 31.722,37 eur. Žalobca tak splnil povinnosť v zmysle Dodatku č. 1 Zmluvy. Žalobca realizoval objednávky aj telefonicky a to vďaka predchádzajúcej sprostredkovateľskej činnosti, kedy ho odberatelia už poznali. V zmluve medzi žalobcom a žalovaným nie je uvedená podmienka, že sprostredkovateľ je povinný vykonať 5 návštev denne. O sprostredkovateľskej činnosti žalobcu svedčia napríklad aj objednávky od kupujúcich vystavené veterinárnym lekárom W.. X. W. vyzdvihnuté žalobcom za účelom distribúcie veterinárnych liekov od žalovaného pre odberateľa PD Z.. Tomu korešponduje aj evidencia ciest predložená žalovaným (deň 26.01.2017).

Štatutárny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že vo firme žalovaného funguje 6 obchodných zástupcov, každý z nich má zverený región, počet návštev zákazníkov a stanovenú minimálnu mieru mesačnej rentability, ktorá sa pohybuje vo výške 30.000 eur, vzhľadom na 10 % maržu. B. X. pracovala vo firme viac ako 15 rokov, počas pôsobenia užívala viaceré benefity a napriek zákazu zneužívala auto na súkromné účely. B. X. si založila firmu SKY MED. Jej založenie bolo spoločnosti žalovaného zatajené a systematicky odcudzované firemné údaje a duševné vlastníctvo firmy. Úloha obchodného zástupcu spočívala a spočíva vo vykonaní osobných návštev u zákazníkov vo zverených regiónoch. Systém predaja fungoval v spornom mesiaci takým spôsobom, že zákazníci mimo pani X. nahlasovali objednávky do firmy bez jej vedomia a následne firma žalovaného dodávala liečivá obchodným partnerom podľa ich požiadaviek. Dôvod ukončenia spolupráce pani X. bol ten, že po zavedení GPS do auta nebolo možné kamuflovať jazdy a návštevy, a vtedy bez akéhokoľvek odovzdania obvodu boli odovzdané kľúče od auta a práca zanechaná. Zo strany obchodnej zástupkyne došlo k hrubému porušeniu dennej pracovnej náplne, ktorá spočívala v zrealizovaní minimálne 5 návštev v okresoch Prievidza, Topoľčany, Trenčín, Považská Bystrica, Bánovce a Nitra.

Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že Zmluva o sprostredkovaní je de facto pokračovaním pracovnej zmluvy pani X. z predchádzajúcich rokov. B. X. vykonávala činnosť obchodného zastúpenia na základe obchodnej a nie pracovnej zmluvy. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa preto riadil ustanoveniami pre zmluvu o obchodnom zastúpení, osobitne keď išlo o sústavnú a opakovanú činnosť v určenej územnej oblasti. Rozpor v tvrdeniach žalobcu a svedkyne X. preukazuje, že žalobca sa snaží spolu so svedkyňou prispôsobovať fakty tak, aby sa údajné „služobné cesty“ kryli s čerpaním pohonných hmôt v mesiaci január 2017 a zároveň, aby sa údajné „telefonáty“ kryli s dátumami objednávok, ktoré boli vykonané priamo u žalovaného bez súčinnosti žalobcu, či svedkyne. Možno konštatovať, že písomné podanie svedkyne X. zo dňa 05.03.2019 sa nezhoduje s prílohou k faktúre č. XXXXXXXX za január 2017 a ani s jej výpoveďou zo dňa 12.02.2019. Tomu, že si svedkyňa X. „prispôsobovala“ termíny vykonania jednotlivých úkonov v rámci sprostredkovateľskej činnosti, svedčí i skutočnosť, že v Prílohe k faktúre č. XXXXXXXX za január 2017 (ktorá je predmetom sporu) sa neuvádzajú žiadne objednávky, či osobné návštevy spoločnosti POĽNO VTÁČNIK a.s., či POLVITO s.r.o. Žalobcom predložené faktúry od spoločnosti POĽNO VTÁČNIK a.s. boli spoločnosťou žalovaného vystavené na subjekt, kde konateľ spoločnosti niekoľko mesiacov toleroval pani X. ako spolupracovníčku pri distribúcii liečiv od firmy Skymed s.r.o., ktorá spoločnosť začala dodávať liečivá

firme POĽNO VTÁČNIK, a.s., ako bývalému obchodnému partnerovi žalovaného. To isté platí aj o faktúrach vystavených pre spoločnosť POLVITO, s.r.o., kde spoločníkom a konateľom bol taktiež R.. X. J.. Žalovaný neobdržal od žalobcu žiadne oznámenie o sprostredkovaní obchodu od spoločnosti POĽNO VTÁČNIK či POLVITO, nebola mu zo strany žalobcu doručená žiadna objednávka, týkajúca sa týchto spoločností. Potvrdenia, ktoré predložil žalobca od R.. W. O., I. W., R.. W. B. , R.. W. N. a W.. V. N., sú irelevantné, pretože ich pripravil samotný žalobca (rovnaký text, jednotný dátum 10.7.2019) bez akýchkoľvek identifikačných údajov dotyčných osôb, či pečiatky spoločnosti, za ktorú spoločnosť dotyčné osoby mali vystupovať. Naviac je zrejmý rozpor, keď W.. V. N. a R.. W. O. v písomných potvrdeniach o tom, že v mesiaci január 2017 objednávky preberala a vybavovala telefonicky alebo osobne B.. V. X., keď svedkyňa X. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla len telefonický kontakt s W.. N., ako aj s W. O., ale žiadny osobný kontakt z jej strany uvedený nebol. Žalovaný oslovil svojich obchodných partnerov ohľadne svedeckých výpovedí týkajúcich sa skutočnosti, či boli v mesiaci január 2017 oslovení zo strany žalobcu s ponukou na kúpu veterinárnych liečiv a produktov žalovaného. Žiadny z manažérov obchodných partnerov žalovaného si s odstupom takmer troch rokov nepamätá, či ich v tom období niekto s ponukou navštívil a neboli ochotní vydať o tom písomné stanovisko, či vypovedať k tejto okolnosti ako svedok. Z predloženej e-mailovej komunikácie pani X. a spoločnosti žalovaného od 17.10. do 28.10.2016 vyplýva vyhodnotenie jej práce, ako aj plán práce za november 2016, z ktorých je zrejmé, že pani X. ako obchodná zástupkyňa vykonávala obchodné jednania a návštevy klientov v rozsahu 5 návštev denne.

Svedkyňa V. X. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na základe dokladov z GPS zvýraznila v dennom výkaze - knihe jázd cesty, ktoré vykonala za klientmi v rámci jej sprostredkovateľskej činnosti, pričom dodala, že nikdy jej nebolo zakázané využívať služobné vozidlo aj na súkromné účely. Na údajoch z GPS je uvedené miesto Ivanovce, čo je farma PD Melčice. V Stankovciach navštevovala pána riaditeľa R.. N.. Objednávky prijímala telefonicky, o čom môže zabezpečiť výpis z mobilného telefónu z daného obdobia a takisto som mala aj firemný mobil, kde prijímala objednávky a telefonicky tieto objednávky následne nahlasovala dievčatám do firmy žalovaného. Na konci každého mesiaca sa to dialo tak, že každý uzavretý mesiac mali poradu a každý obchodný zástupca dostal saldo konto. Fakturantky vo firme žalovaného mali záznamy všetkých obchodov všetkých obchodných zástupcov. Saldo faktúr slúžilo hlavne na prehľad daného objemu obchodov, ale aj na určenie neplatičov, na dohľadanie nezaplatených faktúr. Saldo faktúr k objednávkam mal každý obchodný zástupca na stole pred každou poradou konanej v zasadačke vo firme žalovaného v Martine. V januári 2017 svedkyňa bola u týchto klientov: Hlohovec 09.01.2017 - Dolné Trhovište, Leopoldov, 11.01. - Uhrovec, Bánovce nad Bebravou, Veľké Hoste, Šišov, 13.01. - Nitra, Preseľany, Topoľčany, Lehota pod Vtáčnikom, Ráztočno, Handlová, 16.01. - Hrádok, Žilina, Považská Bystrica, Dolný Lieskov, 17.01. - Sverepec, Beluša, Dolný Lieskov, 18.01. - Trenčianska Turná, Trenčín, Ivanovce - Malčice, Nové Mesto, Podolie, 19.01. - Nitra, Horné Obdokovce, Veľké Ripňany, 24.01. Ivanovce - Malčice, Trenčianske Stankovce, Trenčín, Lehota pod Vtáčnikom, Prievidza, Ludanice, Horné Obdokovce, Veľké Ripňany, 26.01. - Ratkovce, Trenčín, Dolný Lieskov, Púchov, Dohňany, Bošáca, 27.01. Nitra, Lehota pod Vtáčnikom, Bánovce nad Bebravou, Trenčianska Turná, 30 a 31 to už bol Martin. Robil sa tam aj výber receptov, ktoré boli prílohou k faktúram. Na základe objednávky klienta spoločnosť žalovaného dodala klientovi veterinárny liek, ktorý si na základe veterinárneho predpisu od veterinára objednal klient u spoločnosti žalovaného. Mala dlhoročné vzťahy s klientami. Klienti jej aj sami nahlasovali objednávky cez telefón, takže s klientami komunikovala telefonicky a osobne. Objednávku od klienta vždy nahlasovala do firmy fakturantkám. Osobne ich nikdy nespracovala. Ony mali zoznam klientov, podľa ktorých vedeli, že patria svedkyni, preto niektorí klienti volali aj priamo do firmy žalovaného. Prvý januárový týždeň v roku mala vždy dovolenku. Vždy aj cez dovolenku mala služobný telefón, ktorý bol aktívny. Dôkaz vykonanej práce pre firmu žalovaného boli objednávky, ale do firmy sa nahlasoval počet návštev klientov. Svedkyňa uviedla, že nebola oboznámená so zmluvou o sprostredkovaní (č.l. 4 spisu), lebo roky využívala auto aj na súkromné účely bez problémov, pretože bola so štatutárnym zástupcom žalovaného aj v rodinnom vzťahu.

Svedkyňa V. X. vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 107 spisu) uviedla rozpis jej obchodnej činnosti pre spoločnosť žalovaného za mesiac január 2017, t.j. telefonické objednávky jednotlivých klientov a osobné stretnutia s klientami počas jednotlivých kalendárnych dní za daný mesiac.

Faktúrou č. XXXXXXXX (č.l. 11 spisu), splatnou dňa 03.02.2017 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 1.920 eur (vrátane DPH) ako províziu za sprostredkovateľskú činnosť na základe „Zmluvy o sprostredkovaní“ za obdobie 01.01. do 31.01.2017.

Z predloženej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.01.2015 (č.l. 4 spisu) vyplýva, že jej predmetom je záväzok sprostredkovateľa (žalobcu) vyvíjať po dojednanú dobu činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca (žalovaný) príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu (objednávku), predmetom ktorej je obchodná činnosť, ktorej výsledkom bude realizácia predaja veterinárnych liečiv (čl. I bod 1 zmluvy). Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu zrealizovaním obchodnej činnosti, ktorej výsledkom bola realizácia predaja veterinárnych liečiv so zmluvným partnerom, ktorého v súlade so zmluvou zabezpečil sprostredkovateľ (čl. IV bod 1 Zmluvy) a to mesačne vo výške 1.600 eur bez DPH (čl. IV bod 2 Zmluvy).

Dodatkom k zmluve (č.l. 5 spisu) si strany (okrem iného) dohodli, že sprostredkovateľ je povinný mesačne predkladať dokumentáciu, ktorou preukáže sprostredkovateľskú činnosť a to formou prílohy k faktúre.

V písomných vyjadreniach R.. B., zootechničky Poľno Vtáčnik, s.r.o,, W.. V. N., veterinárneho lekára, I. W., zootechničky Agroprodukt Slovakia, a.s., R.. N., zootechnika Polvito s.r.o. a R.. O., zootechnika PD Žiar nad Hronom (č.l. 205 - 209 spisu), tieto osoby potvrdili, že v mene svojich zamestnávateľov (resp. vo vlastnom mene) v mesiaci január 2017 objednávky na tovar od dodávateľa - spoločnosti žalovaného, preberala a vybavovala telefonicky alebo osobne B.. V. X., obchodná zástupkyňa spoločnosti žalobcu.

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "") alebo dojednávať a uzatvárať v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa ustanovenia , Obchodný zástupca má nárok na províziu za uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.

Podľa ustanovenia , Nárok na províziu, ak nebola uzatvorená dohoda podľa , vzniká v okamihu, keď a) zastúpený splnil záväzok vyplývajúci z obchodu alebo b) zastúpený bol povinný splniť záväzok vyplývajúci z obchodu uskutočneného s treťou osobou, alebo c) tretia osoba splnila záväzok vyplývajúci z obchodu.

Podľa ustanovenia , nárok na províziu vzniká najneskôr v okamihu, keď tretia osoba splnila svoju časť záväzku alebo bola povinná ju splniť, ak zastúpený splnil svoju časť. Ak však tretia osoba má splniť svoj záväzok až po uplynutí viac ako šiestich mesiacov po uzavretí obchodu, obchodnému zástupcovi vzniká nárok na províziu po uzavretí obchodu.

Podľa ustanovenia , ak vyplýva zo zmluvy, že obchodný zástupca je povinný iba obstarať pre zastúpeného príležitosť, aby zastúpený mohol s treťou osobou uzavrieť obchod s určitým obsahom, vzniká obchodnému zástupcovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa ustanovenia prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ustanovenia pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

V praxi sa vyskytujú situácie, pri ktorých je (z rôznych dôvodov) uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, no už pri podpise zmluvy je úmyslom zmluvných strán, aby sprostredkovateľ vykonával činnosť trvalejšieho charakteru, ktorá nie je limitovaná uzatvorením jednej konkrétnej zmluvy. Pri posúdení takejto zmluvy podľa jej obsahu pôjde spravidla o uzatvorenie zmluvy o obchodnom zastúpení so všetkými kogentnými právami, ktoré obchodnému zástupcovi priznáva.

Predmetom zmluvy o obchodnom zastúpení je aktívna činnosť obchodného zástupcu, ktorý sa ako podnikateľ za odmenu (províziu) zaväzuje vykonávať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k uzavieraniu určitého druhu zmlúv (obchodov) alebo k dojednávaniu a uzavieraniu obchodov v mene zastúpeného a na jeho účet. Činnosť obchodného zástupcu teda spočíva vo vyhľadávaní záujemcov o uzavretie dohodnutého druhu zmlúv so zastúpeným. Samotný pojem „vyhľadávanie záujemcov“ zákon nedefinuje. Môže tak ísť o celé spektrum činností, ktoré obchodný zástupca má k dispozícii, pričom voľba konkrétnych spôsobov vyhľadávania záujemcov bude spravidla záležať od prístupu konkrétneho obchodného zástupcu. Vyhľadávanie záujemcov je možné chápať ako pravidelnú aktivitu, ktorú je obchodný zástupca povinný vykonávať v priebehu celého trvania zmluvy o obchodnom zastúpení. Môže ísť o osobné stretnutia s potenciálnymi zákazníkmi, telefonickú komunikáciu, prípadne využívanie iných vhodných komunikačných nástrojov. Vyhľadanie konkrétneho záujemcu o uzavretie obchodu sa má končiť dosiahnutím toho, aby mal zastúpený príležitosť uzavrieť s daným záujemcom určitý obchod (zmluvu).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 15.01.2015 písomnú zmluvu o sprostredkovaní, ktorú súd podľa jej obsahu vyhodnotil ako zmluvu o obchodnom zastúpení, keďže z vykonaného dokazovania a aj vyjadrení sporových strán vyplýva, že tieto mali v úmysle uzatvoriť zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať sprostredkovateľskú činnosť po dohodnutú dobu (nielen jednorazovo). Podľa čl. V bod 1 zmluvy, túto zmluvné strany uzavreli na dobu neurčitú. V zmysle predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobcovi vzniká nárok na províziu zrealizovaním obchodnej činnosti, ktorú sprostredkoval (zabezpečil) a ktorej výsledkom bola realizácia predaja veterinárnych liečiv so zmluvným partnerom žalovaného. Nie je sporné, že k vykonaniu obchodov s klientami žalovaného v mesiaci január skutočne došlo, a to v objeme 31.722,37 eur (čo žalovaný nerozporoval). Žalovaný však namietal, že k objednávkam od klientov nedošlo pričinením žalobcu. Štatutárny zástupca žalovaného k tomu uviedol, že v spornom mesiaci január 2017 zákazníci žalovaného nahlasovali objednávky priamo do firmy žalovaného bez súčinnosti a vedomia pani X. a následne firma žalovaného dodávala liečivá obchodným partnerom podľa ich požiadaviek. Žalobca však v konaní preukázal svedeckou výpoveďou svedkyne X., ako aj priloženými listinami, najmä písomnými vyjadreniami odberateľov žalovaného (č.l. 205 - 209 spisu), že sa podieľal na zabezpečení (sprostredkovaní) predmetných obchodov. Žalovaný naopak neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by sprostredkovanie obchodov nemohol žalobca (prostredníctvom svedkyne X.) vykonať nielen výlučne osobnou návštevou klientov, ale aj telefonicky. Súd pripúšťa, že svedecká výpoveď svedkyne X. by sama o sebe nebola dostatočne vierohodným dôkazným prostriedkom na preukázanie nároku žalobcu, vzhľadom na jej obchodný vzťah so žalobcom, resp. osobný vzťah s konateľom žalobcu, a aj na určité nezrovnalosti v jej výpovedi (na ktoré poukázal žalovaný), avšak žalobca na preukázanie svojho nároku doložil súdu aj ďalšie dôkazy, a to predovšetkým písomné vyjadrenia odberateľov žalovaného (č.l. 205 - 209 spisu). Z nich vyplýva, že v mesiaci január 2017 objednávky na tovar od žalovaného vybavovala telefonicky alebo osobne B.. V. X. ako obchodná zástupkyňa spoločnosti žalobcu. Žalovaný mal v konaní možnosť navrhnúť, či predložiť súdu dôkazy o jeho tvrdeniach popierajúcich vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti zo strany žalobcu v januári 2017, resp. že vznik nároku na províziu bol podmienený vykonaním stanoveného počtu osobných návštev klientov. Na unesenie dôkazného bremena nestačí len spochybňovať dôkazy predložené protistranou, ale je potrebné navrhnúť, prípadne predložiť dôkazy potvrdzujúce vlastné skutkové tvrdenia. Žalovaný v konaní tvrdil, že vo firme mal dlhodobo zavedenú prax, podľa ktorej obchodní zástupcovia boli povinní vykonávať 5 návštev denne u klientov, aby mali nárok na vyplatenie provízie. Na preukázanie svojich tvrdení označil ako dôkaz iba mailovú komunikáciu zo dňa 06.11.2016, ktorá sa mala týkať podľa jeho vlastného vyjadrenia len obdobia od 17.10. do 28.10.2016 (t.j. len jeden mesiac !) a z ktorého malo byť zrejmé, že pani X. ako obchodná zástupkyňa vykonávala obchodné jednania a návštevy klientov v rozsahu 5 návštev denne. Z predloženej mailovej komunikácie zo dňa 06.11.2016 (č.l. 148 - 149 spisu) však vyplýva len to, že svedkyňa X. vykonala určitý počet návštev klientov žalovaného v období mesiacov október a november 2016. Z toho však nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že vykonanie určitého počtu návštev klientov

denne bolo podmienkou vzniku nároku na províziu v danom mesiaci. Takáto podmienka vzniku nároku žalobcu na províziu nevyplýva z predloženej Zmluvy o sprostredkovaní (č.l. 4 spisu) ani jej Dodatku (č.l. 5 spisu), a na základe predloženej mailovej komunikácie nemožno dedukovať, že by zmluvné strany zaviedli medzi sebou takúto obchodnú prax. Iný dôkaz žalovaný súdu v tomto smere nepredložil. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaným požadované doklady k faktúre ako podmienka vyplatenia faktúry nie sú uvedené v zmluve a ani nebolo obchodnou zvyklosťou medzi stranami prikladať tieto doklady k faktúram. Za celé obdobie platnosti zmluvy tieto doklady žalovaný od žalobcu nežiadal a žalobca ich ani neprikladal. Žalovaný toto tvrdenie nerozporoval, resp. nepreukázal opak (hoci dôkazné bremeno bolo na ňom). Rovnako tak k argumentácii žalovaného, že čerpanie pohonných hmôt do motorového vozidla žalovaného svedkyňou X. v januári 2017 nezodpovedá dátumom jej návštev obchodných partnerov žalovaného, súd uvádza, že len na základe toho, že menovaná svedkyňa čerpala pohonné hmoty pred alebo po čase ňou prezentovaných návštev klientov, nemožno dospieť k záveru, či svedkyňa ňou uvádzané návštevy klientov žalovaného skutočne vykonala alebo nevykonala. Z predložených údajov o platbách debetnou kartou žalovaného a z výpisov z bankového účtu žalovaného (č.l. 119 - 124 spisu) vyplýva len to, že svedkyňa čerpala pohonné hmoty do motorového vozidla EČV: W čo v konečnom dôsledku sporné medzi stranami ani nebolo. Ale táto skutočnosť (čerpanie pohonných hmôt) sama o sebe nie je potvrdením ani vyvrátením tej podstatnej okolnosti, či vykonala sprostredkovanie obchodov pre žalovaného v spornom mesiaci. Môže byť len podporným dôkazom toho, že sa v danom čase reálne nachádzala v blízkosti ňou uvádzaných klientov.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že výška dohodnutej provízie medzi žalobcom a žalovaným nebola podmienená rozsahom realizovaných obchodov, ani nebola určená suma, ktorú mal žalobca mesačne sprostredkovať. Bez ohľadu na objem realizovaných obchodov platil žalovaný žalobcovi mesačne províziu 1.920 eur vrátane DPH. V konaní bolo preukázané, že v mesiaci január 2017 žalobca vyvíjal pre žalovaného obchodnú činnosť, výsledkom ktorej bola realizácia predaja veterinárnych liečiv (v zmysle čl. IV bod 1 Zmluvy o sprostredkovaní), za ktoré mu patrí provízia v dohodnutej paušálnej výške 1.920 eur vrátane DPH (v zmysle čl. IV bod 2 Zmluvy o sprostredkovaní) a preto súd žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa ustanovenia , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa ustanovenia , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ustanovenia omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške pre dané obdobie, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti žalovanej faktúry (t.j. od 04.02.2017). Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, na

základe čoho súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov, keďže boli vyčíslené v súlade so zákonom a citovaným nariadením vlády.

Podľa ustanovenia (ďalej len „“) žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou

Podľa ustanovenia , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

V podaní zo dňa 15.03.2019 (č.l. 118 spisu) si žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil právo proti žalobcovi na základe toho, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 15.01.2015 s dodatkom č. 1, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre žalovaného a žalovaný sa okrem iného zaviazal na poskytnutie služobného motorového vozidla, debetnej karty na úhradu PHM a mobilného telefónu, ktoré veci mali slúžiť výhradne účelom sprostredkovania. V zmysle Zmluvy sa v prípade preukázania používania na iné účely, ako je sprostredkovanie, bol žalobca povinný uhradiť všetky náklady s tým spojené. Podľa denného výkazu - knihy jázd za mesiac január 2017, žalovaný zistil, že žalobca nevyužíval poskytnuté osobné motorové vozidlo k naplneniu predmetu zmluvy o sprostredkovaní, ale pre osobnú potrebu svojho zamestnanca V. X.. Podľa výpisov z debetnej karty žalovaného, ktorú mal k dispozícii žalobca pre účely zaplatenia PHM do poskytnutého osobného motorového vozidla, bolo uskutočnených v mesiaci január 2017 celkom 10 platobných transakcií - 10.01., 14.01.(sobota), 15.01.(nedeľa), 17.01., 19.01., 20.01., 24.01., 26.01., 27.01. a 28.01.2017 v celkovej sume 279,27 eur. Svedkyňa V. X. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že dňa 10.01. žiadnu prácu v súvislosti so sprostredkovaním pre žalovaného nevykonávala, taktiež dňa 14.01., ako aj 15.01. (bol víkend), ďalej 20.01. a ani 28.01.2017. Aj z tohto je evidentné, že natankované a zaplatené pohonné hmoty boli použité výlučne na súkromné účely žalobcu, resp. jeho zamestnanca V. X.. Používanie vozidla pre osobnú potrebu žalobcu potvrdzuje aj výpoveď svedkyne V. X., podľa ktorej v mene žalobcu využívala motorové vozidlo počas svojej dovolenky, na cestu k lekárovi, na osobné návštevy, mimo pracovného času - vo večerných a nočných hodinách, ako aj počas víkendov. V mesiaci január 2017 bolo motorovým vozidlom ev.č. W najazdených 3.453,3 km. Náhrada za použitie motorového vozidla v zmysle Zákona o cestovných náhradách pri najazdených 3.453,3 km činí náklady vo výške 631,95 eur. Debetnou kartou boli zaplatené v mesiaci január 2017 pohonné hmoty v sume 279,27 eur. Na základe toho žalovaný žiadal, aby súd zaviazal žalobcu uhradiť náklady v súvislosti s použitím osobného motorového vozidla ev.č. W a zaplatených PHM v sume 911,22 eur.

Následne v podaní zo dňa 14.05.2019 (č.l. 145 spisu) uviedol, že upravuje svoju vzájomnú žalobu a žiada od žalobcu vyplatiť sumu vo výške 279,27 eur za žalobcom spotrebované pohonné hmoty v mesiaci január 2017. Predmetné podanie posúdil súd podľa jeho obsahu za späťvzatie vzájomnej žaloby v časti o zaplatenie sumy 631,95 eur.

Späťvzatie vzájomnej žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalovaný prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní o vzájomnej žalobe s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalovaného rešpektovať a po späťvzatí vzájomnej žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil v časti vzájomného žalobného návrhu o zaplatenie sumy 631,95 eur, keď žalobca voči čiastočnému späťvzatiu vzájomnej žaloby nenamietal.

Vo zvyšnej časti vzájomnej žaloby o zaplatenie sumy 279,27 eur, ktorá zostala predmetom sporu súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne X. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi (ako uviedol v bode 7 odôvodnenia rozsudku) a zistil tento skutkový a právny stav:

V súvislosti s nárokom žalovaného uplatneným vzájomnou žalobou, právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že na účely sprostredkovania bolo pôvodne pridelené osobné motorové vozidlo EČV: W ktoré však žalobca prostredníctvom V. X. nabúral a z tohto dôvodu vozidlo nebolo pojazdné. Preto žalovaný pridelil žalobcovi ďalšie osobné motorové vozidlo EČV: W. XXX S., ktoré sa využívalo v súlade so Zmluvou o sprostredkovaní a ktorého využitie na služobné účely potvrdila aj svedkyňa a ktoré malo

potvrdiť aj zavedené GPS vo vozidle tak, aby sa zabránilo využitiu vozidla na súkromné účely. Žalovaný požaduje uhradiť sumu 279,27 eur ako náklady na pohonné hmoty týkajúce sa vozidla s EČV: W. XXXEC. Žalovaný nemá doklad o tom, že žalobcovi bolo toto vozidlo poskytnuté zo strany žalovaného len na služobné účely, avšak to vyplýva z vyjadrenia svedkyne X..

Právna zástupkyňa žalobcu v reakcii na vzájomný žalobný návrh žalovaného uviedla, že pokiaľ ide o platby debetnou kartou (ktoré predložil žalovaný), čerpanie pohonných hmôt korešponduje so „služobnými cestami“ za odberateľmi vykonanými zmluvným partnerom žalobcu - pani X. (ktorá nie je zamestnancom žalobcu, ale činnosť obchodného zastúpenia vykonávala pre žalobcu na základe obchodnej zmluvy). Zoznam navštívených miest u odberateľov korešponduje so saldom faktúr poskytnutých učtárňou žalovaného svedkyni X. k mesačnému vyúčtovaniu. Zároveň čerpanie pohonných hmôt korešponduje s výpoveďou svedkyne X., ktorá uviedla, že do 09.01.2017 neyvkonávala cesty za odberateľmi ani netankovala pohonné hmoty. Teda žalovaný nepreukázal, že pohonné hmoty boli čerpané na súkromné účely. Prehľad jázd predložený žalovaným potvrdzuje, že jazdy boli vykonané za odberateľmi a dvakrát do sídla žalovaného v Martine (na poradu a za účelom odovzdania vozidla) a pohonné hmoty boli čerpané pred cestami alebo po vykonaní cesty a pred novou cestou za odberateľmi. Okrem toho žalovaný nepredložil dôkaz, že by výslovne zakázal svedkyni X. použiť vozidlo EČV: W. XXX S.. Navyše žalobca má svoje vlastné vozidlá, ktoré slúžia na cestu za odberateľmi. Motorové vozidlo EČV: W. XXX S. odovzdal žalovaný za účelom ciest vykonaných svedkyňou X. pre žalobcu za účelom obchodného zastúpenia pre žalovaného. Vo vzťahu k uvedenému motorovému vozidlu žalovaný nepredložil žalobcovi žiaden Dodatok k zmluve a teda jeho používanie nebolo dodatkom upravené.

Pokiaľ ide o žalovaným nárokovanú sumu nárokovanú sumu 279,27 eur za žalobcom spotrebované pohonné hmoty v mesiaci január 2017, z vyjadrení strán a z vykonaného dokazovania, vyplýva, že žalovaný odovzdal svedkyni X. (ako poverenej zástupkyni žalobcu) motorové vozidlo EČV: W. XXX S. za účelom vykonávania ciest za odberateľmi. Zároveň však nebola v konaní predložená žiadna dohoda medzi stranami, resp. preukázaný výslovný zákaz žalovaného daný žalobcovi využívať poskytnuté vozidlo na súkromné účely. Žalobca zdôraznil a žalovaný toto tvrdenie ani nerozporoval, že v súvislosti s používaním motorového vozidla EČV: W. XXX S. nebol medzi žalobcom a žalovaným uzavretý žiaden dodatok k Zmluve. Svedkyňa X. uviedla, že v priebehu času jej žalovaný dlhodobo umožňoval využívať vozidlo aj na súkromné účely. Pokiaľ však v danom prípade malo ísť o dohodu medzi žalovaným a menovanou svedkyňou, toto nemá vplyv na vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcovi zakázal využívať poskytnuté vozidlo EČV: W. na súkromné účely, resp. že by žalobca využíval toto vozidlo v rozpore s dohodou so žalobcom. Práve naopak, žalovaný priznal, že nemá doklad o tom, že žalobcovi bolo toto vozidlo poskytnuté len na služobné účely. Súd preto vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu zamietol, keď v konaní o vzájomnej žalobe nemal preukázané naplnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody, resp. vznik bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného.

Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V prípade, ak žalovaný vezme v priebehu konania účinne vzájomnú žalobu sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané zavinenie žalovaného, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre správanie žalobcu vzatá sčasti späť vzájomná žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, mal žalovaný z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti vzájomnej žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera jeho úspechu je v rozsahu 100 %.

Aj pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože zavinenie na zastavení konania v späťvzatej časti vzájomnej žaloby (o zaplatenie 631,95 eur) treba pričítať na ťarchu žalovanému, ktorý ju vzal späť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Vo zvyšnej časti vzájomnej žaloby (o zaplatenie 279,27 eur) žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojho nároku a bol teda aj v tejto zvyšnej časti procesne neúspešný.

O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku ().