Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-219-2019.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/219/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným 1/ J. X., narodenému X.X.XXXX, bytom Q. XX a 2/ S.. H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., Š. XX, o zaplatenie 8.145,50 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 1Csp/216/2018-148 z 25.4.2019 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutej časti splatnosti prisúdenej sumy tak, že žalovaní 1. a 2. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.145,50 Eur, úrok 173,69 Eur, úroky z omeškania 4,33 Eur, úrok 7,90% ročne zo sumy 8.290,50 Eur od 25.08.2018 do 31.08.2018, úrok 7,90 % ročne zo sumy 8.145,50 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 8.290,50 Eur od 25.08.2018 do 31.08.2018, úrok 5,0 % ročne zo sumy 8.145,50 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 173,69 Eur od 25.08.2018 do zaplatenia, sumu 6,90 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešným žalovaným v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava rozsudkom 1Csp/216/2018-148 z 25.4.2019 uložil žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.145,50 Eur, úrok 173,69 Eur, úroky z omeškania 4,33 Eur, úrok 7,90% ročne zo sumy 8.290,50 Eur od 25.08.2018 do 31.08.2018, úrok 7,90 % ročne zo sumy 8.145,50 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 8.290,50 Eur od 25.08.2018 do 31.08.2018, úrok 5,0 % ročne zo sumy 8.145,50 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 173,69 Eur od 25.08.2018 do zaplatenia a sumu 6,90 Eur. Žalobcovi tiež priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a to všetko v mesačných splátkach po 100 € mesačne splatných od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho-ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, a to v poradí splátok istina, úroky z omeškania a trovy konania.
2. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi dňa 5.8.2016 zmluvu o úvere, na základe ktorej im poskytol bezúčelový úver vo výške 10.000 € s ročnou úrokovou sadzbou 7,9 % s tým, že žalovaní sa zaviazali zaplatiť celkom sumu 14.034,08 € v 96 mesačných splátkach po 140,98 €, avšak svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnili, v dôsledku čoho žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 24.8.2018. Právne vec posúdil podľa § 52 ods.
1 až 4 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa konkretizovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyžaduje zákonná úprava. Keďže žalovaní si svoje povinnosti neplnili riadne a včas, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 8.145,50 € s príslušenstvom. Poukázal na to, že žalovaní v konaní požiadali o umožnenie splátkového kalendára, o ktorom rozhodol na základe predložených listín. Pri určení výšky splátok vychádzal zo skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania, ako aj zo skutočnosti, že skutkové tvrdenia strany protistrana výslovne nepoprela. Žalovaní podľa jeho názoru v dostatočnej miere osvedčili svoju sociálnu, rodinnú a majetkovú situáciu, ktorá je a bola známa aj žalobcovi, nakoľko im poskytol nielen spotrebný, ale aj hypotekárny úver. Výšku splátky v sume 100 € považoval za primeranú schopnostiam a možnostiam žalovaných.
3. Rozsudok v rozsahu o povolení splátok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalovaných zaviazať na úhradu dlhu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zákon, ako aj príslušná judikatúra podľa neho explicitne podmieňujú alternáciu dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, a teda súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej, pričom priznaním splátok vo výške 100 € mesačne by žalovaní istinu splácali takmer 7 rokov. Na základe porušenia úverovej zmluvy by tak žalovaní zo strany súdu boli „odmenení“ tým, že by im bola priznaná možnosť splácať úver mesačne vo výške mesačnej splátky dokonca nižšej, ako bola splátka dohodnutá v úverovej zmluve. Takýmto rozhodnutím by de facto úplne boli popreté nielen účinky predčasného zosplatnenia úveru, ale aj účel celého súdneho konania. Mal aj za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky a neoprávnene tak bolo zasiahnuté do jeho práv, a to neúmerným predlžovaním splatnosti pohľadávky. Uviedol tiež, že od podania žaloby na súd mali žalovaní možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná ich finančným možnostiam, čo však neuskutočnili a nepreukázali skutočnú snahu dlh uhradiť. Na podporu svojej argumentácie poukázal na vybrané rozhodnutia všeobecných súdov, z ktorých citoval.
4. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok v napadnutej časti potvrdiť, keď ich situácia neumožňuje reálne dlh uhradiť naraz. Hľadajú spôsoby ako úver splatiť, avšak majú 4 nezaopatrené deti a uhrádzanie ich potrieb musia zladiť s dlžobami.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou a preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5.9.2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP riadne oznámené.
7. Podľa ust. § 232 ods. 2 až ods. 4 CSP., ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
8. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta CSP., tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta ust. § 232 ods. 4 CSP. a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných
práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nie len osobné pomery žalovaného ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.3.2013).
9. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozhodnutím umožnil žalovaným dlžnú sumu 8.145,50 € s príslušenstvom uhradiť v splátkach po 100 € mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu pre takýto postup nie sú splnené podmienky. Žiada sa upozorniť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa strany dohodli na výške anuitnej splátky 140,98 € mesačne a žalovaní by sa takto po porušení zmluvných povinností a zosplatnení dlhu dostali do ešte výhodnejšieho postavenia, pokiaľ by išlo o výšku splátok, ako keby riadne plnili podmienky pôvodnej zmluvy. Rozloženie plnenia na splátky po 100 € mesačne by neúmerne predĺžilo dobu splácania dlhu na lehotu takmer 7 rokov, čo pri úročení istiny by negatívne zaťažilo aj samotných dlžníkov. Títo okrem spotrebiteľského úveru čerpali napr. aj hypotekárny úver a mali tak nepochybne skúsenosti s čerpaním úverov a potrebou ich splácania a museli si tak byť vedomí rizík spojených s ich neuhrádzaním. Aj keď je nevyhnutné zohľadňovať nepriaznivú situáciu žalovaných, vyplácajúcich aj iné úvery, nemožno neprihliadať na oprávnené záujmy žalobcu - veriteľa a nebrať zreteľ na potrebu poskytnúť mu záruky na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Dlžník musí mať vôľu reálne aj dlh riešiť a zadlžovať sa len úmerne svojím predpokladaným finančným možnostiam a majetkovým pomerom. Nebolo tvrdené a ani preukazované, aby sa dlžníci do nepriaznivej situácie dostali neočakávane v dôsledku nepredvídanej a nimi neovplyvniteľnej situácie napr. úrazu, či choroby a tak ťarchu ich rozpoloženia nemožno jednostranne prenášať na žalobcu, ako subjekt okrem iného poskytujúci peňažné prostriedky za vopred dohodnutých a odsúhlasených podmienok. Nejde tak o prípad, kedy by bolo možné určiť lehotu na plnenie v mnohoročnej lehote a odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie zmenil.
10. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP, keď úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).