Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-28-2017.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti o t.č. plnoletého K., bytom u otca, zastúpený JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 1, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. zastúpená JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom Nejedlého 29, Bratislava, otec - S., zastúpený JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, advokátkou, so sídlom Škultétyho 1, Bratislava o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh na zvýšenie výživného pre K. sa za obdobie od 18.03.2017 do 30.11.2018 z a m i e t a.
II. Matka je povinná prispievať zvýšeným výživným na K. zo sumy 100€ mesačne sumou 180€ mesačne, počínajúc dňom 01.12.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám K..
III. Zročné výživné pre K. za dobu od 01.12.2018 do 05.09.2019 v sume 720€, je matka povinná zaplatiť v pravidelných 36€ mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počínajúc dňom 05.09.2019, pod stratou výhody splátok.
IV. Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 13P 115/2012-364 zo dňa 07.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 12/2016-389 zo dňa 18.01.2017.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13P 115/2012-364 zo dňa 07.05.2015, bola povinnosť matky platiť výživné na vtedy maloletého K. zvýšená zo sumy 80€ mesačne na sumu 130€ mesačne počínajúc dňom 01.09.2012 do 27.10.2013 a od 28.10.2013 znížená na sumu 100€ mesačne. Rozsudkom č.k. 20CoP 12/2016-389 zo dňa 18.01.2017, Krajský súd v Bratislave rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil.
2.Dňa 30.01.2017 podal otec vtedy maloletého K. návrh na zvýšenie výživného od 01.01.2017 na sumu 350€ mesačne. K návrhu pripojil potvrdenie o tom, že K. navštevuje 1. triedu E. potvrdenie o zdravotnom stave maloletého K. a rodný list maloletého K..
3.Uznesením č.k. 25P 28/2017-12 zo dňa 08.02.2017, súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
4.Dňa 22.03.2017 sa k návrhu otca vyjadrila matka, ktorá navrhla návrh na zvýšenie výživného zamietnuť, pričom poukázala na skutočnosť, že otec maloletého podal návrh len 12 dní od právoplatnosti posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, predal byt na S. stavia dom a neustále uvádza rôzne
nákladové položky pre maloletého, ktoré nikdy ničím nepodložil. Matka býva v K., má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a poukázala na to, že K. sa s ňou odmieta stretávať.
5.Súd o návrhu vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom K., ktorý dňa XX.XX.XXXX dovŕšil plnoletosť, k návrhu otca sa pripojil, oboznámením sa s potvrdeniami o príjmoch rodičov, o zdravotnom stave K., s potvrdením o tom, že K.tuduje a zistil, že na pojednávaní dňa 01.02.2018 otec navrhol výživné pre vtedy maloletého K. zvýšiť zo sumy 100€ mesačne na sumu 200€ mesačne od 18.03.2017. Maloletý K. bol v tom čase žiakom 2. ročníka, učil sa za H.. V septembri 2017 bol K. na operácii chrbtice, pričom otec sa o neho osobne 2 mesiace staral, bez starostlivosti zo strany matky. Otec je zamestnaný ako L.. V roku 2016 mal podľa daňového priznania základ dane 1 578,42€. Je rozvedený, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Podľa daňového priznania za rok 2017, mal otec základ dane 2 446,99€. Za rok 2018 dosiahol príjem 430€ mesačne. Matka je vydatá, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej M., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX a ktorá navštevuje MŠ v K.. Súd mal za preukázané, že matka bola od 01.12.2017 do 26.11.2018 práceneschopná, a následne sa zamestnala u toho istého zamestnávateľa v G.. s príjmom pozostávajúcim z pevnej zložky základnej mzdy 576€ a pohyblivej zložky 84€ mesačne brutto. Počas dlhodobej práceneschopnosti, poberala nemocenské dávky vo výške 12,41€ za deň (približne 360€ mesačne). Jej manžel pracoval v V., zarobil 1 300€ mesačne s tým, že po svojej práceneschopnosti ukončil zamestnanie v V. dňa 21.12.2018 a zamestnal sa dňa 21.01.2019 u toho istého zamestnávateľa ako matka, s priemerným mesačným zárobkom 624€ mesačne a k tomu pohyblivá zložka až do výšky 256€ mesačne.
6.Plnoletý K., ktorý je slobodný, bezdetný, sa v celom rozsahu pripojil k zmenenému návrhu otca, navrhol výživné zvýšiť od 18.03.2017 na sumu 200€ mesačne. V pravidelnom kontakte s matkou nie je, keď sa raz za čas stretnú, tak sa rozprávajú iba o tom, že matka nechce posielať výživné k rukám otca. Na pojednávaní dňa 07.02.2019 K. uviedol, že s otcom bývajú v rodinnom dome v S., denne cestuje MHD do školy, navštevuje 3. ročník a maturovať bude o 2 roky. Uviedol svoje mesačné výdavky s tým, že v škole sa nestravuje, ale chodí na denné menu do S., pričom do školy si musí kupovať všetky pomôcky, ktoré potrebuje na výkon praxe H.. Musí užívať lieky na štítnu žľazu a proteíny, aktívne krúžky nenavštevuje, ale venuje sa cvičeniu v posilňovni.
7.Vo vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že od januára 2019 do marca 2019 matka dosiahla príjem približne 700€ mesačne netto, plnoletý K. od septembra 2019 navštevuje 1. triedu N. nakoľko dňa 30.06.2019 získal výučný list na hotelovej akadémii a prospel s vyznamenaním.
8.Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14.Podľa §62 ods. 6 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
15.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
17.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18.Po oboznámení sa s obsahom spisu vedenom na tunajšom súde 13P 115/2012 a v ňom s posledným súdnym rozhodnutím o výživnom pre K., mal súd za preukázané, že od 28.10.2013 činí vyživovacia povinnosť matky voči K. sumu 100€ mesačne. Niet pochýb, že od 28.10.2013 sa podstatne zmenili pomery na strane K., ktorý dospel a navštevuje strednú školu. Po vykonanom dokazovaní mal však súd za preukázané, že za obdobie od 18.03.2017 do 30.11.2018 nebolo v zárobkových schopnostiach a možnostiach matky prispievať zvýšeným výživným na K. tak, ako je navrhované, zvýšiť výživné na 200€ mesačne. Preto v tejto časti súd návrh zamietol. Od 01.12.2018 súd návrhu na zvýšenie výživného pre plnoletého K.iastočne vyhovel, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany matky zo 100€ mesačne na sumu 180€ mesačne. Pri svojom rozhodnutí súd prihliadol na zárobkové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov a na podstatné zmeny pomerov, ktoré na strane plnoletého K. nastali. Matka sa s K. riadne nekontaktuje, ani žiadnym iným spôsobom, okrem bežného výživného, výdavky K. nehradí. Otcovi v starostlivosti o K. pri jeho zhoršenom zdravotnom stave, nepomáha. Je v možnostiach matky, aby od 01.12.2018 hradila mesačné výdavky K. v sume 180€, keď takou istou sumou prispeje otec, tak spolu s rodinnými prídavkami, bude mať K. na úhradu mesačných potrieb 383€, ktorá suma má možnosť pokryť štandardné výdavky plnoletého K..
19.Od 01.12.2018 do 05.09.2019 vzniklo matke zročné výživné v sume 720€ (9 mesiacov x 80€), ktorú sumu jej súd povolil zaplatiť v pravidelných 36€ mesačných splátkach, spolu s bežným výživným od 05.09.2019 pod stratou výhody splátok, k rukám plnoletého K.. Riešenie je v súlade s ustanovením §232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie trojmo v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.