Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/232/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s. r. o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. G., D. XX/XX, o zaplatenie 822,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. apríla 2018 č. k. -95 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , . Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12. 06. 2017 sa právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s. voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 822,65 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 04. 05. 2012 Zmluvu o úvere č. 1511797712, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver právneho predchodcu žalobcu. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 1.000 eur. Žalovaná sa podľa predmetnej zmluvy o úvere zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške 30 eur. V dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania je uvedený v listine Aktuálny stav úveru. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Právny predchodca žalobcu pred zosplatnením úveru vyzval žalovanú na úhradu dlžnej pohľadávky. Žalovaná si svoj dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu nesplnila, a preto sa domáhal (po pripustení zmeny žaloby) zaplatenia istiny 822,65 eura, úrokov 1.675,60 eura, úrokov vo výške 25,5% zo sumy 822,65 eura od 01. 05. 2017, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 822,65 eura od 01. 05. 2017 do zaplatenia, poplatkov vo výške 39,28 eura a náhrady trov konania. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná nedôvodne. Mal za to, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 04. 05. 2012 Zmluvu o pôžičke, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov finančné prostriedky. Predmetom sporu po pripustení zmeny žaloby bol nárok žalobcu o zaplatenie 822,65 eura s príslušenstvom. Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania nároku, ktorú súd vyhodnotil ako relevantnú, keďže zistil, že nárok žalobcu je premlčaný. V zmysle listu Aktuálny

stav úveru ku dňu 30. 04. 2016, ako aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 26. 04. 2018, možno určiť, že v poradí prvou omeškanou splátkou bola splátka, ktorej splatnosť bola dňa 09. 12. 2013. K zosplatneniu celého dlhu došlo ku 09. 06. 2014. Pri posudzovaní premlčania súd v spore aplikoval druhú vetu , vzhľadom na nesporné žalobné tvrdenie o zročnosti celého dlhu v dôsledku nesplnenia splátky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná sa prvý krát dostala do omeškania splátkou splatnou dňa 09. 12. 2013, nasledujúce splátky splatné 09. 01. 2014, 09. 02. 2014, 09. 03. 2014, 09. 04. 2014, 09. 05. 2014 tiež žalovaná nevykonala. Splátka za marec 2014 sa tak podľa názoru súdu stala prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu s poukazom na ustanovenie , kedy sa žalovaná touto splátkou dostala do omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace. Právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh až ku dňu 09. 06. 2014. Uvedený právny záver vyslovilo Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne dňa 11. 11. 2015 a napr. v rozsudku KS v Trenčíne zo dňa 09. 08. 2017. Účelom ustanovenia je zabrániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Súd záverom konštatoval, že premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nezačala plynúť odo dňa doručenia výzvy veriteľa na splatenie celého dlhu, ale začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa vyhlásiť predčasné splatenie celého dlhu. Teda premlčacia doba začala plynúť od 09. 02. 2014 a uplynula najneskôr dňa 09. 02. 2017. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že umožňuje uplatniť právo podľa až po trojmesačnom omeškaní. Súd prihliadol na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania, keď zistil, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde uplynula najneskôr 09. 02. 2017 a žaloba bola na súd doručená dňa 12. 06. 2017, teda žalobca (resp. jeho právny predchodca) uplatnil svoj nárok po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Nakoľko nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, premlčanie istiny k 09. 02. 2017 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a to i napriek tomu, že bola v plnom rozsahu úspešná, avšak žiadne trovy konania jej v priebehu konania nevznikli, ani si žiadne nežiadala priznať, a preto by bol výrok určujúci jej plnú náhradu trov konania nadbytočný a v rozpore s hospodárnosťou konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne žiadal zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V danom prípade nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, naopak, zmluva je naďalej platná a účinná, avšak žalovaná svojím konaním, resp. nekonaním stratila výhodu splátok, na základe čoho si žalobca uplatňuje svoje práva na súde. Navyše, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Dal do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 09. 02. 2014, ale dňa 23. 06. 2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 09. 06. 2014, avšak žalovaná si predmetnú výzvu na splatenie dlžnej sumy s príslušenstvom podľa doručenky prevzala až dňa 12. 06. 2014. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanej daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovanej uplynula dňa 22. 06. 2014. Z uvedeného vyplýva, že svoje právo mohol uplatniť na súde až dňa 23. 06. 2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Jeho nárok tak nemôže byť premlčaný. K otázke započítavania 10-dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie poukázal na uznesenie KS v Banskej Bystrici č. k. -109 zo dňa 27. 03. 2018, ako aj na uznesenie NS SR z 19. 03. 2018 sp. zn. . V zmysle uvedeného uznesenia najvyššieho súdu poukázal na to, že nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti. Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide tu o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tiež uviedol, že ochrana spotrebiteľa má svoje

medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako ochranu jeho ľahostajnosti a nezodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal aj na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDR. Milana Ľalíka.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

5. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 12. 06. 2017 na zaplatenie sumy 822,65 eura s príslušenstvom. Žalobca si svoj nárok odvíjal od Zmluvy o úvere č. 1511797712, uzatvorenej dňa 04. 05. 2012 medzi jeho právnym predchodcom Poštovou bankou, a. s. a žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000 eur. Žalovaná si svoj záväzok splatila len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanej postup podľa a zaslal jej upozornenie pred zosplatnením úveru, v ktorom bola žalovaná upozornená, že pohľadávka žalobcu je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Vzhľadom na to, že žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom- Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná doposiaľ svoj dlh voči žalobcovi nehradila, z ktorého dôvodu sa žalobca svojich nárokov domáhal súdnou cestou.

6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol pre premlčanie práva, keď mal za to, že premlčacia doba začala plynúť od 09. 02. 2014, t. j. odo dňa zročnosti nesplatenej splátky, ktorá založila právo veriteľa vyhlásiť predčasné splatenie celého dlhu a uplynula dňa 09. 02. 2017.

7. Keďže odvolací súd je v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, bolo jeho úlohou posúdiť správnosť začiatku plynutia premlčacej doby, a teda posúdiť z právneho záveru súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu je premlčaný.

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná riadne nesplácala dohodnuté splátky v zmysle uvedenej zmluvy, a preto žalobca pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru listom zo dňa 09. 06. 2014.

9. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia , jeho druhej vety, je zrejmé, že toto ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky.

13. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok žalobcu na plnenie, uplatnený podanou

žalobou zo dňa 12. 06. 2017, je premlčaný, čo viedlo k zamietnutiu podanej žaloby. Pri posudzovaní plynutia premlčacej doby, najmä jeho počiatku, súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia druhej vety . Na rozdiel od súdu prvej inštancie však mal odvolací súd za to, že premlčacia doba v danom prípade nezačala plynúť 09. 02. 2014, tak ako konštatoval súd prvej inštancie, ale dňom nasledujúcim po splatnosti nesplatenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Z obsahu spisu je pritom nesporné (Aktuálny stav úveru ku dňu 15. 05. 2017), že v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 09. 12. 2013, nakoľko poslednou včas zaplatenou splátkou bola splátka v mesiaci november 2013. So splátkou tejto splátky, splatnou dňa 09. 12. 2013, bola žalovaná v omeškaní tri mesiace a pri aplikácii ustanovenia a , s omeškaním tejto splátky po uplynutí troch mesiacov mohol žalobca vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Potom, vychádzajúc z ustanovenia druhá veta , odvolací súd mal za to, že i keď zo spisu priamo nevyplýva, pre omeškanie ktorej splátky so zaplatením sa stala pohľadávka splatnou, trojročná premlčacia doba pre uplatnenie predčasne zosplatnenej pohľadávky žalobcu začala plynúť v zmysle druhej vety a dňa 10. 12. 2013 (nasledujúci deň po splatnosti splátky splatnej dňa 09. 12. 2013, s ktorou bola žalovaná pred zosplatnením pohľadávky viac ako tri mesiace v omeškaní) a uplynula dňom 10. 12. 2016. I keď sa z hľadiska počiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, keď mal za to, že premlčacia doba začala plynúť skôr ako posúdil súd prvej inštancie, na správny záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu uvedené nemá žiadny vplyv, čo viedlo potom odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia . Pokiaľ žalobca poukazoval na iné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a iný právny záver, je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie nie je pre odvolací súd záväzné a nemožno ho ani pokladať za ustálenú rozhodovaciu prax.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnej žalovanej v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).