Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-222-2019.pdf
PDF · 96.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/222/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I. o zaplatenie 168,83 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 28. marca 2019 č.k. 10Csp/320/2018-78
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom II. výroku o zamietnutí žaloby a III. výroku o náhrade trov konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83,14 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžných súm špecifikovaných výrokom rozhodnutia, II. výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 85,69 € a III. výrokom nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu zo zmluvy o poskytovaní služieb elektronickej komunikácie (ďalej tiež „zmluva o pripojení“) v spojení s jej Dodatkom obe zo dňa 16.9.2015 uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., a žalovaným, na podklade ktorých bol žalovanému poskytovaný program služieb „Happy XL volania NAJ SIM“. Predmetom konania bol nárok na úhradu poskytnutých služieb neuhradených žalovaným v celkovej výške 83,14 € a nárok na úhradu zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve vo výške 120 €, ktorá bola v súlade so zmluvnými ustanoveniami uplatnená v zníženej na sume 85,69 €, prihliadajúc na čas, po ktorý žalovaný riadne a včas plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 21.6.2017 sa žalobca stal novým veriteľom pohľadávok nadobudnutých od postupcu Slovak Telekom, a.s.. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca odôvodňoval dohodou žalovaného a Slovak Telekom a.s. v bode 2. Dodatku k zmluve o pripojení, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu (záväzok viazanosti), počas ktorého obdobia bude využívať dohodnuté služby, nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, bude riadne a včas uhrádzať cenu služby, pričom za porušenie záväzku viazanosti sa považovalo aj nezaplatenie ceny služieb do 45 dní po ich splatnosti, kedy podľa zákona vznikalo poskytovateľovi služieb právo na ukončenie zmluvy odstúpením. Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou ceny služieb 45 dní po splatnosti faktúr, ktorými bola cena vyúčtovaná, pôvodný veriteľ Slovak Telekom, a.s prerušil poskytovanie služieb a uplatnil u žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
3. Súd prvej inštancie záväzkový vzťah strán sporu posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), aplikujúc tiež špeciálnu právnu úpravu § 43, § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Súd prvej inštancie vychádzal z nesporného zistenia preukázaného faktúrami, ktorými bola vyúčtovaná cena služieb, že žalovaný cenu služieb neuhradil v lehote 45 dní od splatnosti. Žalovaný voči nároku nenamietal. Súd prvej inštancie mal tak nepochybne zistenú existenciu dlhu žalovaného zo zmluvy o pripojení titulom neuhradenej ceny poskytnutých služieb v uplatnenej výške 83,14 €, ktorú sumu uložil žalovanému zaplatiť spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % podľa § 517 ods. 1 OZ vo výške úrokov vyplývajúcich z nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v nadväznosti na deň splatnosti faktúr (28.12.2015, 25. 1. 2016, 25.2.2016, 29.3.2016, 25.4.2016), ktorými bola cena služieb vyúčtovaná.
4. Pri posudzovaní zákonnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie vychádzal zo zásady ochrany práv spotrebiteľa a povinnosti súdu ex offo prihliadať k existencii neprijateľných zmluvných podmienok s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
5. Po citácii § 544, § 37 OZ s prihliadnutím na § 52 a § 53 OZ prijal záver, že dohoda o zmluvnej pokute v Dodatku k zmluve o pripojení, podľa obsahu ktorej nárok na zmluvnú pokutu vzniká v prípade porušenia zmluvných povinností vymedzených demonštratívnym spôsobom, nespĺňa podmienky určitosti právneho úkonu, pretože neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované pokutou. Táto neurčitosť vymedzenia zmluvnej pokuty neumožňuje ani posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie pritom prihliadol na fakt, že ustanovenia o zmluvnej pokute boli priamou súčasťou textu Dodatku, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom neovplyvňoval, teda nešlo o individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku. Poukázal tiež na to, že zo zmluvy nemožno zistiť ani to, aké benefity a v akej hodnote mali byť žalovanému poskytnuté, keď výška zmluvnej pokuty sa mala podľa zmluvy odvíjať od cenového zvýhodnenia (benefitu) poskytovaného žalovanému, a práve v súvislosti s tým, malo byť dohodnutá aj doba viazanosti zabezpečená zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie konštatoval tiež s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/31/2012, že veriteľ sa dopustil pri určovaní výšky zmluvnej pokuty takých zmluvných podmienok a postupov, ktoré majú povahu neprijateľných zmluvných podmienok, z ktorých dôvodov sú neplatné, preto nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil zásadou zodpovednosti za procesný výsledok konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého nepriznal stranám náhradu trov konania, keďže pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol v zásade rovnaký.
7. Proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (CSP), teda že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako aj náhradu trov konania.
8. Žalobca v odvolaní zdôrazňoval účel zmluvnej pokuty, ktorou je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti. Podľa tvrdení žalobcu porušenie záväzku viazanosti bolo definované v bode 3 písm. c) Dodatku tak, že je ním nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe čoho vznikne právo na odstúpenie od zmluvy. Povinnosť žalovaného riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb mal byť definovaná aj v bode 1 písm. b) Dodatku. Zastával názor, že odôvodnenie rozhodnutia nereflektuje na požiadavku § 53 ods. 12 OZ, podľa ktorého sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, pre ktoré bola zmluva uzavretá, a so zreteľom na všetky okolnosti s uzavretím zmluvy súvisiace. Žalobca zastával názor, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute predstavuje individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, pretože žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá vznikla pôvodnému veriteľovi v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostávala z ceny telefónu a sumy, ktorú pôvodný veriteľ vynaložil v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny. Výška zmluvnej pokuty zohľadňujúca zľavnenú cenu, klesala
v závislosti od počtu dní omeškania. V prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinnosti, zmluvná pokuta mala zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Základ výšky zmluvnej pokuty bol určený vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytnuté služby, pričom žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške z pôvodnej sumy 120 € len v sume 85,69 € so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti dojednanej na 24 mesiacov. Žalobca odkázal na rozhodnutia niektorých krajských súdov, ktorými mu bola priznaná zmluvná pokuta založená na rovnakých zmluvných ustanoveniach, ako sú predmetom sporu.
9. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného dôvodu, ktorým je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. septembra o 10.20 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.
13. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu; nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo keď síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie v dôkazoch predložených žalobcom, a prijaté skutkové i právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, keď súd prvej inštancie podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, ktoré správne interpretoval.
15. Vo vzťahu medzi stranami sporu niet pochýb, že záväzok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva zo zmluvy o pripojení, ktorá sa vzhľadom na postavenie zmluvných strán považuje podľa § 52 OZ za zmluvu spotrebiteľskú. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Podľa obsahu a formy vyhotovenia zmluvy o pripojení a Dodatku k nej, ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač mal žalobca vopred pripravený a doplňoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa osoby žalovaného a poskytovaných služieb či zariadení. Súčasťou tejto formulárovej zmluvy boli aj ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu. Žalovaný teda nemal možnosť obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Záver súdu prvej inštancie o tom, že v časti dohody o zmluvnej pokute sa nejednalo o individuálnu zmluvnú podmienku, je preto správny, lebo ustanovenia o zmluvnej pokute nie sú výsledkom individuálneho vyjednávacieho postupu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale prejavom štandardizovaného konania dodávateľa služieb, čoho odrazom sú vopred dohodnuté podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu.
16. Realite nezodpovedajú ani tvrdenia žalobcu o obsahu práv a povinností viažucich sa k nároku veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dodatok k zmluve o pripojení ako je súčasťou súdneho spisu (č.l. 19-20 súdneho spisu) neobsahuje žiadny bod 3 písm. c/, definujúci porušenie záväzku viazanosti, vo vzťahu ku porušeniu ktorej povinnosti, by vznikal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
17. Tak, ako to správne konštatuje súd prvej inštancie, z obsahu zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve o pripojení nie je možné zistiť, aká výhoda mala byť poskytnutá žalovanému v súvislosti s uzavretím zmluvy, poskytnutie ktorej výhody (cenového zvýhodnenia) malo byť viazané na povinnosť žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalovaným 24 mesiacov, a ktoré sa malo odraziť vo výške zmluvnej pokuty plniacej tiež úlohu paušalizovanej náhrady škody. V Dodatku k zmluve o pripojení je ako doba viazanosti uvedený údaj „24 mesiacov“ a zmluvná pokuta ako základ, ktorý bude klesať je vo výške 120 €. Je zrejmé, že žalovanému nebol odovzdaný žiadny zvýhodnený mobilný telefón či iné dátové zariadenie. Podľa bodu 1 písm. a/ Dodatku, žalovanému bol aktivovaný program služieb „Happy XL volania“. Záväzok žalovaného bol vymedzený v bode 1 písm. b / Dodatku ako povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb, dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami, cenníkom. Bod 1 písm.c / Dodatku obsahuje informácie o tom, že programom služieb Happy označený doplňujúcou informáciou „NAJ“ je štandardný program na príslušnej úrovni uvedený v Cenníku, ku ktorému sú poskytované volania do EÚ a iné benefity uvedené v dodatku.
18. Zmluvná pokuta je vymedzená v bode 2 Dodatku tak, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje paušalizovanú náhradu škody vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je suma zmluvnej pokuty uvedená v tabuľke (120 €) zohľadňujúca benefity. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty sa mala vypočítavať podľa vzorca vyjadrujúceho denné klesanie zo základu až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a/ alebo b/ predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c/ predchádzajúceho bodu dodatku. Predchádzajúcim bodom Dodatku je bod 1, keď obsahom bodu 1, písm., a/, b/, c/, Dodatku ako bol vyššie uvedený, nie je porušenie záväzku viazanosti, ale aktivácia programu služieb, stručná charakteristika služieb a všeobecne vymedzený rozsah povinnosti žalovaného. Z formulácie ustanovení o zmluvnej pokute nie je možné identifikovať povinnosti, ktorých porušenie zakladá vznik nároku veriteľa na zmluvnú pokutu. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade zmluvná pokuta predstavuje neurčité a nezrozumiteľné dojednanie. Ustanovenia o zmluvnej pokute vytvárajú právnu neistotu spotrebiteľa v otázke rozsahu jeho záväzkov, za porušenie ktorých môže byť sankcionovaný, čo vytvára hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je preto dôvodné nahliadať na dohodu o zmluvnej pokute ako na neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 OZ).
19. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti ako vecne správny, pretože z neplatnej dohody nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vecne správny je aj výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania, ktorý vychádza zo zodpovedajúcej zákonnej úpravy § 255 ods. 2 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nevznikol mu preto nárok na náhradu odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať, preto odvolací súd žiadnej strane sporu náhradu trov nepriznal.
21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).