Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-388-2016.pdf
PDF · 76.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-7Er/388/2016
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Zdenka Tökölyová Majerová, so sídlom Skuteckého 23, 974 01 Banská Bystrica, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu IPS Slovakia, s.r.o. „v likvidácii", IČO: 31 629 776, so sídlom M.R. Štefánika 25, 977 01 Brezno, proti povinnému: S.. K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. U. XX/XX, XXX XX Č. D., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 71.977,73 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 583,97 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. XXXX XXXXXX zo dňa 07.06.2016 bol súdny exekútor JUDr. Juraj Kašinský poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 71.977,73 Eur s príslušenstvom. Nástupcom súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, z dôvodu jeho odvolania z funkcie, sa stal súdny exekútor JUDr. Peter Kohút.
2. Dňa 08.03.2019 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Spolu s podnetom predložil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.01.2019 podaný na základe správy o stave exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 605,56 Eur.
3. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
7. Podľa § 203 ods. 2, prvej vety, Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
8. Podľa § 30 Vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
10. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
11. Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
12. Súd v súlade s prejavenou vôľou oprávneného v zmysle citovaného § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu na návrh oprávneného zastavil. Zároveň nastal i ďalší dôvod pre zastavenie exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, teda nemajetnosť povinného konštatovaná súdnym exekútorom na základe vykonanej lustrácie jeho majetkových a príjmových pomerov.
13. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 resp. aj podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a na ich náhradu zaviazal oprávneného, keď k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením tým, že podal návrh na zastavenie a súčasne bola konštatovaná nemajetnosť povinného (a nejedná sa o pohľadávku na výživnom). V danom prípade tak nastala výnimka zo zásady vyjadrenej v ustanoveniach § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný.
14. Pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal z vyúčtovania predloženého súdnym exekútorom a exekútorského spisu EX 108/2016 s tým, že v zmysle ustanovení vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie tak, ako si ich uplatnil, a teda pozostávajúcich:
- z odmeny za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky;
- z hotových výdavkov vo výške 449,49 Eur (poštovné 228,-Eur, faktúry za inzeráty 172,-Eur, cestovné 49,49 Eur) podľa § 22 ods. 1 vyhlášky;
- z náhrady za stratu času v sume 3,96 Eur podľa § 23 vyhlášky (pracovná cesta dňa 09.02.2018 a dňa 11.07.2018);
- z DPH v sume 97,33 Eur, t.j. 20 % z priznanej odmeny 486,64 Eur.
15. Pokiaľ ide o vykonané pracovné cesty dňa 09.02.2018 a dňa 11.07.2018, ich vykonanie súd považoval za preukázané úradnými záznamami, ktoré sa nachádzajú v exekútorskom spise a účelné, keďže ich účelom bola ohliadka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby v tejto exekúcii. Podľa vyúčtovania pracovnej cesty zo dňa 09.02.2018 pracovná cesta bola vykonaná na trase Banská Bystrica
- Čierny Balog a späť, čo predstavuje 100 km a osobným motorovým vozidlom značky Ford, ktorého priemerná spotreba je 5,7 l/100 km. Pri cene PHM 1,34 Eur/l predstavuje náhrada za pohonné hmoty sumu 7,64 Eur. Pracovná cesta zo dňa 11.07.2018 bola rovnako vykonaná na trase Banská Bystrica - Čierny Balog a späť, čo predstavuje 100 km a osobným motorovým vozidlom značky Citroen, ktorého priemerná spotreba je 4,2 l/100 km. Pri cene PHM 1,25 Eur/l predstavuje náhrada za pohonné hmoty sumu 5,25 Eur. V zmysle opatrenia č. 632/2008 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR patrí za každý 1 km jazdy pre osobné motorové vozidlá základná náhrada za používanie cestných motorových vozidiel vo výške 0,183 Eur, z čoho vyplýva, že súdneho exekútorovi patrí náhrada vo výške 18,30 Eur (0,183 x 100 km); t.j. za dve cesty 36,60 Eur. Spolu tak cestovné výdavky predstavovali 49,49 Eur. V tejto
súvislosti súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu za stratu času v sume 3,96 Eur za dve pracovné cesty v trvaní každej cca 1 hod. a 30 min., čo predstavuje 3 polhodiny á 0,66 Eur = 1,98 Eur x 2 = 3,96 Eur.
16. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spočívajúcich v poštovnom v plnej výške, keď vynaloženie týchto výdavkov mal za preukázané a účelne vynaložené z predloženého exekútorského spisu, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor vykonal celkove 123 doručení do vlastných rúk v období od 03.06.2016 do 11.01.2019 ďalšie elektronické doručenia. Rovnako súd súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu poplatkov za zverejnené inzeráty v tlači v súvislosti s vykonávanou dražbou (faktúra zo dňa 16.01.2018 v sume 96,-Eur a faktúra zo dňa 03.07.2018 v sume 76,-Eur), keď vynaloženie týchto výdavkov mal za preukázané a účelne vynaložené z predloženého exekútorského spisu.
17. Súd nepriznal k náhrade hotové výdavky vo výške 18,-Eur spojené s lustráciami. Hoci platí, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náležite preukázané. Avšak nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi.
18. Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov určil výšku účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom spolu na sumu 583,97 Eur s tým, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
19. Pokiaľ oprávnený žiadal odpustiť uloženie náhrady trov exekúcie vzhľadom na spôsobenú škodu povinného a z dôvodu, že nemá finančné prostriedky, súd tieto skutočnosti nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 243j Exekučného poriadku, a preto jeho požiadavke nemohol vyhovieť. Prihliadol pri tom najmä na to, že súdny exekútor si k náhrade uplatnil predovšetkým náhradu hotových výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekúcie predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Tiež je potrebné poukázať na to, že oprávnený s týmto spôsobom výkonu exekúcie súhlasil a súd má za to, že už v čase udelenia tohto súhlasu mu muselo byť známe, že s dražbou nehnuteľnosti budú spojené zvýšené výdavky. Súdny exekútor vykonával exekučnú činnosť na základe zákona a na návrh oprávneného, ktorý si ho zvolil, pričom vykonávať exekučnú činnosť na základe tohto návrhu nemal dôvod odmietnuť a vo veci konať musel. Nepriznaním náhrady trov exekúcie by tak súdny exekútor musel znášať z vlastného majetku hotové výdavky, ktoré počas exekúcie vznikli, a to by súd nepovažoval za správne.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v jednom vyhotovení, na Okresný súd Brezno (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia súdu n i e j e prípustné odvolanie.