Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-69-2019.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/69/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľa: Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia 16-116 Vrbové - Šípkové, so sídlom Šípkové 42, IČO: 00 178 152, zastúpeného: JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, a dlžníka: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 22.08.2019 zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 22.08.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.08.2019, sa navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti- záhradná chatka so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Š., v prospech navrhovateľa, na zabezpečenie pohľadávky vo výške 1.924,36 eura, a to až do jej úplného zaplatenia, s tým, že bude povinný do 30 dní podať žalobu vo veci samej.
2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe predpisu Slovenského zväzu záhradkárov, ktorého je dlžník členom, bol dlžník vyzvaný na zaplatenie sumy 1.824,36 eura (pozostávajúcej zo sumy 6 € ako členská známka na rok 2019, sumy 60 € ako účelový príspevok na rok 2019, sumy 18 € ako neodpracované brigádnické hodiny za rok 2018, sumy 5 € ako ročný poplatok za elektromer a sumy 1.735,36 € za spotrebu elektrickej energie za rok 2018). Rovnako bol dlžníkovi zaslaný výmer na zaplatenie poplatku vo výške 100,- eur na novú nádrž na vodu. Napriek prevzatiu písomností dňom 13.08.2019 dlžník sumu 1.924,36 eura nezaplatil, naopak dňa 19.08.2019 vhodil navrhovateľovi do schránky fotokópiu Darovacej zmluvy zo dňa 19.08.2019, z ktorej je zrejmý prevod nehnuteľnosti - záhradnej chatky so súpisným číslom 225, v prospech V. Y.. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že dlžník má voči navrhovateľovi záväzok, ktorý si nesplnil a deklaruje vôľu zbaviť sa jediného známeho majetku, ktorý by bolo možné postihnúť prípadnou exekúciou. Navrhovateľ s poukázaním na vyššie popísaný skutkový stav a v obave zo snahy dlžníka zmariť (prevodom nehnuteľnosti) možnosť prípadného núteného výkonu v budúcnosti judikovanej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu navrhuje, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech navrhovateľa na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve dlžníka do výšky jeho pohľadávky.
3. Navrhovateľ k návrhu priložil list vlastníctva, výzvu na zaplatenie zo dňa 8.8.2019 s doručenkou, výmer na sumu 100,-€ s potvrdením o prevzatí a darovaciu zmluvu zo dňa 19.08.2019. Týmito listinami navrhovateľ preukázal súdu vlastníctvo dlžníka k predmetnej záhradnej chatke, ako i vypracovanie a doručenie výzvy a výmeru na celkovú sumu 1.924,36 eura dlžníkovi tak ako to tvrdil vo svojom návrhu.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
13. Podstata inštitútu zabezpečovacieho opatrenia spočíva v zabezpečení peňažnej pohľadávky veriteľa, a to v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na to, aby súd na návrh zriadil zabezpečovacie opatrenie je potrebné aby boli splnené zákonné predpoklady, medzi ktoré patrí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní tejto obavy je potrebné vychádzať vždy z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená (k tomu: Š., Y. a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre, C-H-Beck, str. 1158).
14. V danom prípade má súd za to, že nie je daný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pretože neexistuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie (§ 343 ods. 1 CSP). Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou zabezpečenej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty a výškou dlhu dlžníka. Aj keď hodnotu záhradnej chatky v danom prípade súd nemá objektívne zistenú, navrhovateľ takúto skutočnosť neuviedol, je nepochybné, že jej hodnota, resp. hodnota záhradných chatiek vo všeobecnosti niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej pohľadávky v sume 1.924,36 eura. Pri takejto výške peňažnej pohľadávky je podľa súdu dôvodné predpokladať, že prípadné uspokojenie takejto sumy by bolo možné (dokonca i viac pravdepodobné) inými spôsobmi vykonania exekúcie, tak ako to ustanovuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (§ 63 ods. 1 - napr. zrážkami zo mzdy a iných príjmov, predajom hnuteľných vecí alebo prikázaním pohľadávky z účtu v banke). Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pre hrozbu ohrozenia (majúc tým namysli skutočného a nie len formálneho) ohrozenia exekúcie. Aj keď
navrhovateľ osvedčil deklarovaný záujem dlžníka zbaviť sa jeho majetku (záhradnej chatky), uvedené nič nemení na tom, že vo vzťahu k osobe dlžníka existuje reálny predpoklad na prípadné vykonanie exekúcie inými zákonnými spôsobmi tak, ako bolo uvedené vyššie, zohľadňujúc pritom výšku peňažnej pohľadávky. Podľa názoru súdu, obava, že exekúcia na uspokojenie takejto sumy bude ohrozená, daná nie je. Podporne súd zamietnutie návrhu odôvodňuje aj tým, že navrhovateľ nedostatočným spôsobom osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky (nároku). Nie je zrejmé, čo je základným právnym titulom na vypracovanie výzvy na zaplatenie sumy 1.824,36 eura a výmeru na sumu 100,-eur, ako sú upravené základné práva medzi subjektmi tohto konania, o aký záväzkový vzťah sa jedná, atď. Samotná výzva na zaplatenie a výmer súdu nepostačujú na zriadenie záložného práva, tobôž na nehnuteľnosť, ktorej hodnotu možno predpokladať za násobne vyššiu. Z predloženej výzvy a výmeru nie je zrejmý samotný právny základ vo vzťahu k dlžníkovi, nemožno preskúmať oprávnenosť sumy 1.924,36 €. Navyše členstvom dlžníka v organizácii navrhovateľa nebolo navrhovateľom preukázané. Navrhovateľom tvrdené členstvo dlžníka v Slovenskom zväze záhradkárov navrhovateľ priamym dôkazom nepreukázal, dalo sa vyvodiť jedine nepriamo, a to z výzvy na úhradu a výmeru, avšak tieto listiny neobsahujú dátum narodenia dlžníka (jednoznačnú identifikáciu osoby dlžníka). Vzhľadom na uvedené preto súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
15. O trovách tohto konania súd nerozhodoval, pričom súd tak postupoval vzhľadom na to, že navrhovateľ nebol v konaní o nariadenie tohto zabezpečovacieho opatrenia úspešným a osobe dlžníka sa toto uznesenie za primeraného použitia § 331 ods. 1 CSP nedoručuje, teda žiadne trovy mu v tomto konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.