Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému W. X., S.. XX.XX.XXXX, M. C. XXX/XXX, Dobšiná, o zaplatenie 296,84 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. novembra 2018, č.k. -87

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 139,27 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 157,57 € a úroky z omeškania 5,05 % ročne zo súm špecifikovaných výrokom rozhodnutia, II. výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 139,27 € a III. výrokom nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu zo zmluvy o pripojení č. 9004860582 zo dňa 16.12.2014 v spojení s jej Dodatkom, na základe ktorých právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. poskytol žalovanému program služieb „XL volania“ a mobilné zariadenie Huawei Ascend G6 Black za zvýhodnenú cenu 19 €, keď skutočná predajná cena zariadenia zodpovedala hodnote 229 €. Z titulu neuhradenej ceny služieb žalobca uplatnil pohľadávku v sume 157,57 € a úroky z omeškania v nadväznosti na splatnosť faktúr, ktorými bola cena vyúčtovaná. Vo výške 139,27 € uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodiac porušením povinností žalovaného na riadnu a včasnú úhradu ceny služieb, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu poskytovania služieb zo zmluvy o pripojení pred dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov. Výška zmluvnej pokuty v maximálnom rozsahu predstavovala 260 € a odvíjala sa od výšky zľavy poskytnutej žalovanému pri nadobudnutí elektronického zariadenia a zvýhodnenom poskytnutí služieb. Maximálna suma zmluvnej pokuty 260 € sa pomerne znižovala za každý deň trvania zmluvného vzťahu, počas ktorého žalovaný dodržiaval dohodnuté zmluvné podmienky a uhrádzal platby za služby. Z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť na včasnú úhradu ceny služieb, porušil aj záväzok viazanosti, lebo pred uplynutím doby viazanosti v novembri 2014, bol veriteľ nútený prerušiť poskytovanie služieb žalovanému. Za porušenie záväzku viazanosti si veriteľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej dobe plnenia zmluvných povinností žalovaného ktorú vyúčtoval faktúrou so splatnosťou 9.5.2016. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s. na základe zmluvy o postúpení zo dňa 21.6.2017.

3. Súd prvej inštancie záväzkový vzťah strán sporu posudzoval podľa a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj podľa osobitnej právnej úpravy , o elektronických komunikáciách. Prihliadajúc na predložené faktúry o vyúčtovaní ceny služieb, ktorých neuhradenie žalovaný nespochybňoval, súd prvej inštancie považoval za nespornú existenciu dlhu žalovaného zo zmluvy o pripojení titulom neuhradenia ceny poskytnutých služieb v sume 157,57 €. Žalobcovi priznal tiež úroky z omeškania 5,05 % ročne podľa , vo výške úrokov vyplývajúcej z nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. zohľadňujúc čas splatnosti faktúr, ktorými bola cena služieb vyúčtovaná.

4. Po citácii o zmluvnej pokute, zákonnosť nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty hodnotil s prihliadnutím na zásadu zákazu odchýlenia sa zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách od záujmov spotrebiteľa podľa , zásadu neplatnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách podľa , Článok 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách o povinnosti súdu ex offo chrániť spotrebiteľa pred účinkami neprijateľných podmienok, hodnotiac platnosť právnych úkonov tiež skrz ustanovení . Súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenie o zmluvnej pokute neboli predmetom individuálnej dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ale jednalo sa o typovú zmluvu uzatváranú vo viacerých prípadoch, kedy je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda aj dojednania v nej obsiahnuté, neovplyvňuje. Konštatoval, že zmluvná pokuta musí obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitnosti právneho úkonu i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch zmluvných strán. Za podstatné považoval, že pri samotnom uzatváraní zmlúv je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný za neplnenie povinnosti len spotrebiteľ, čo samo osebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach zmluvných strán, pričom zmluvná pokuta nerozlišuje závažnosť porušenia tej-ktorej zmluvnej povinnosti, čo má za následok aj neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Za neakceptovateľné považoval aj dojednanie zmluvnej pokuty za neplatenie ceny za poskytnuté služby. Vychádzal z názoru, že dohoda o zmluvnej pokute umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením povinnosti na zaplatenie ceny služieb. Podľa názoru súdu prvej inštancie, sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute musí zodpovedať času a rozsahu porušenej povinnosti, jej charakteru i závažnosti porušenej povinnosti, a zároveň sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Vychádzal z názoru, že dohoda o zmluvnej pokute nezodpovedá vyššie zmieneným požiadavkám, preto ju hodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorých dôvodov nárok žalobcu na jej zaplatenie zamietol.

5. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zohľadniac, že pomer procesného úspechu a neúspechu strán sporu je v zásade rovnaký, preto žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

6. Proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca tvrdiac existenciu odvolacieho dôvodu podľa , teda že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil a priznal žalobcovi sumu 139,27 €, ako aj nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, ktorý inštitút si právny predchodca žalobcu a žalovaný riadne dohodli v bode 3. Dodatku k zmluve o pripojení. Zmluvná pokuta sa viazala na porušenie záväzku viazanosti, ktorý záväzok bol porušený aj v prípade omeškania s úhradou faktúr po dobu dlhšiu ako 45 dní, kedy vzniklo právo podniku na odstúpenie od zmluvy. Z uplatneného nároku je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr po stanovenej dobe, z ktorých dôvodov došlo tiež k prerušeniu poskytovania služieb. Žalobca zdôraznil odkazom na , že podľa zákona nie je významné, či ide o porušenie povinnosti splniť záväzok riadne a včas, alebo ide iba o čiastkové nesplnenie dojednanej povinnosti, alebo či porušením tejto povinnosti vznikne, či nevznikne škoda. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody, kedy veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla. Odôvodnenie rozsudku podľa názoru žalobcu nereflektovalo na , že neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru a služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, keď táto zmluvná pokuta bola hodnotená len vo všeobecnej rovine bez zreteľa na charakter zabezpečovanej povinnosti i dobu omeškania žalovaného.

Zmluvná pokuta zohľadňovala plnenia poskytované žalovanému titulom zvýhodnenej ceny telefónu a poskytnutia iných služieb za akciové ceny, za čo ako protihodnotu sa žalovaný zaviazal zotrvať s právnym predchodcom žalobcu v zmluvnom vzťahu po určitú dobu. Žalobca nesúhlasil s tým, aby nešlo o individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, keďže sa viazalo na konkrétne okolnosti dohody o predmete a cene poskytnutého produktu. Zmluvná pokuta zohľadňovala tiež výšku poskytnutej zľavy z ceny mobilného zariadenia, ako aj dobu, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje záväzky. Zmluvná pokuta bola znížená o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tj do doby prerušenia poskytovania služieb. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutia niektorých krajských a okresných súdov, ktoré obdobné ustanovenia o zmluvnej pokute hodnotili ako akceptovateľnú dohodu, z ktorej patrí veriteľovi nárok na jej zaplatenie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu, ktorým je odvolací súd viazaný podľa a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia, rozsudok v súlade s zmenil tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. septembra o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle , .

11. Vyhovujúci výrok rozsudku nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (, ).

12. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu; nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo keď síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Žalovaným namietaný odvolací dôvod bol naplnený, keď súd prvej inštancie pochybil pri právnom hodnotení skutkového stavu veci a interpretácii použitých zákonných ustanovení.

14. V zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že zásadám ochrany práv spotrebiteľa zodpovedá povinnosť súdu preskúmať, či podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, za ktorú sa považuje aj preskúmavaná zmluva o pripojení v spojení s Dodatkom, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa v prípade, ak zmluvy takéto neprijateľné podmienky obsahujú, považujú sa dohody o týchto zmluvných povinnostiach spotrebiteľa za neplatné.

15. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

17. Ustanovenie , , vymedzuje kvalifikačné kritériá, za ktorých sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nepovažuje za individuálne dohodnutú. Na prijatie záveru, že súčasne ide aj o podmienku neprijateľnú, zákonná úprava predstavujúcu implementáciu právnych noriem komunitárneho práva na ochranu spotrebiteľa vyžaduje, aby táto individuálne nedohodnutá zmluvná podmienka vyvolávala hrubú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, a to v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie demonštratívne uvádza, aký obsah zmluvnej úpravy práv a povinností možno považovať za stav hrubej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa.

18. V prejednávanom spore bol žalovanému za zvýhodnenú cenu poskytnutý mobilný telefón a balík služieb, ktorá hodnota benefitu činila 260 €. V Dodatku k zmluve o pripojení je v tabuľke č. 1 dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov, a výška zmluvnej pokuty 260 € ako základná suma, ktorá bude klesať. Dohoda o zmluvnej pokute v zmysle je obsahom bodu 3 Dodatku, podľa znenia ktorého povinnosť žalovaného na jej zaplatenie vznikla vo väzbe na porušenie jeho záväzku viazanosti.

Porušenie záväzku viazanosti bolo definované ako a/ výpoveď zmluvy, ak výpovedná lehota uplynie počas doby viazanosti, b/ žiadosť o účastníka o prenesenie telefónneho čísla, ak v dôsledku žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy, c/ nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po ich splatnosti, na základe čoho vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Za porušenie záväzku viazanosti ako bolo vyššie definované si účastníci dohodli právo podniku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá mala predstavovať tiež paušalizovanú náhradu škody zohľadňujúcu benifity, ktoré boli poskytnuté žalovanému na základe Dodatku. Benefitmi sa rozumeli zľavy z poplatkov za služby, zľava mobilného telefónu, resp. iného dátového zariadenia. Zmluvná pokuta sa mala vypočítať tak, že vyjadrovala denné klesanie zo základu zmluvnej pokuty t.j. zo sumy 260 €, a klesala zohľadňujúc čas ukončenia alebo prerušenia poskytovania služieb v prípade oneskorenej úhrady ceny služieb. Uhradením zmluvnej pokuty zanikol záväzok viazanosti, preto povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikala iba raz. Suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná tak, že jej základ bol znížený o hodnotu zmluvnej pokuty pripadajúcej na podiel počtu dní uplynulých z doby viazanosti k celkovému počtu dní doby viazanosti.

19. Záver súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o zmluvnej pokute nepredstavuje individuálnu zmluvnú podmienku, je správny, lebo ustanovenia o zmluvnej pokute nie sú výsledkom individuálneho vyjednávacieho postupu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale prejavom štandardizovaného konania dodávateľa služieb, čoho odrazom sú vopred dohodnuté podmienky vzniku nároku na zmluvnú pokutu v zmluvnom formulári. Žalovaný teda nemal možnosť obsah zmluvných ustanovení žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( ). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ).

20. Povinnosť na úhradu zmluvnej pokuty sa viaže na zmluvy, v ktorých sa spotrebiteľ rozhodol využiť zľavu z ceny zariadenia, či služieb, oproti čomu sa zaviazal povinnosťou zotrvať v záväzkovom vzťahu po stanovený čas. Nie je zrejmé, z čoho vyvodil súd prvej inštancie záver, že nie je možné dojednať zmluvnú pokutu za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby, ak je to jedna zo základných povinností v akomkoľvek záväzkovom vzťahu. Niet zásadnejšej povinnosti užívateľa služieb, než zaplatenie ich ceny, nie je preto možné vylúčiť sankcionovanie tejto povinnosti zmluvnou pokutou. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava, ktorá umožňuje u spotrebiteľských zmlúv už len posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty či už čo do súladu so zásadou dobrých mravov (, ) alebo skrz zásady ochrany spotrebiteľa tak, aby uplatňovaná sankcia nevyvolávala hrubú nerovnováhu vo vzájomných pomeroch strán sporu ( ). Nemožno pritom nevziať do úvahy, že povinnosť na úhradu zmluvnej pokuty vznikne spotrebiteľovi iba raz, keď výška zmluvnej pokuty, ktorá bude povinný spotrebiteľ zaplatiť, je vyvažovaná dobou trvania záväzku i správaním sa samotného spotrebiteľa, keďže suma zmluvnej pokuty sa znižuje v závislosti od času, po ktorú spotrebiteľ svoje záväzky plnil.

21. V odvolaním napadnutom rozhodnutí absentujú také skutkové zistenia vyplývajúce z predložených dôkazov, ktoré by v súlade s platnou právnou úpravou preukazovali existenciu hrubej nerovnováhy. Zmluvná pokuta je viazaná na zabezpečenie riadneho plnenia finančných záväzkov spotrebiteľa, ktoré mu vznikli zo zmluvného vzťahu a na zotrvanie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu po dohodnutý čas. Záväzok viazanosti sa vzťahuje k nadobudnutiu vecí, ktoré nemajú povahu prostriedkov nevyhnutých pre uspokojovanie základných životných potrieb, ale sú vyššieho štandardu, preto je o to významnejšia osobná zodpovednosť spotrebiteľa za rozhodnutie, či do zmluvného vzťahu vstúpi. Dohodu o zmluvnej pokute nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku ani v prípade, ak je síce výlučne za porušenie povinností sankcionovaný iba spotrebiteľ, ale pokiaľ sankcionovanie povinnosti veriteľa z tohto záväzkového vzťahu neprichádza do úvahy, pretože veriteľ svoj záväzok splnil. Povinnosťou veriteľa bolo poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi dohodnuté služby elektronické zariadenie (mobilný telefón) za zľavnenú kúpnu cenu v prípade, ak sa tento zaviaže zotrvať po dohodnutú dobu v záväzkovom vzťahu so žalobcom. Poskytnutím elektronického zariadenia (mobilného telefónu) veriteľ svoju povinnosť splnil, zatiaľ čo splnenie povinností žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu nebolo možné považovať za splnené, dokiaľ nezodpovedalo dobe zotrvania v záväzkovom vzťahu dohodnutej v Dodatku, ktorá povinnosť bola zabezpečovaná zmluvnou pokutou.

22. Zmluvná pokuta obsiahnutá v dohode so žalovaným má charakter sankcie, ktorej výška sa znižuje v závislosti od doby, po ktorú si spotrebiteľ plní dojednané záväzky, teda priamo spotrebiteľ svojím konaním ovplyvňuje vznik nároku na zmluvnú pokutu a jej výšku. Ekonomický zámer žalobcu poskytnúť

žalovanému na začiatku určitú peňažnú výhodu, ktorú si mienil kompenzovať zmluvnou viazanosťou po istý čas, v ktorom predpokladal, že pri istom objeme nákladov spojených s poskytovaním služieb, z úhrad poskytovaných žalovaným dosiahne aj určitý zisk, nepredstavuje neprimeranú výhodu oproti okamžitej možnosti spotrebiteľa získať do svojho vlastníctva elektronické zariadenia v ním požadovanej kvalite, aj keď na to nedisponuje aktuálnym dostatkom finančných prostriedkov. Existencia dohody o záväzku viazanosti, ktorá má kompenzovať prípadné zvýšené náklady dodávateľovi v súvislosti s poskytnutou zľavou, ktorej maximálna výška zodpovedá výške zľavy zo skutočnej ceny elektronického zariadenia, nie je neprimeraná, a už vôbec nie, pokiaľ sa počas doby viazanosti zmluvná pokuta znižuje o dobu trvania záväzku.

23. Odvolací súd zohľadňujúc vyššie uvedené vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute ako platne dojednanú sankciu pre prípad porušenia povinnosti spotrebiteľa, keď tak, ako bola upravená v bode 3 Dodatku k zmluve o pripojení nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V konaní pritom nebolo sporné, že podľa faktúr za služby ako boli predmetom nároku uplatneného v tomto konaní, žalovaný prestal riadne a včas plniť svoje záväzky, čo viedlo k prerušeniu poskytovania služieb 19. novembra 2015 (faktúra čl. 60 spisu). Z dohodnutej doby viazanosti 730 dní (24 mesiacov), žalovaný bez porušenia povinnosti viazanosti zotrval v zmluvnom vzťahu so žalobcom 339 dní (v čase od uzavretia zmluvy 16.12.2014 do 18.11.2015). Vychádzajúc z výšky zmluvnej pokuty 260 € zabezpečujúcej zmluvnú viazanosť na obdobie 24 mesiacov, prihliadajúc k času, kedy došlo k porušeniu záväzku viazanosti, žalovanému vznikla povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 139,27 € (260 € - (339 dní :730 dní)x260 €). Nárok na zmluvnú pokutu v uvedenom rozsahu žalovaný v konaní nespochybnil. Odvolací súd po právnom vyhodnotení skutkových zistení, považoval nárok žalobcu za opodstatnený, preto zmenil napadnutý rozsudok a uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty.

24. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (, ).

25. Žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou sporu, preto mu v súlade s vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).