Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/79/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. G. J. R. O. T. M., D. XX, XXX XX D. G., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Slovenská 40, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: KaPO: 23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018 zo dňa 16. januára 2018, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo spisu: KaPO 4N 23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018 zo dňa 16.01.2018 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa ust. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenom pred súdom v právnej veci o správnej žalobe o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva SR č. 1416112/2017 zo dňa 27.10.2017 ako aj rozhodnutia Mesta D. G. č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým mu bol vyrubený úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 eura nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2012, v postate z toho dôvodu, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na centrum obrátil, predstavuje sumu 5,02 € ako úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 vyrubený rozhodnutím Mesta D. G., ktoré vyrubenie napadol žalobca odvolaním a o ktorom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, že rozhodnutie mesta potvrdilo, pretože hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t. j. sumu 480 €, a preto má centrum za to, že podmienka hodnoty sporu podľa ust. nie je splnená. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 23.02.2018.

2. Včas podanou žalobou podanou na poštovú prepravu dňa 10.03.2018 a doručenú Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom v žalobe tvrdil, že žalované rozhodnutie je úplne zmätočné a nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, nedáva zásadný podklad pre výrok rozhodnutia a že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zmysle až g) t. j. . Preto žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta D. G. zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Taktiež

namietal nesprávnosť poučenia v napadnutom rozhodnutí a jeho rozpornosť s .

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 23.07.2018, doručeným súdu dňa 02.08.2018, v ktorom okrem iného, v bodoch 5 až 11 vyjadrenia uviedol, že „Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a žalovaný v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. K samotnému obsahu správnej žaloby žalovaný uvádza, že žalobca sa obmedzil len na konštatovanie, že rozhodnutie je úplne zmätočné a nepreskúmateľné, ale neuviedol jasné a konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zmysle . V bode 3. žaloby žalobca namieta nesprávnosť poučenia v napadnutom rozhodnutí a jeho rozpornosť s . Vzhľadom na to, že má voči postavenie osobitného zákona (lex specialis), v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia ( ), žalovaný považuje túto námietku žalobcu za irelevantnú. Žalovaný má za to, že aj napriek skutočnosti, že žalobcovi bol v minulosti priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v obdobných prípadoch, po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -25 zo dňa 27.10.2015, žalovaný pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe, na čo žalovaný poukázal aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako správny orgán je povinný rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný po oboznámení sa s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prehodnotil svoj postoj k poskytovaniu právnej pomoci vo veciach, v ktorých síce ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, avšak jedná sa o rozhodnutia, ktorých predmetom je zaplatenie presne určenej sumy (napr. dane za konkrétny rok), nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania (napr. dôchodku). V prípade žalobcom napadnutého rozhodnutia je hodnota sporu daná pevnou sumou, a to výškou vyrubeného úroku z omeškania za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností na rok 2012, čiže hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch. V spojitosti so splnením zákonných podmienok na poskytovanie právnej pomoci žalovaný uvádza, že vo veci, s ktorou sa na neho žalobca obrátil, nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. S odkazom na odôvodnenie napádaného rozhodnutia žalovaného, z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na centrum obrátil, predstavuje sumu 5,02 € ako úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 vyrubený rozhodnutím Mesta D. G., ktorej vyrubenie napadol žalobca odvolaním a o ktorom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, že rozhodnutie mesta potvrdilo, teda hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t. j. sumu 480 €, a preto má centrum za to, že podmienka hodnoty sporu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je splnená. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -25 zo dňa 27.10.2015, s ktorým sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.11.2016 vyplýva že krajský súd týmto rozsudkom potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci, a to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 €, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu. Žalovaný k vyhodnoteniu nesplnenia podmienky dodáva, že vec, s ktorou sa žalobca obrátil na centrum, neprevyšuje svojou hodnotou výšku minimálnej mzdy aj úvahu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. mája 2015: „Úlohou Centra je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto Centrum určitým spôsobom aj chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní (...).“ Hodnota právnej služby, ktorú by v danom prípade uhradil štát ustanovenému advokátovi po priznaní právnej pomoci, je v danom prípade niekoľkokrát vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne vyrubená“. K tomu viď vyhláška MS SR č. tretia hlava plus advokátovi patrí režijný paušál za každý úkon právnej služby. Z uvedeného vyplýva, že je to najmenej 130 €. Efektívnosť štátom vynaložených peňažných prostriedkov je teda minimálna, pričom dávame súdu do pozornosti, že žalobca sa obracia na centrum s obdobnými prípadmi opakovane viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe, pričom je úspešnosť jeho sporov minimálna. Žalovaný súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. “

4. Žalobca vo včas podanej prevažne nečitateľnej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.11.2018 uviedol, že považuje vyjadrenie žalovaného za nekompetentné, za svojvoľné a za nezákonné, preto zotrváva v celom rozsahu na dôvodoch svojej žaloby.

5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 28.11.2018 sa žalobca duplikou už nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“) SSP za splnenia zákonných podmienok podľa ust. a a , konajúc v neprítomnosti žalovaného, v súlade s požiadavkou efektivity a hospodárnosti konania, v konaní v ktorom posudzoval zákonnosť právnych otázok, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobcu musí byť priznaný úspech z ďalej uvedených právnych dôvodov.

7. Podľa ust. a zákona V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa ust. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa ust. na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „“), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa ust na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

Podľa ust. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ust. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

Podľa ust. druhá veta proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

8. Súd preskúmavajúc žalobcom na prvom mieste namietané právne posúdenie veci žalovaným konštatuje, že hodnotenie podmienky ust. pís. c/ , t.j. hodnoty sporu pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci na základe žiadosti žalobcu, v spojení s vládnym Nariadením č. , ktoré určuje sumu minimálnej mzdy vo výške 480 Eur, je nezákonné.

9. Žalovaný podľa názoru súdu pri skúmaní či žalobca ako fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti nesprávne aplikoval a vykladal ust. ak konštatoval, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Nesprávne právne uzavrel, že kritérium hodnoty sporu sa týka aj posudzovanej veci žalobcu, v konaní o preskúmanie rozhodnutia finančného správneho orgánu. Žalovaný nevzal do úvahy, že žalobca sa v súdom konaní domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiu Mesta D. G. č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 eura za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2012, v ktorom súdnom konaní nie je významnou hodnota sporu, ale predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorú nie je možné vyčísliť či posudzovať v peniazoch a že teda ide o prípad sporov, v ktorých nie je možné hodnotu vyčísliť. Žalovaný sa tak podľa právneho názoru súdu v napadnutom rozhodnutí konajúc o žiadosti žalobcu na poskytnutie právnej pomoci dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Súd pritom vychádzal zo zistení, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím Mesta D. G. č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým žalobcovi bol vyrubený úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 eura za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2012, na základe žalobcom uplatnených žalobných dôvodov. Výšku vyrubeného úrok z omeškania podľa názoru súdu nie je možné považovať za hodnotu sporu. Pri správnom výklade ust. žalovaným by žalovaný bol musel dospieť k opačnému záveru, t.j. k záveru, že ide o prípad sporu, v ktorom nie je možné hodnotu predmetu sporu vyčísliť v peniazoch.

11. Súd v uvedenej súvislosti zdôrazňuje, že povinné právne zastúpenie je v konaniach o všeobecnej správnej žalobe o ktorej sa koná pred krajským súdom dané ust., . Nedostatok právneho zastúpenia žalobcu advokátom v konaní pred správnym súdom v konaní o preskúmanie všeobecnej správnej žaloby podľa ust. a nasl. vedie podľa ust. k odmietnutiu správnej žaloby. Preto neustanovenie právneho zástupcu žalobcovi za podmienok zistených v prejednávanej veci, t. j. v konaní o preskúmanie rozhodnutí finančných správnych orgánov podľa ust. a nasl. má dopad aj na právo žalobcu na súdnu ochranu zaručenú mu ust. SR. Predovšetkým je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu - Centra právnej pomoci na základe všeobecnej správnej žaloby. Predmetné konanie svojou povahou teda spadá pod správne súdnictvo, pričom v tomto konkrétnom prípade je ovládané pravidlami plynúcimi z prvej hlavy tretej časti (Rozhodovanie o všeobecných správnych žalobách). Predmetom konania v správnom súdnictve je teda preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. V rámci tohto typu súdneho konania ide o posúdenie, či napadnuté rozhodnutie vydané správnym orgánom možno považovať za súladné s príslušnými právnymi predpismi, čo samo o sebe je skutočnosťou objektívne peniazmi neoceniteľnou. Správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky. V praxi síce môže nastať situácia, kedy rozhodnutie správneho orgánu znie na určitú sumu (napríklad dorubenie dane ako v danom prípade), avšak na účely jeho súdneho prieskumu je smerodajný dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky,

a nie samotná výška, pričom dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky nie je možné ako hodnotu veci určiť. Vzhľadom na uvedené, potom závery žalovaného, ktorý vychádzal z predmetu konania - súdneho prieskumu rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní s finančnou účasťou vo výške 5,02 €, vo veci a určil hodnotu sporu podľa výšky tejto finančnej účasti, na ktorú bol účastník konania (tu žalobca) zaviazaný, vyhodnotil súd ako nesprávne právne posúdenie veci, odporujúce samotnej povahe správneho súdnictva a účelu, ktorý plní.

12. Súd v tejto spojitosti považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v správnom súdnictve sa na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bez výnimky aplikuje ust. Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozhodnom znení, a nie ust. vychádzajúce z hodnoty sporu. Taktiež súd poukazuje na Prílohu I, Položka č. 10 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorej sa súdny poplatok v správnom súdnictve platí pevnou sadzbou a nie sadzbou vypočítanou z hodnoty predmetu konania. (pozri obdobný rozsudok Najvyššieho súdu SR novšieho dáta, sp. zn. zo dňa 28. 09. 2017).

13. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR je predovšetkým úlohou správneho súdu poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov konania v oblasti verejnej správy. V posudzovanej veci je nezákonné rozhodnutie žalovaného, ktorým ako orgán verejnej správy poverený rozhodovaním o otázkach bezplatnej právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, a je aj v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú ustanovením SR.

14. Súd berie na vedomie, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí posudzujúc žiadosť žalobcu o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci postupoval s odkazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR staršieho dáta sp. zn. zo dňa 29.11.2016. Vo veci sp. zn. Najvyšší súd SR posudzoval iný rozsudok krajského súdu, kde hodnota sporu predstavovala zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 Eur. Najvyšší súd SR považoval hodnotu sporu za kritérium významné pre nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalovaným, lebo predmet sporu predstavoval peňažné plnenie, ktoré neprevyšovalo hodnotu 352 Eur, t. j. hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády SR č. v roku 2014. Pri svojom rozhodnutí súd vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky novšieho dáta sp. zn. zo dňa 28.09.2017, ktorý s poukazom na body 9 až 13 tohto rozsudku, súd považoval za zákonný, pretože je logicky odôvodnený a preto aj presvedčivý.

15. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že predmetom konania v tejto veci vedeného na súde, je preskúmanie rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva vo vzťahu k rozhodnutiu Mesta D.É. G. č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým žalobcovi bol vyrubený úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 eura za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2012. Žalovaný preto podľa názoru súdu s poukazom na obsah bodov 11 a 12 tohto rozsudku nebol viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR v hore uvedenej posudzovanej veci sp. zn. , pokiaľ ide o uplatnenie kritéria hodnoty sporu podľa ust. .

16. Pokiaľ žalovaný poukázal vo vyjadrení k žalobe na úvahu z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. mája 2015, tak táto sa týkala zrejmej bezúspešnosti sporu a nie hodnoty sporu.

17. K poslednej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa žalobcom tvrdeného nesprávneho poučenia na žalobou napadnutom rozhodnutí, ako na to správne poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzhľadom na to, že má voči postavenie osobitného zákona (lex specialis), v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia podľa ust. , súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

18. Preto ak žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu na priznanie právnej pomoci a nedôvodne sledoval splnenie podmienky, ktorú zákon nevyžaduje pre priznanie nároku na právnu pomoc a ak žalobca správne namietal, že splnil podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci a považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zmysle ust. , potom

súd musel považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ust. .

19. K poslednej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa žalobcom tvrdeného nesprávneho poučenia na žalobou napadnutom rozhodnutí, ako na to správne poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzhľadom na to, že má voči postavenie osobitného zákona (lex specialis), v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia podľa ust. , súd považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

20. Súd len pre úplnosť k ďalším žalobným námietkam žalobcu konštatuje, že nezistil žalobcom namietanú existenciu zákonného dôvodu nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov žalovaného rozhodnutia podľa ust. , s poukazom na obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Rovnako pokiaľ ide o namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré by malo byť nedostačujúce pre riadne posúdenie veci podľa ust. , keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný mal vedomosť, že jeho rozhodnutie súvisí s konaním vedeným na správnom súde. Súd nezistil ani podstatné porušenie ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy podľa ust. , ktoré žalobca taktiež namietal.

21. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude znovu posúdiť vec žalobcu podľa ust. a v hore uvedenom smere o žiadosti žalobcu znovu rozhodnúť rozhodnutím, ktoré bude v súlade s novšou judikatúrou Najvyššieho súdu, ktorú si tunajší súd osvojil pre jej presvedčivé a logické odôvodnenie (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28. 09. 2017) a so .

22. Právnym názorom, ktorý vyslovil súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní podľa ust. viazaný.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. tak, že právo na ich úplnú náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník / /.

25. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.