Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoP-40-2019.pdf
PDF · 85.26 KB
Case nature
Subarea
5CoP/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov D. D., bytom S. hájom XXXX/XX, M. nad N., právne zastúpená JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a Z. D., bytom A. XXX/XX, R. - P., právne zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa č. 28, Martin, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. júna 2019, č.k. 35P/56/2019-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby súd uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť podrobiť sa spoločne odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu 24 stretnutí, počas 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že mal. H. má 7 rokov, pochádza z partnerského vzťahu rodičov, pričom na Okresnom súde Trenčín prebiehalo konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s dieťaťom. V tomto konaní bol dňa 29.05.2019 vyhlásený rozsudok, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom styku otca s maloletým. Dňa 03.06.2019 bola súdu doručená správa opatrovníka zo šetrenia pomerov, z ktorej vyplýva, že dňa 29.05.2019 bol vykonaný pohovor s rodičmi na pôde Okresného súdu Trenčín, kedy otec uviedol, že na podanom návrhu trvá, pretože má komunikačné problémy s matkou dieťaťa, ktoré sa snaží dlhšiu dobu riešiť prostredníctvom psychológa. Napriek tomu, že na pojednávaní dňa 15.05.2019 matka vyjadrila, že súhlasí s dobrovoľnou účasťou na konzultáciách, otcovi toto vyjadrenie nestačí. Otec je od decembra 2018 práceneschopný, pričom 27.05.2019 bol hospitalizovaný z dôvodu operácie kolena a na pojednávanie sa dostavil na základe priepustky. Matka uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, nerozumie, prečo podal otec toto neodkladné opatrenie a domáha sa súdneho rozhodnutia, kedy na pojednávaní súhlasila s dobrovoľnými konzultáciami. Poukázala tiež na to, že na pojednávaní dňa 29.05.2019 došlo k podpísaniu a k schváleniu rodičovskej dohody o úprave styku otca s dieťaťom a preto matka doporučila návrh otca zamietnuť.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 CSP a ust. § 2 ods. 1, 2 a § 360 ods. 1 CMP. Uviedol, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je upravené v Civilnom sporovom poriadku, pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, pričom neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúci záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku. Súd dospel k záveru,
že tento návrh nie je dôvodný, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby okamžitého zásahu neodkladným opatrením. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.05.2019 znalkyňa odporučila rodičom, aby využili možnosť psychologického poradenstva. Obaja právni zástupcovia účastníkov, t.j. matky a otca uviedli a nežiadali, aby o účasti rodičov na poradenstve bolo rozhodované ako o uložení výchovného opatrenia. Psychologické poradenstvo bolo zaprotokolované v zápisnici z tohto pojednávania len ako odporúčanie pre rodičov. Návrh otca sa preto javí súdu byť v priamom rozpore so závermi a vyjadreniami rodičov, ktoré odzneli na pojednávaní konanom dňa 15.05.2019. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 29.05.2019 právny zástupca otca vyhlásil, že na podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia trvá, pričom na tomto pojednávaní bol vyhlásený aj rozsudok vo veci samej, na ktorom bola schválená rodičovská dohoda. Súd nemal osvedčené, že by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že ich povinnosťou v ich prvom rade mala byť ochrana záujmu maloletého dieťaťa a preto by mali byť schopní spolu riadne komunikovať a kooperovať. Uvedené je však len o rodičovskej zrelosti a zodpovednosti, ktorú nevyrieši žiadne súdne rozhodnutie. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať v rozsahu 24 stretnutí počas doby 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na tú skutočnosť, že návrh na súd podával 11.05.2016 a súdne konanie bolo právoplatne ukončené 07.06.2019, teda viac ako 36-tich mesiacoch trvania. Počas súdneho konania matka dobrovoľne s úradom práce nespolupracovala, na predvolania sa nedostavovala, čo možno verifikovať zo súdneho spisu. Úrad práce zostal vo veci rovnako pasívny, čo tiež prispelo k neprimeranej dĺžke súdneho konania. Súdna znalkyňa v znaleckom posudku dospela k záverom, že matka má vo vzťahu k dieťaťu väčší výchovný priestor v porovnaní s otcom, pričom nedokáže v plnej miere otvárať výchovný priestor pre otca dieťaťa, čo je v rozpore s prianím dieťaťa a jeho najlepším záujmom. Matka snahu otca o styk so synom vníma ako jeho boj s ňou, snaží sa javiť v lepšom svetle a je možné, že jej snahy podporovať kontakt otec - syn nemusia byť reálne také, ako ich sama prezentuje. Matka znemožnila úpravu styku v primeranom čase opakovanou neúčasťou na vytýčených termínoch pojednávaní. Otec je presvedčený o tom, že pri prejavení potrebnej dávky tolerancie a ústretovosti zo strany oboch rodičov mal. H. nemusí výsostne negatívne pociťovať tú nezvratnú skutočnosť, že nevyrastá v spoločnej domácnosti s oboma biologickými rodičmi. To si však vyžaduje zlepšenie komunikácie medzi rodičmi. Podstatným je jedine to, že absolvovanie psychologického poradenstva je spôsobilé výrazne zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi. Súčasne otec navrhol, aby si odvolací súd zistil, koľkokrát od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trenčín až do súčasne doby, matka maloletého dieťaťa prejavila záujem o absolvovanie odborného psychologického poradenstva. Má preto za to, že preukázal dostatočným spôsobom potrebu bezodkladne dočasne upraviť pomery medzi rodičmi mal. H.. 4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vyslovila názor, že neodkladné opatrenia môže súd nariadiť v tom prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Otec nepreukázal, že v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Je presvedčená o tom, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť údajná nečinnosť súdu, údajná pasivita kolízneho opatrovníka v inom konaní. Poukázala na to, že žiadnym spôsobom neodmietala spoluprácu bezdôvodne, avšak spolupráca s úradom práce jej bola ponúkaná v čase, keď bola práceneschopná, pretože bola na rizikovom tehotenstve, preto sa nemohla zúčastniť ponúkaných sedení. V predchádzajúcom konaní obaja rodičia vzájomne a dobrovoľne dospeli k dohode, ktorou bol rozšírený styk otca s maloletým, čo samo o sebe vyvracia jeho tvrdenia. Riadne sa zúčastňovala všetkých vytýčených pojednávaní a pokiaľ žiadala o odročenie, bolo len z dôvodu zhoršenia jej zdravotného stavu. V predchádzajúcom konaní nežiadali, aby bolo rozhodované o uložení výchovného opatrenia a psychologické poradenstvo bolo odporúčané ako dobrovoľné, preto sa jej návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia javí ako šikanózny a je v priamom rozpore so závermi a vyjadreniami rodičov, ktoré odzneli na pojednávaní dňa 15.05.2019 vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 26P/74/2016. 5. K podanému vyjadreniu sa vyjadril otec maloletého, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že matka opomína podstatnú skutočnosť, že súčasťou právneho poriadku je od 01.09.2005 zák.č. 305/2005 Z.z. ust. § 93e, z ktorého vyplýva, že rodič dieťaťa je povinný na požiadanie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí s ním osobne spolupracovať pri ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa, osobne sa
dostaviť na miesto uvedené v predvolaní orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, čo matka v minulosti nerobila dobrovoľne. Preto žiadal, aby jej to autoritatívne nariadil súd, čo je v najlepšom záujme mal. H.. Je nenáležité a neakceptovateľné, aby matka s jej právnou zástupkyňou tvrdili, že 7-ročné dieťa nie je v noci schopné zotrvať a prespať u svojho biologického otca. Tento postoj je podľa presvedčenia otca v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Otec má súčasne vedomosť o tom, že súdy v rámci prvej inštancie ukladajú rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu. Žiadal, aby súd jeho návrhu preto vyhovel. 6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65, 66 CMP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, v časti v ktorej zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia výchovného opatrenia obom rodičom. 8. Systém výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaný systematicky od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa ukázalo najmä využitie povinnosti odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne niektorému z rodičov dieťaťa alebo obom rodičom a dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí s účinnosti s obcou alebo príslušným zariadením. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. o jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postavenia niektorého z rodičov, resp. oboch rodičov, resp. zmena postoja maloletého dieťaťa, potom môže využiť ďalšie opatrenie, ktorým fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť prípadného uloženia výchovného opatrenia súd hodnotí priebežne a jednak po uplynutí doby, na ktorú bolo uložené. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. 10. V prejednávanej veci je z vykonaného dokazovania nepochybné, že mal. H. má 7 rokov, pochádza z partnerského vzťahu rodičov, pričom naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletému rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.05.2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadom styku otca s maloletým, pričom týmto rozsudkom došlo k rozšíreniu styku otca s maloletým oproti predchádzajúcej úprave. Vzhľadom k tomu, že všetci prítomní účastníci sa vzdali odvolania proti predmetnému rozsudku, tento nadobudol dňa 07.06.2019 právoplatnosť. Zároveň je nepochybné, že samostatným návrhom doručeným na Okresný súd Trenčín dňa 15.05.2019, t.z. v čase, kedy prebiehalo konanie o úpravu styku s maloletým, podal otec návrh, ktorým sa domáhal, aby súd uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať. 11. Z rodičovskej dohody, ktorú uzavreli na pojednávaní pred súdom prvej inštancie obaja rodičia vyplýva, že títo sa dohodli tým spôsobom, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každú stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny víkend od piatku od 16.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každú stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny víkend v čase od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať ho v mieste bydliska a otec sa zaväzuje po skončení stretnutia matke v stanovenom čase ho vrátiť. Z tohto teda vyplýva, že medzi rodičmi bola uzavretá právoplatne riadna dohoda o úprave styku otca s maloletým a nie je pravdivé tvrdenie otca, že by táto dohoda nezahŕňala aj nočný pobyt maloletého u neho. Samotná dĺžka konania, po ktorú trvalo konanie o úprave styku, nemá a nemôže mať vplyv na tú skutočnosť, že sú rodičia povinní sa podrobiť psychologickému vyšetreniu, nakoľko pokiaľ rodičia boli spôsobilí uzavrieť rodičovskú dohodu, z tohto vyplýva, že matka nerozporuje právo otca stretávať so svojím synom a dokonca nie je pravdivé ani tvrdenie otca v tom smere, aby mu znemožňovala, aby dieťa u neho prespávalo. 12. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 252/2004) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. I ÚS 50/
2004). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom odvolateľa, že by došlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu Dohovoru o právach dieťaťa konkrétne v čl. 3 ods. 1, pretože práve v záujme dieťaťa je, aby sa vzťahy medzi oboma rodičmi stabilizovali, aby sa styk realizoval podľa dohody, ktorú rodičia uzatvorili a v prípade, že by sa táto dohoda nedodržiavala, prípadne nerešpektovala, môže potom nastať ďalší právny mechanizmu predpokladaný zákonom. 13. V prejednávanej veci však otec argumentoval dĺžkou konania, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, čo však nemá a nemôže mať vplyv na vydanie prípadného neodkladného opatrenia a zároveň argumentoval znaleckým posudkom zadováženým v predchádzajúcom spore. Účelom neodkladných opatrení nie je a nemôže byť naprávanie prípadne revidovanie predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí, pričom tak ako správne uviedol súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje, účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúci záver o pravdepodobnosti nároku. Pokiaľ aj v iných sporoch boli dočasne upravované pomery medzi rodičmi tým spôsobom, že rodičia boli zaviazaní podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie, jednalo sa z hľadiska skutkového o diametrálne odlišné prípady, v rámci ktorých bola komunikácia medzi rodičmi značne vyostrená, zhoršená, prípadne nulová. Za stavu, kedy rodičia boli schopní dohodnúť sa o úprave styku s maloletým dieťaťom a za stavu, kedy matka nespochybňuje právo otca na stretávanie sa s dieťaťom, rovnako aj odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko otec nepreukázal ani jeden z dôvodov, ktoré predpokladá Civilný mimosporový poriadok na to, aby takéto neodkladné opatrenie bolo v prejednávanej veci potrebné nariadiť. 14. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).