Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-1051-2011.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/1051/2011
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XX/XX, XXX XX M., zast.: JUDr. Ondrejom Szilágyi, advokát, so sídlom: Haličská cesta 3200, 984 01 Lučenec proti povinnému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: R.Ň. XX, XXX XX R., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške 140,- Eur za mesiac október - november 2011, bežné výživné vo výške 70 Eur mesačne od 01.12.2011 do budúcna a zročné výživné v sume 798,73 Eur za obdobie od 19.08.2009 do 01.10.2011 s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Marcelou Zummerovou, so sídlom Exekútorského úradu: Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 1276/2011, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Učtáreň tunajšieho súdu sa u p r a v u j e vyplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej, so sídlom Exekútorského úradu: Kpt. Nálepku 22, 071 01 Michalovce, trovy exekúcie vo výške 63,59 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia z rozpočtových prostriedkov súdu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.12.2011, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.12.2011, domáhal voči povinnému vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné vo výške 140,- Eur za mesiac október - november 2011, bežné výživné vo výške 70 Eur mesačne od 01.12.2011 do budúcna a zročné výživné v sume 798,73 Eur za obdobie od 19.08.2009 do 01.10.2011 s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXP/XXX/ XXXX-XX zo dňa 28.09.2011.
2. Poverením č. 5606 101162 zo dňa 30.01.2012 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marcelu Zummerovú, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1276/2011.
3. Dňa 10.04.2019 súdny exekútor doručil do elektronickej schránky súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Zároveň uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje nárok na náhradu trov exekúcie.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.12.2011, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to nemajetnosť účastníka konania - povinného. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyplýva, že voči povinnému je vedených celkovo 8 exekučných konaní. Vykonaným šetrením majetkových pomerov povinného v katastri nehnuteľnosti bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Preverovaním evidencie vozidiel bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo. Vykonaným šetrením v evidencii bánk so sídlom na území Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný nemá vedený účet. Dotazom na Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že povinný nemá žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážky, povinný nie je v Sociálnej poisťovni vedený ako zamestnanec, ani ako poberateľ niektorej z dávok. Vzhľadom na uvedené, u povinného nie je predpoklad nadobudnutia majetku ani z dlhodobého hľadiska.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v dôsledku preukázanej nemajetnosti povinného a z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nie je ďalšie pokračovanie v exekúcii efektívne, a preto sud podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 exekúciu zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
15. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávanie exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
19. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. októbra 2013) aj o trovách exekúcie. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
20. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 63,59 Eur, spočívajúce v odmene súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a v náhrade hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky vo výške 19,80 Eur, z toho poštovné vo výške 19,10 Eur a poplatok za lustrácie banky vo výške 0,70 Eur + 20 % DPH vo výške 10,60 Eur.
21. Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a zistil, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v súlade s vyššie citovanou Vyhláškou, a preto mu priznal trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky ako náhradu hotových výdavkov vo výške 19,80 Eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 10,60 Eur.
22. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
23. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Nakoľko ide o vykonávanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, trovy exekúcie znáša súd. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (II. výrok).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 Civilného sporového poriadku). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017.