Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1C-34-2013.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/34/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Lucia Kallová, v právnej veci maloletého „meno neurčené" C., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom D. XXX, T., V. republika, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa proti matke X. C., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, D. P., t.č. D. XXX, T., V. republika a mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, D. P., t.č. T. XXX, L. P., v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že K. C., nar. XX.XX.XXXX, n i e j e otcom maloletého „meno neurčené“ C., nar. XX.XX.XXXX z matky X. C., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Štát n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Návrhom podaným súdu dňa 20.02.2013 podal v mene maloletého súdom ustanovený opatrovník návrh na začatie konania, v ktorom žiadal určiť, že K. C., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého „meno neurčené“ C.. 2) Kolízny opatrovník návrh odôvodnil tým, že matka maloletého sa už asi po dobu siedmich rokov zdržiava v V. republike, kde sa zoznámila s C. V., nar. XX.XX.XXXX, t.č. L. XX, T. Y., V. republika a začali bývať v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Z ich spolužitia sa narodilo dňa XX.XX.XXXX dieťa, ktoré nemá v rodnom liste uvedené meno, ale doma ho oslovujú B.. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté má vedomosť o tom, že sa jeho manželke narodilo dieťa za trvania manželstva a že v rodnom liste je uvedený ako otec. Na mene sa nemohli dohodnúť, nakoľko sa nepovažuje za otca dieťaťa. Druh C. V. sa považuje za otca dieťaťa a otcovstvo k maloletému by chcel uznať. Ďalej uviedol, že matka maloletého sa opakovane pokúšala zistiť možnosť zapretia otcovstva v V. republike, pričom bola odkázaná, aby návrh podala v Slovenskej republike. D. zapretie otcovstva je v záujme maloletého, nakoľko matke a mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté už uplynuli zákonné lehoty na zapretie otcovstva.
3) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil rodný list maloletého, komunikáciu matky a Sociálneho poradcu Racek, Oblastní charita Kutní Y. zo dňa 11.05.2011, komunikáciu matky a Nejvyššího státniho zastupitelství, netrestní odbor, oddelení ochrany děti a dozoru nad detenci zo dňa 10.03.2010, Záznam sepsaný na Okresním státním zastupiteství v Kutné Hoře dňa 21.09.2009.
4) Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté ani matka maloletého sa k návrhu písomne nevyjadrili.
5) Na prejednanie veci samej nariadil súd dňa 23.05.2013, 12.09.2013 a 05.09.2019 pojednávanie, ktorého sa matka maloletého napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila. Neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a o jeho odročenie nežiadala, preto súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”) rozhodol, že pojednávanie vykoná v jej neprítomnosti. Rovnako súd postupoval vo vzťahu k mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté a ktorý sa zúčastnil iba pojednávania konaného dňa 12.09.2013 a 05.09.2019.
6) Kolízny opatrovník maloletého na všetkých súdom nariadených pojednávaniach zotrval na svojom návrhu v celom rozsahu. Na pojednávaní dňa 12.09.2013 uviedol, že matka s maloletým žijú v V. republike, pričom vzhľadom maloletého mal za to, že maloleté dieťa má právo na to, aby jeho otcovstvo bolo určené, resp. aby v budúcnosti bolo určené otcovstvo k jeho skutočnému otcovi. Na pojednávaní dňa 05.09.2019 rovnako zotrval na podanom návrhu a na všetkých skutočnostiach uvedených v podanom návrhu. Uviedol, že zo znaleckého dokazovania vyplýva, že je vylúčené aby bol otcom K. C., pričom zapretie otcovstva je v prospech maloletého, nakoľko sa vytvára priestor pre podniknutie ďalších právnych krokov k určeniu mena maloletého, ako aj pre zápis biologického otca do rodného listu maloletého.
7) Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, na pojednávaní dňa 12.09.2013 uviedol, že jeho manželstvo s matkou maloletého doposiaľ nebolo rozvedené. Konštatoval, že s matkou maloletého má šesť detí: K., V., X., C., C. a O.. Najmenšie dieťa, s ktorým žije v Čechách a ktoré sa narodilo v roku 2003 nepovažuje za svoje. Uviedol, že odvtedy čo matka maloletého odišla do Čiech (v čase keď ich najmladšia dcéra narodená XX.XX.XXXX, mala asi jeden rok) sa s ňou nestretol, nežili v spoločnej domácnosti a ani nemali žiadny pohlavný styk. Po tom, čo matka maloletého odišla do Čiech dostal telefonát od jej sestry, ktorá mu oznámila, že matka maloletého žije s iným mužom, ktorý sa volá C. V.. Na pojednávaní dňa 05.09.2019 vo svojej záverečnej reči dodal, že vyše roka nebýval s matkou maloletého, ktorá od neho utiekla. Uviedol, že maloletý nie je jeho synom a stará sa iba o svoje biologické deti.
8) Na základe dožiadania príslušného súdu v V. republike (Okresního soudu v Kutné Hoře) vykonal súd dokazovanie a to výsluch matky maloletého a svedka C.a V.a.
9) Matka maloletého na výsluchu konaného dňa 26.03.2015 uviedla, že s návrhom súhlasí. Spoločnú domácnosť s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté opustila v roku 2002, resp. na konci roku 2002. Rovnako sa s ním od tohto obdobia pohlavne nestýka, pričom pokiaľ spolu bývali mávali nechránený pohlavný styk pravidelne. S C. V. sa zoznámili v Neškaredicích v roku 2003, pričom pohlavne sa začali stýkať hneď od tej doby. Šlo o nechránený pohlavný styk. V roku 2002 sa s C. V. nestýkala, to sa ešte nepoznali, viac sexuálnych partnerov nemala. Maloletý, ktorého volajú B. sa narodil v normálnom termíne, nie predčasne. Nič ďalšieho k veci nechcela uviesť, pričom nenavrhovala vykonať ani žiadne dôkazy.
10) C. V. na výsluchu konanom dňa 26.03.2015 uviedol, že s matkou maloletého sa zoznámil pred 15 rokmi v L.. Od tej doby žijú v spoločnej domácnosti, pričom pohlavne sa spolu začali stýkať asi pre 13 rokmi a vždy šlo o nechránený styk. Nechránený styk mali aj v roku 2002, pričom nevedel uviesť presné obdobie. Styk však mali často napríklad 3 krát týždenne. Uviedol, že v rozhodnom období nemal žiadne zdravotné problémy, ktoré by vylučovali možnosť otcovstva, pričom takéto problémy ani nikdy nemal. Zároveň výslovne uviedol, že je biologickým otcom maloletého. Je o tom presvedčený ako aj o tom, že matka maloletého bola stále s ním a nikam inam nechodila.
11) Následne súd vzhľadom na rozpory medzi údajmi obsiahnutými v listinách pripojených k podanému návrhu na začatie konania a vo výpovedi matky maloletého pred dožiadaným súdom zo dňa 26.03.2015 a to aj v kontexte výpovede druha matky maloletého pred dožiadaným súdom zo dňa 26.03.2015 a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nariadil uznesením č.k. 1C/34/2013-89 zo dňa 04.11.2015 znalecké dokazovanie a ustanovil znalca prof. RNDr. Jarmila Bernasovská, PhD., z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA a genetiky človeka, pričom z dôvodu odberu vzoriek DNA maloletého a matky maloletého v V. republike bol uznesením Okresního soudu v Kutné Hoře 5Cd 5/2016 zo dňa 15.04.2016 ustanovený znalec RNDr. Milada Loudová, CSc., z odboru zdravotníctva, odvetvia genetiky, špecializácia genetická DNA analýza hypervariabilných polymorfisu človeka, paternitnej expertízy identifikácie osôb.
12) Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, vykonal znalecké dokazovanie, ako aj dokazovanie výsluchom matky, druha matky maloletého, ako aj muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, oboznámením sa spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 4P/237/2012 a 4P/157/2008 a s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených navrhovateľom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
13) Z rodného listu maloletého zistil, že tento sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom ako jeho otec je v rodnom liste zapísaný K. C., nar. dňa XX.XX.XXXX, teda manžel matky, s ktorým táto manželstvo uzavrela dňa XX.XX.XXXX.
14) Z výsluchu druha matky maloletého súd zistil, že tento sa považuje za otca maloletého. O maloletého sa stará a žije s matkou maloletého v spoločnej domácnosti. Uviedol, že nechránený styk s matkou maloletého mali aj v roku 2002, pričom pohlavný styk mali niekoľkokrát týždenne. Taktiež konštatoval, že v rozhodnom období nemal žiadne zdravotné problémy, ktoré by vylučovali možnosť otcovstva. Matka maloletého, ako aj muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté s návrhom súhlasili. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté vo svojej výpovedi uviedol, že maloletého nepovažuje za svoje dieťa, pričom s matkou maloletého sa po jej odchode do V. republiky nestretol, nežili v spoločnej domácnosti a ani nemali pohlavný styk.
15) Zo záveru predloženého znaleckého posudku č. 9/2019, vyhotoveného znalcom Prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou, PhD. vyplýva, že pri porovnaní vzoriek DNA pravdepodobného otca K. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletého dieťaťa „meno neurčené“ C., nar. XX.XX.XXXX bola nájdená nezhoda v desiatich zo šestnástich sledovaných genetických markerov. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo K. C. k maloletému „meno neurčené“ C. jednoznačne vylúčené.
16) Občiansky súdny poriadok, ktorým sa tento spor riadil do 30.06.2016 bol s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený novými procesnými kódexmi, a to Civilným sporovým poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom. Konania v rodinnoprávnych veciach, kam patria aj veci určenia rodičovstva sú upravené od 01.07.2016 v zákone č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len “CMP”). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona, a to konkrétne § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17) Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
18) Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
19) Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
20) Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
21) V danom prípade zákonná domnienka otcovstva v zmysle § 85 ods. 1 zákona o rodine svedčí manželovi matky maloletého, resp. mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ktorý je v rodnom liste zapísaný ako otec maloletého. Z ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že otcovstvo v takomto prípade možno zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa, pričom zároveň v zmysle § 96 ods. 1, 2 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže návrh na zapretie otcovstva podať aj dieťa.
22) Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je vylúčené, aby otcom maloletého bol manžel matky maloletého, resp. muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nakoľko zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že jeho otcovstvo z dôvodu nezhody v desiatich zo šestnástich sledovaných genetických markerov, je jednoznačne vylúčené. Uvedené taktiež nepopierajú a s návrhom súhlasili tak matka maloletého ako aj muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté. Rovnako druh matky maloletého pred súdom uviedol, že je presvedčený o svojom otcovstve k maloletému, pričom z jeho výpovedi, ako aj výpovedi matky maloletého taktiež vyplýva, že mali nechránený pohlavný styk. Keďže mal súd za preukázané, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého nemala matka maloletého so svojím manželom resp. mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté pohlavný styk, keď s ním ani nežila v spoločnej domácnosti, je vylúčené, aby bol otcom maloletého. Nakoľko maloletý má právo poznať svojich rodičov, a teda zapretie otcovstva je v prospech maloletého, súd preto v prvom výroku tohto rozsudku určil, že K. C., nar. XX.XX.XXXX nie je jeho otcom.
23) Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24) Podľa § 49 ods. 1,2,3 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
25) Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
26) Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
27) Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28) O trovách účastníkov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak, keďže na rozhodnutie o trovách konania nebol návrh ani zákonný dôvod.
29) V zmysle vyššie uvedených ustanovení má štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil len v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (§ 251 ods. 1 CMP) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní, za použitia ustanovenia § 55 CMP (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP/66/2017 zo dňa 15.06.2017).
30) V zmysle vyššie uvedeného súd následne zisťoval majetkové pomery resp. podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov účastníkov konania, s tým že nemal za preukázané, že obaja účastníci sú zamestnaní a majú pravidelný príjem. Zároveň mal súd za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu nie je spravodlivé zaviazať na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti s ustanoveným znaleckým dokazovaním len niektorého z nich. Ako z prejednávanej veci vyplynulo nik z účastníkov konania návrh podaný kolíznym opatrovníkom maloletého nenamietal a obaja účastníci od začiatku predmetného konania súhlasili s navrhovaným výrokom. Bolo v záujme maloletého a z dôvodu riadneho zistenia skutočného stavu veci, aby súd následne nariadil znalecké dokazovanie. O trovách konania štátu preto súd rozhodol v zmysle § 57 CMP tak, že štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.