Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého: B. Z. nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. č. XX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: B. Z., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom X. U., Marocké kráľovstvo, matka: B. Z., nar. XX.X.XXXX,trvale bytom F. č. XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov, takto

rozhodol:

I. Mal. B. Z., nar. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky B. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec B. Z., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého B. Z. sumou 30 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15 ého dňa toho, ktorého mesiaca vopred, k rukám matky B. Z., počnúc dňom 18.3.2019.

III. Dlžné výživné za obdobie od 18.3.2019 do 31.8.2019 v celkovej sume 163,50 eur je otec povinný zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. B., ktorým žiadala aby súd mal. B. zveril do jej osobnej starostlivosti, otca aby zaviazal platením výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci v sume 150 eur, počnúc dňom 1.4.2019. Nedoplatok na výživnom - od narodenia dieťaťa, navrhla aby otec zaplatil do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že otec dieťaťa žije v Belgicku, na výživu dieťaťa od jeho narodenia ničím neprispel, ani sa o dieťa nezaujíma.

2. Súd uznesením č.k. -17 zo dňa 17.4.2019 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

4. Otcovi dieťaťa bol návrh doručený v súlade s dňa 11.5.2019, otec sa k návrhu nevyjadril, nepreukázal súdu svoje osobné, majetkové zárobkové pomery.

5. Pojednávania vytýčeného na deň 5.9.2019 sa otec mal. dieťaťa nezúčastnil, napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené dňa 21.6.2019, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v súlade s pojednával v jeho neprítomností.

6. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala, uviedla, že s otcom dieťaťa nikdy neviedla spoločnú domácnosť, o dieťa sa stará sama od jeho narodenia. Otec sa o dieťa nijako nezaujíma, na jeho výživu doposiaľ ničím neprispel. Navrhovateľka o otcovi dieťa minimálne dva roky nemá žiadnu vedomosť, nevie kde sa zdržiava aké sú jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. Ďalej navrhovateľka opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Spolu s mal. synom býva pri svojej matke, ktorej na chod domácností neprispieva. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume 245 eur, iný príjem nemá. Mal. B. je zdravý, v súvislosti so starostlivosťou oň má bežné výdaje.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti matky o mal. B., preto dieťaťa navrhol zveriť matke. Výšku výživného ponechal na návrh súdu.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery matky, rodinné pomery mal. dieťaťa, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Mal. B. pochádza zo vzťahu matky, B. Z. a otca B. Z., rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácností, spoločnú domácnosť nikdy neviedli.

10. Mal. B. nenavštevuje žiadne zariadenie, matka mu poskytuje celodennú starostlivosť, nemá súrodencov, prekonal bežné detské choroby, matka v súvislosti so starostlivosťou o mal. B. má bežné výdaje.

11. Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, spolu s mal. B. žije v spoločne domácnosti so starými rodičmi a svojimi 2 súrodencami. Bývajú v prízemnom murovanom dome vo vlastníctve starej matky zo strany matky. Maloleté dieťa má vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývoj. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku v sume 220,70 eur mesačne a prídavku na jedno dieťa 24,34 eur. Pred kolíznym opatrovníkom matka vyčíslila náklady na starostlivosť o mal. dieťa sumou 195 eur mesačne ( ošatenie 50 eur, strava 100 eur, hygiena 30 eur, náklady na lieky 10 eur, hračky 5 eur). Dieťa otca nepozná a otec o neho nejaví záujem.

12. Osobné, majetkové a zárobkové pomery otca sa nepodarilo zistiť. Podľa tvrdenia matky by mal žiť niekde v Belgicku, mal požiadať o azyl v Európskej únií. Podľa správy Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prešov zo dňa 19.2.2018 mal súd preukázané, že dňa 13.10.2017 bol u menovaného (B. Z.) vykonaný Dublinský transfer cudzinca do Nemecka. Uvedený transfer bol zrealizovaný na Nemckom letisku v Berlíne, kde si cudzinca prevzali orgány Nemeckej polície (správa čl. 26 spisu ).

13. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o mal. dieťa. Hygiena v domácnosti je na dobrej úrovní.

14. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

28. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

32. Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

33. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Právne posúdenie vecí:

35. Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k mal. B., teda zverenie dieťaťa niektorému z rodičov a určenie výživného zo strany druhého rodiča.

36. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. B.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.

37. Matka sa o mal. B. stará sama od jeho narodenia, otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, nepozná jeho potreby, na jeho výživu ničím neprispieva. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť mal. B. bude poskytnutá zo strany jeho matky.

38. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o dieťa zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o dieťa nebolo náležitým spôsobom postarané. Otec neprejavil záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa matke.

39. Z uvedených dôvodov súd mal. B. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

40. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 150 eur mesačne od narodenia dieťaťa.

41. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

42. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

43. Matka náklady na starostlivosť o dieťa vyčíslila sumou 195 eur mesačne, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Pomery otca dieťaťa sa nepodarilo zistiť, matka nepozná miesto pobytu otca, nepozná jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. Posledným známym pobytom otca dieťaťa bolo Marocké kráľovstvo, pričom bolo zistené, že požiadal o azyl na území Euroopskej únie, iné pomery sa nepodarilo zistiť. Vzhľadom na uvedené súd určil výživné v sume 30 eur mesačne, keďže táto suma je na úrovní výšky minimálneho výživného, ktoré musí platiť každý rodič bez ohľadu na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, teda aj rodič bez príjmu.

44. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu v rozsahu 30,- eur mesačne. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

45. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.

46. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.

47. Vzhľadom na uvedené skutočností súd zaviazal otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 30 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, t.j. 18.3.2019. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil, v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. dňom podania návrhu, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.

48. Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 18.3.2019 do 31.8.2019 vo výške 163,50 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

49. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 30 eur čo za uvedené obdobie činí sumu 163,50 eur ( 3/19 - 30:31x14 čo je 13,50 eur + 4/19 až 8/19- 5 x 30 čo je 150 eur spolu 163,50 eur). Podľa vyjadrenia navrhovateľky otec dieťaťa doposiaľ na výživu dieťaťa ničím neprispel. Na základe uvedeného dlžné výživné činí 163,50 eur.

50. Súd návrh matky na určenie výživného nad sumu 30 eur mesačne do 18.3.2019 zamietol ako nedôvodný.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.