Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/193/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave, proti žalovanému: Q. V.Á., nar. XX.XX.XXXX, N.. Á. M. XX/XX, F. B., zast.: JUDr. Ladislav Slovák, advokát v Dunajskej Strede, o 828,86 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie sa pre späťvzatie žaloby zastavuje v časti o 586,55 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 242,31 € s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 113,53 € a s pokračujúcim 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 242,31 € od 13.03.2019 do zaplatenia.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 46,2 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou podanou dňa 28.09.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I až II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 1.500 €, ktorú mal žalovaný splatiť 60 mesačnými splátkami po 45,17 €. Keďže žalovaný pôžičku prestal splácať, pôvodný veriteľ pôžičku „zosplatnil“. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stal pôvodný žalobca, ktorý následne postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu a ten vzal žalobu neskôr čiastočne späť.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a vyjadril sa tak, že uzavretie zmluvy o pôžičke nespochybňuje, no žiada zohľadniť aj ďalšie platby, ktoré vykonal pred a po podaní žaloby. Namietol, že nie je zrejmé, ako žalobca dospel k sume 1.696,71 €, ktorú podľa žalobcu tvorí súčet predpísaných splátok do „zosplatnenia“ dlhu a suma po „zosplatnení“, ktorá je vyššia ako požičaná istina 1.500 €. Na pojednávaní jeho právny zástupca ďalej tvrdil, že úrok z omeškania nemožno počítať od 6. dňa po odoslaní zásielky žalovanému a zmluva nespĺňa náležitosti podľa .), ani j) o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie [ ; ďalej len „CSP“], na ktorom za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného a v ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: notárska zápisnica (č. l. 6 až 14), prehľad splátok a úhrad (č. l. 18 a 20), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti (č. l. 21), zmluva (č. l. 23 až 39), všeobecné podmienky (č. l. 40 až 45), potvrdenky (č. l. 91 až 99) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné ( ), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 23 až 39).

6. Pôvodný veriteľ ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytnutí pôžičku č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“; č. l. 23 až 39), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo výške 1.500 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 45,17 €. Zmluva v článku V obsahovala aj tieto údaje: fixná ročná úroková sadzba: 27,90 %, RPMN: 27,89 %, priemerná hodnota RPMN: 34,42 %, celková čiastka: 2.634 €, odplata 27,89 %.

7. Článok IX so názvom „Zmluvné podmienky“ obsahoval o. i. tieto ustanovenia:

„12.2 Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky: Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou… 12.3 Úrok z omeškania: … Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba [ECB]… … 14.2 Oznámenia zasielané Klientovi… sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. … 15.7 Klient je oprávnený akékoľvek podnety týkajúce sa kvality a správnosti Služieb poskytnutých Spoločnosťou uplatniť vo forme reklamácie, ktorú zasiela na adresu: …“ “

8. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku XX.XX.XXXX (nesporná skutočnosť; prehľad splátok a úhrad, č. l. 18). Žalovaný z pôžičky uhradil do podania žaloby sumu 969,60 € (prehľad splátok a úhrad, č. l. 38 a 39 a potvrdenky, č. l. 91 až 99). Pokiaľ ide o žalovaným namietané čiastkové úhrady (9 x 60,60 €), z ktorých tri mal zaplatiť ešte pred podaním žaloby, čo však podľa neho žalobca v žalobe opomenul uviesť, nie je pravda, že žalobca v žalobe úhradu z júla 2018 nezohľadnil, pretože táto bola uvedená aj v nielen prehľade splátok s dátumom 12.07.2018 (č. l. 20), čo zodpovedá aj žalovaným predloženej potvrdenke (č. l. 91), a bola teda riadne zahrnutá v žalobcom uvádzanej sume zaplatených splátok (16 x 60,60 = 969,60 €). Vo zvyšnej časti ďalších platieb (8 x 60,60 = 484,80 €) zobral žalobca žalobu späť, v dôsledku čoho v tomto rozsahu súd nepovažoval skutkový stav za sporný.

9. Listom z 28.09.2015 pôvodný veriteľ upozornil žalovaného na jeho omeškanie a na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu (predžalobná upomienka, č. l. 22). Oznámením z 29.11.2015 napokon pôžičku „zosplatnil“ (oznámenie, č. l. 21).

10. Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica, č. l. 6 až 14; skutočnosti známe súdu z obchodného registra).

11. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s.

6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

12. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.

13. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

14. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného žalobcu došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú VÚB a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).

15. Oznámením z 19.12.2018 VÚB oznámila žalovanému, že postúpila uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 71). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu žalovaného na druhý deň (č. l. 68).

B. Právne posúdenie

16. Na úvod treba uviesť, že pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje , ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra ( ). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu ( ). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného žalobcu bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným žalobcom, VÚB a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri tunajšieho súdu (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (VÚB), čím sa táto stala právnym nástupcom veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení k 01.01.2018.

17. Ďalej treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámila VÚB (bod 15 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému ( ), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 01.04.2019, č. k. -106, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.

18. Podaním došlým tun. súdu 23.08.2019 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti týkajúcej sa úhrad žalovaného „po podaní žaloby“ v sume 484,80 € a poplatkov v sume 101,75 € podľa výroku I. Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa vzťahoval , súhlas žalovaného nebol potrebný ( ), a preto súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I). V dôsledku späťvzatia sa predmetom konania stala iba suma uvedená vo výroku II.

19. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa . Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v

zmysle . Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ).

20. Súd najprv vyhodnocoval zmluvu z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených . Tento zákon v , v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. , a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre formu takúto úveru. Nebolo možné prisvedčiť námietkam žalovaného, že zmluva nespĺňa náležitosti podľa , a tohto zákona. Adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť [písm. c)], sa nachádzala v čl. IX ods. 15.7 a odplata podľa osobitných predpisov [písm. j)] bola v čl. V zmluvy. Pokiaľ ide o rozpis splátok podľa , okrem už vyššie citovanej judikatúry súd poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý tamojšie závery len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci C-42/12. Súd nevidí dôvod na to, aby sa od týchto záverov odkláňal a požadoval rozpis každej splátky určenej na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov, čo by zjavne nebolo v súlade so smernicou 2008/48.

21. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 1.500 € a žalobca poskytnuté peňažné prostriedky úročil v súlade s čl. V zmluvy ročnou úrokovou sadzbou 27,9 %. Žalovaný bol tak povinný podľa čl. V zmluvy splácať úver mesačnými splátkami po 45,17 €. Keďže tak žalovaný neurobil, žalobca uplatnil svoje právo dohodnuté na základe v .2 zmluvy, a úver v súlade s po predchádzajúcom upozornení (č. l. 22) „zosplatnil“.

22. Žalovaný namietal spôsob výpočtu žalobcom vyčíslenej pohľadávky ku dňu „zosplatnenia“ v sume 1.697,71 €. Tejto námietke súd nemohol vyhovieť, pretože zo žaloby a z prehľadu splátok je možné zistiť, akým spôsobom sa žalobca k tejto sume dopracoval. Túto sumu tvorí jednak súčet nezaplatených splátok, ktoré mal žalovaný zaplatiť podľa čl. V zmluvy v mesačných intervaloch, do okamihu „zosplatnenia“ pôžičky a zostávajúca nesplatená časť istiny pôžičky. Do „zosplatnenia“ žalovaný zaplatil 5 splátok po 45,17 €, teda 225,85 €. Týmito splátkami sa postupne splácala nielen istina, ale aj úroky, a to tak, že každou mesačnou splátkou sa najprv zaplatil úrok pripadajúci na daný mesiac a zvyšok tejto splátky sa použil na zníženie istiny. Za ďalší mesiac sa takto znížená istina ďalej úročila, v dôsledku čoho sa ďalšia mesačná splátka opäť použila najprv na zaplatenie úroku zo zníženej istiny za tento ďalší mesiac a zvyšok splátky sa znovu použil na ďalšie zníženie istiny. Z toho je zrejmé, že mesačnými splátkami sa na začiatku takéhoto úverového vzťahu najprv splácajú úroky a istina sa znižuje na úvod len pomalým tempom. Tak to bolo aj v tejto veci, pretože splátkami v sume 225,85 € sa istina za prvých 5 mesiacov znížila len na sumu 1.470,86 €. Okamihom „zosplatnenia“ sa stal splatným celý dlh, ktorý v tom čase predstavoval práve túto sumu nesplatenej časti istiny. Ďalší zmluvný úrok sa však prestal akumulovať. Keďže za obdobie od začiatku úverového vzťahu do „zosplatnenia“ žalovaný nezaplatil 5 splátok, okrem zostatku istiny (1.470,86 €) mu vznikla povinnosť zaplatiť aj súčet týchto nesplatených splátok (225,85 €), čo spolu zodpovedá sume 1.696,71 €, teda sume, z ktorej žalobca správne vychádzal ako zo zostatku dlhu ku dňu „zosplatnenia“ pôžičky. V dôsledku toho súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha zaplatenia zostatku pôžičky oprávnene.

23. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť zaplatiť prvých 5 mesačných splátok pôžičky a zostatok istiny pôžičky. Žalobca má preto nárok na úrok z omeškania v zmysle , nariadenia vlády č. a čl. 12 ods. 12.3 zmluvy v ročnej sadzbe 5 % a 5,05 %. Žalovaný ale nesúhlasil s tým, že úrok z omeškania treba počítať už od 6. dňa po odoslaní zásielky obsahujúcej „zosplatňujúci“ úkon, a mal by sa počítať až odo dňa doručenia žaloby, čím de facto spochybnil okamih doručenia zásielky. Súd v prvom rade poznamenáva, že žalovaný nijako nevysvetlil, prečo toto tvrdenie predniesol až na pojednávaní a prečo tak nemohol učiniť skôr, napríklad v písomnom vyjadrení, ktoré predložil jeho právny zástupca už niekoľko mesiacov pred pojednávaním. O účinkoch , ktoré sa v zmysle použije aj v spotrebiteľskom spore, ak

je spotrebiteľ zastúpený advokátom (teda tak ako to bolo aj v tejto veci), bol pritom žalovaný poučený už v predvolaní. Žalovaného námietka ale nemôže obstáť, pretože čl. IX ods. 14.2 zmluvy zakladá domnienku doručenia zásielky aj v prípade, že sa o nej adresát nedozvedel. Aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú, je vo všeobecnosti nevyhnutné, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon vo forme písomnosti, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, teda len čo sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície (R 27/2011). Žalovaný nenamietal, že by sa zdržiaval na inej adrese alebo že by mu čokoľvek bránilo v prevzatí zásielky, a preto v súlade s judikatúrou platí, že okamihom uloženia zásielky na pošte mal možnosť oboznámiť sa jej obsahom (porov. R 85/2018). Keďže listové zásielky pošta doručuje buď hneď nasledujúci pracovný deň po ich odoslaní alebo o deň neskôr, šiesty deň od odoslania zásielky bola táto zjavne v dispozičnej sfére žalovaného. To znamená, že zásielka obsahujúca „zosplatňujúci“ úkon mu bola účinne doručená v zmysle a pokiaľ teda žalobca požadoval úrok z omeškania až od 6. dňa po odoslaní zásielky, súd tento nárok považoval za opodstatnený.

24. Žalobcovi tak patrí úrok z omeškania podľa dátumu jednotlivých úhrad žalovaného takto:

dlh v € splatný zaplatený sadzba p. a. dni omeškania úrok z o. 727,11 5.12.2015 27.8.2018 5,05 % 997 100,30 666,51 28.8.2018 26.9.2018 5,00 % 30 2,74 605,91 27.9.2018 18.10.2018 5,00 % 22 1,83 545,31 19.10.2018 21.11.2018 5,00 % 34 2,54 484,71 22.11.2018 27.12.2018 5,00 % 36 2,39 424,11 28.12.2018 22.1.2019 5,00 % 26 1,51 363,51 23.1.2019 14.2.2019 5,00 % 23 1,15 302,91 15.2.2019 12.3.2019 5,00 % 26 1,08 spolu 113,53

25. Preto súd žalobe vyhovel v časti o 242,31 € s vyčísleným úrokom z omeškania v sume 113,53 € a s pokračujúcim 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 242,31 € od 13.03.2019 do zaplatenia (výrok II).

26. O trovách rozhodol súd podľa a tak, že zohľadnil žalovaného úspech v časti bezdôvodne späťvzatých poplatkov 101,75 € a tiež v časti dvoch splátok spolu v sume 121,20 €, ktoré zaplatil ešte pred podaním žaloby. Celkovo bol tak žalobca úspešný v rozsahu 605,91 € oproti úspechu žalovaného v rozsahu 222,95 €, čo zodpovedá pomeru úspechu 73,1 % : 26,9 %, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,2 % (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.