Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-43-2017.pdf
PDF · 90.38 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľa- oprávneného: JQ., bytom H. t.č. ul. K. H. proti povinnej: IJ. v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2017 do 30.9.2019 zo strany povinnej voči oprávnenému Z. n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 20.1.2018, č.k. 18Pc/43/2017-153 v spojení so zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.12.2018 č.k. 8Co/45/2018 -177 bola určená vyživovacia povinnosť zo strany povinnej voči oprávnenému sumou 90 eur mesačne od 1.2.2017 do budúcna. Týmto rozsudkom odvolacieho súdu bol zrušený výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti dlžného výživného a vec bola vrátená tomuto súdu na nové rozhodnutie.
2. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že vzhľadom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti povinnej k navrhovateľovi, a odvolací súd nemal poznatky o tom, či, a v akom rozsahu povinná platila výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a navyše povinná v odvolaní namietala spôsob zaplatenia dlhu na výživnom, bolo potrebné v časti dlžného výživného rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie za účelom zistenia, v akom rozsahu povinná plnila svoju vyživovaciu povinnosť k oprávnenému od určenia výživného do rozhodnutia, dôsledne uviedol, ako dospel k sume vyjadrujúcej dlžné výživné a rozhodol aj o spôsobe zaplatenia dlhu
3. Predmetom ďalšieho konania a rozhodovania tunajšieho súdu bolo určenie výšky dlžného výživného za obdobie od 1.2.2017 do vyhlásenia rozhodnutia. Preto súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil vykonané dokazovanie, predovšetkým vyzval povinnú, aby preukázala zaplatenie výživného za obdobie od 1.2.2017 tak, ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu.
4. Povinná písomným podaním, ktoré došlo súdu 21.5.2019 uviedla, že za obdobie od 1.2.2017 do 16.2.2019 poukázala na bankový účet oprávneného sumu XXXX,XX eur. Mimo tohto finančného plnenia však za toto obdobie platila oprávnenému za služby mobilného operátora- N. V čase, keď oprávnený začal užívať toto mobilné telefónne číslo bol ešte maloletý, a preto tento mobilný telefón bol evidovaný na jej mene a preto aj platila faktúry za mobilné služby svojho syna. Takto za obdobie od 1.2.2017 do 16.2.2019 zaplatila mobilnému operátorovi XXXX,XX eur. Ďalej poukázala na to, že zo svojho bankového účtu platila sumy investičného životného poistenia oprávneného v poisťovni M. životná poisťovňa a.s. sumou XX eur mesačne, pričom za uvedené obdobie sa jedná o sumu XXX eur. Poistenie
zaniklo dňa XX.X.XXXX a bolo vyplatené poistné plnenie v sume XXX,XX eur, ktoré poukázala dňa 31.7.2018 oprávnenému na jeho bankový účet. Aj túto časť zaplatenej sumy žiadala uznať, na zaplatenie výživného, pretože tieto finančné prostriedky mohol oprávnený využiť pre svoje potreby. Ďalej poukázala na to, že oprávnený má trvalý pobyt u nej, na M. Napriek tomu býva v spoločnej domácnosti so svojím otcom na ulici K. na M. sa nezdržiava, ale ona za oprávneného správcovi dane platí miestny poplatok za komunálne odpady. Za obdobie od 1.2.2017 do 16.2.2019 takto zaplatila sumu 64,08 eur.
5. Povinná priložila k svojmu písomnému vyjadreniu: rozpis platieb na bankový účet oprávneného za obdobie od 16.2.2017 do 5.2.2019 v sume 1250,24 eur, výpis z osobného účtu o prevodoch, rozpis úhrad spoločnosti N. za oprávneného za mobilné č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.2.2017 do 16.2.2019 v sume 1043,94 eur, čestné prehlásenie oprávneného zo dňa 15.2.2019 o tom, že používa mobilné číslo XXXX XXX XXX,. že toto číslo bude naďalej používať a nechce ho zrušiť, chce si ho do budúcna ponechať, a že za služby platila aj platí fakturáciu povinná, F. ďalej predložila výpis z osobného účtu o realizovaných platbách pre N. za toto obdobie, rozpis platieb spoločnosti M. životná poisťovňa a.s., výpis z osobného účtu o realizovaných platbách, kópiu zmluvy o životnom poistení, o zániku tejto poistnej zmluvy a rozhodnutia o miestnom poplatku za komunálne odpady za zdaňovacie obdobie 2017 až 2019.
6. Písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 17.7.2019 povinná doplnila svoje listinné dôkazy o rozpis platieb v prospech oprávneného na jeho účet za obdobie od 17.2.2019 do 15.7.2019 v sume 1700,24 eur, a výpisy z osobného účtu, rozpis platieb faktúr N. za obdobie od 2/2017 do 8.7.2019 a výpisy zo svojho osobného účtu za toto obdobie, fakturáciu N. Uviedla, že za prvý polrok 2019 ešte zaplatila miestny poplatok za komunálny odpad správcovi dane za oprávneného v sume 15,675 eur.
7. Na pojednávaní dňa 22.7.2019 oprávnený predložil svoj rozpis finančných príspevkov zo strany matky, z ktorého vyplýva, že za obdobie od 16.2.2017 do 11.7.2019 príspevky zo strany matky vo finančnom vyjadrení na účet oprávneného sa zhodujú. Oprávnený namietal proti tomu, že čiastka 167,82 eur predstavuje sumu životného poistenia, ktorú mu matka plnila, suma 20 eur dňa 25.5.2018 bol darček k jeho 20- tým narodeninám a suma 20 eur dňa 9.5.2018 predstavovala poistenie, ktoré bolo hradené otcovi za byt na M., čiže nebol to príspevok matky na výživné. Oprávnený namietal proti tomu, aby súd započítaval na plnenie výživného platby, ktoré realizovala matka na mobilný telefón P. na základe faktúr N. a to z toho dôvodu, že on tento mobilný telefón nepoužíval. Matka mala tento telefón už dávno odhlásiť, a preto platby za tento mobilný telefón operátorovi platila bezdôvodne. Keďže neurobila odhlásenie tohto telefónu, tieto platby by mala znášať ona sama. Pokiaľ on podpísal pre matku nejaké prehlásenie o používaní telefónu, bolo to zrejme tak, že matka mu to dala podpísať a on ani nevedel, čo podpisuje. Na základe svojho rozpisu preto tvrdil, že dlh matky na výživnom za rozhodné obdobie od podania návrhu do 7/2019 predstavuje sumu 1207,58 eur.
8. Z rozpisu finančných príspevkov povinnej na účet oprávneného vyplýva, že od 13.3.2019 začala matka platiť výživné vo výške 90 eur mesačne, čo bolo medzi účastníkmi konania nesporné.
9. Matka nesúhlasila s oprávneným, uviedla, že vychádzala z čestného prehlásenia syna, ktorý prehlásil, že telefónne číslo XXXX XXX XXX. používa a bude používať aj naďalej, pričom za obdobie od podania návrhu až februára 2018 za neho platila paušál E., ktorý bol dohodnutý na predmetný mobilný sumou 39,99 eur mesačne. Tento paušáX. nemohla zrušiť skôr, než sa dozvedela o tom, že syn má ďalší telefón a to sa dozvedela až na pojednávaní v januári 2018. Keďže vo februári 2018 mala vyvrtnutý členok, službu mohla zrušiť až v marci 2018 o čom predložila súdu dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.3.2018, ktorým sa tento paušál zrušil. Podľa nej problém je v tom, že so synom nekomunikujú, že je tam komunikačná bariéra a syn sa k tejto veci stavia ľahostajne. Poukázala na to, že z prehľadu platieb je zrejmé, že syn potom tento mobilný telefón využíval na platenie parkovného, nakupovanie cestovných lístkov, ale aj SMS - kovaním do zahraničia, teda je zrejmé, že mobilný telefón na tento účel používal a ona to platila. Faktúry N. jej boli zasielané emailom na emailovú adresu a následne ich preposielala oprávnenému na jeho emailovú adresu, aby mal informáciu, aké finančné prostriedky boli uhradené za služby mobilnej siete, ako aj ostatné služby a iné platby fakturované na jednotlivých faktúrach na jeho telefónne číslo. Matka navrhla, že pokiaľ zostane spornou otázka, či oprávnený toto mobilné číslo používal, aby súd vypočul dcéru S. 10. Na ďalšom pojednávaní oprávnený síce namietal proti tomu, aby sa započítali oproti dlžnému výživnému platby za jeho mobilný telefón, nepopieral však, že sa jedná o jeho mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX. a aj keď namietal proti tomu, že toto mobilné číslo v rozhodnom období nepoužíval,
nepopieral, že matka platila namiesto neho mobilný telefón. Pokiaľ na tomto telefónnom čísle mal paušál, mesačný poplatok predstavoval XX,XX eur a len z prehľadu platieb dedukuje, že jeho matka zrušila tento paušál až vo februári 2019, pretože následne boli platby už nulové. Do toho času mobilný operátor fakturoval nejakú službu O. ktorú on vôbec nevyužíval. Oprávnený osobitne namietal proti započítaniu čiastky 47 eur, ktorá sa podľa neho netýka rozhodného obdobia, teda obdobia od 1.2.2017, pretože sa týka obdobia december až január 2017. Oprávnený namietal proti tomu, že považuje za nenormálne, aby matka pre neho žiadne výživné neplatila, resp. v priemere 15 eur a namiesto toho platila jeho služby telekomunikačnému operátorovi.
11. Matka uviedla, že aj prvá položka v jej rozpise za telekomunikačné služby sa týka rozhodného obdobie ( od 1.2.2017) z dôvodu, že suma 46,99 eur bola zaplatená dňa 9.2.2017, preto aj túto sumu žiadala zarátať oproti výživnému. Ďalej trvala na tom, že podľa rozpisu platieb telekomunikačnému operátorovi za obdobie od 9.2.2017 do 12.10.2017 zaplatila 507,16 eur a za obdobie od 10.11.2017 do 8.7.2019 zaplatila 537,30 eur. Všetky faktúry za toto obdobie aj predložila. Ďalej predložila podrobný rozpis položiek podľa jednotlivých faktúr a poskytnutých služieb. Uviedla, že rozpis poplatkov pre N. rozdelila na dve časti, od 1.2.2017 do 31.10.2017 a potom od 1.11.2017 z toho dôvodu, že N. zmenil spôsob fakturácie a preto aj ona rozdelila platby podľa spôsobu fakturácie na dve tabuľky.
12. Podľa ust. § 62 ods. 1,2 a 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
14. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
15. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd predovšetkým rozhodol o výške dlžného výživného zo strany povinnej voči oprávnenému za obdobie od 1.2.2017 do 30.9.2019. Tento dlh vznikol po 90 eur mesačne za 32 mesiacov, čo predstavuje sumu 90 x 32 mesiacov= 2.880 eur. Súd od tejto sumy dlžného výživného odpočítal finančné plnenia poskytnuté povinnou oprávnenému za uvedené obdobie prevodom z jej účtu na účet oprávneného v sume 1840,24 eur. Od sumy zaplatenej povinnou za obdobie od 1.2.2017 do 30.9.2019 - 1880,24 EUR súd odpočítal sumy, proti ktorým namietal oprávnený: 20 eur- plnenie zo dňa 24.5.2018- darček k narodeninám oprávneného a 20 eur- vrátenie poistného plnenia otcovi oprávneného. Tieto sumy nie je možné započítať oproti výživnému. Ďalšiu sumu 167,82 eur ako poistné plnenie zo zaniknutej poistnej zmluvy, ktorú matka poslala synovi dňa 31.7.2018 však započítať bolo možné, lebo oprávnený túto sumu mohol použiť pre svoje potreby, preto ju súd oproti dlžnému výživnému započítal aj napriek námietkam oprávneného. Ďalej súd započítal oproti dlžnému výživnému tie plnenia, ktoré matka poskytla oprávnenému vo forme platieb realizovaných v prospech mobilného operátora. Súd považoval za dôležité, že oprávnený proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie zo dňa 25.1.2018 č. konania 18Pc 43/2017-153, ktorým súd započítal tieto platby v sume 583,55 eur odvolanie nepodal a teda súd mal za to, že uznal, že tieto platby matka uskutočňovala odôvodnene a že mobilný telefón v tom čase naozaj používal. Preto pokiaľ v priebehu ďalšieho konania namietal proti tomu, že povinná realizovala platby v prospech mobilného operátora za celé obdobie bezdôvodne, táto jeho námietka neobstojí a oprávnený sa dostáva do rozporu s realitou. Povinná preukázala, že za celé rozhodné obdobie zaplatila nemalé čiastky mobilnému operátorovi za používanie mobilného čísla, ktoré patrí oprávnenému a aj po zrušení paušálu E. oprávnený tento mobil používal na svoje potreby, na platenie cestovných lístkov MHD, parkovného, na posielanie SMS-iek a
pod., pričom nie je možné vyčleniť z platieb mobilnému operátorovi iba tieto platby, lebo používanie mobilného čísla bolo spojené s platením ďalších nevyhnutných platieb účtovaných operátorom. V tomto smere sa matka spoliehala aj na prehlásenie syna, ktoré súdu predložila, v ktorom sám oprávnený potvrdil používanie mobilného čísla pre svoje potreby v prehlásení zo dňa 15.2.2019. Za týchto okolností súd odpočítal od dlžného výživného aj čiastky vykázané povinnou v prehľade platieb a v pripojených faktúrach N. v sume 1.044,46 eur. Pokiaľ oprávnený namietal proti započítaniu tejto sumy, súd podotýka, že oprávnený je dospelý človek, ktorý si musí uvedomiť dôsledky svojho konania, dôsledky podpísania dokumentu o ktorom neskôr tvrdí, že si ho ani neprečítal, ako aj potrebu pristupovať zodpovedne k riešeniu finančných záležitostí, pretože aj jeho pričinením a nedbanlivosťou matka realizovala platby v prospech telekomunikačného operátora. Realizovala platby, ktoré za normálnych okolností ( keby s oprávneným riadne komunikovala a on s ňou) mohla platiť oprávnenému ako jeho výživné. Súd neodpočítal oproti dlžnému výživnému sumy platieb za odvoz smetia, ktoré matka uplatnila, lebo tieto výdavky jej vznikli neodhlásením syna z bydliska na M., čo mohla matka urobiť od času, odkedy syn v jej domácnosti nebýval a takto predísť platbám za jeho osobu.
16. Postup súdu pri započítaní iných plnení zo strany povinnej vychádza zo zásady v súlade s cit. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, že výživné je možné plniť aj vo forme vecného plnenia (bývanie, nákup oblečenia stravovanie) a peňažného plnenia nad sumy výživného plateného pravidelne mesačne. Vzhľadom na to, že súd určoval vyživovaciu povinnosť povinnej za uplynulé obdobie (dlžné výživné) nemohol opomenúť započítať uvedené plnenia zo strany povinnej, ale zároveň zhodnotiť, či sa jednalo o plnenia podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda také, ktoré slúžili na uspokojenie odôvodnených potrieb oprávneného.
17. Vzhľadom na skutočnosti zistené súdom a postupom podľa vyššie uvedeného odseku, súd dospel k tomu záveru, že povinnej dlh na výživnom nevznikol. Súd od dlžného výživného 2880 eur odpočítal plnenia podľa odseku 15 tohto rozsudku: -1840,24 eur a -1044,46 eur = -4,70 eur, preto za rozhodné obdobie od 1.2.2017 do 30.9.2019 zo strany povinnej voči oprávnenému dlžné výživné neurčil.
18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s §52 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2016 Z.z.) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.