Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/38/2019

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky : P.. H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. N., Q. XXXX/XX, zastúpená obč.zdr.: N. R. - E. združenie na právnu ochranu občana a finančného sprostredkovateľa, so sídlom F. M. XXXXXXX-XX, XXX XX T. nad Q., G.: XXX XXX XXX, proti odporcom v rade :1. X. sporiteľňa, a.s., so sídlom S. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, 2. T. dražobná, spol. s.r.o., so sídlom XXX XX S., S. XX, G.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. X. návrh zamieta.

II. Súd odporcom v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 8.8.2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia , ktorým by súd nariadil odporcom v rade 1 a 2 zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam v podielovom vlastníctve žalobkyne- záložcu, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Nové Zámky, obec Nové Zámky, okres Nové Zámky, zapísaným Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor ako:

- byt číslo 14 vo vchode číslo 10, prízemie, v bytovom dome súp.č. 555, umiestnenom na parcele registra „C“ par. č. ,

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5188/217593 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č.555, vyššie uvedené zapísané na LV č. 8168, a aj k nehnuteľnostiam a to:

- spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 10376/652779 a 5188/652779 na parc. registra „C“ č. 666 druh pozemku : zastavané plochy a nádvorie o výmere 211 m2, -spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 10376/652779 a 5188/652779 na parc. registra „C“ č. 667 druh pozemku : zastavané plochy a nádvorie o výmere 212 m2, -spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 10376/652779 a 5188/652779 na parc. registra „C“ č. 668 druh pozemku : zastavané plochy a nádvorie o výmere 212 m2, tieto zapísané na LV č. 8734, vrátane všetkých súčastí a príslušenstva a to do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. 2. Navrhovateľka návrh na neodkladné opatrenia odôvodnila nasledovne: Dňa 3.6.2015 odporca v 1 rade uzatvoril s dlžníkom Petrom Haverom zmluvu o splátkovom úvere č. 5072837937 na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver 22.500,-eur. Odporca v rade 1, t.j. veriteľ z tohto zmluvného vzťahu a Katarína Handlová ako záložca uzatvorili dňa 3.6.2015 záložnú zmluvu, pričom podľa čl. II Záložnej zmluvy záloh tvorili nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a to nehnuteľnosti, ktorých sa týka tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Následne záložca, Katarína Handlová , formou darovacej zmluvy zo dňa 2.2.2016 a dodatku k nej zo dňa 22.3.2016, previedol svoj podiel k predmetným nehnuteľnostiam na :

- Mgr. Romanu Handlovú v podiele 2/3 k celku a

- Ivanu Bartels v podiele 1/3 k celku.

Podľa navrhovateľky vznikol medzi veriteľom, t.j. žalovaným v rade 1 a dlžníkom Petrom Haverom, spotrebiteľský vzťah. Záložca v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu založil svoje vlastníctvo v prospech banky pre prípad, že si dlžník nebude plniť svoje záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľka uviedla, že si dlžník Peter Haver neplnil svoje záväzky zo zmluvy a preto banka pristúpila k uplatneniu záložného práva. Navrhovateľka uviedla, že od žalovaného v rade 1 ako veriteľa žiadala v zmysle Zákona číslo ako záložca o zaslanie všeobecných obchodných podmienok k spotrebiteľskému úveru, záložnú zmluvu, prehľad splátok, výzvu na úhradu zmeškaných splátok, resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže žalobkyňa s týmito dokladmi nedisponuje. Tejto jej požiadavke nebolo vyhovené. Navrhovateľka poukázala na to, že článok IV bod 2 záložnej zmluvy má podľa nej úžernícky charakter, pretože podľa nej sa záložca vopred vzdal svojich práv a to práva s predmetom zálohu nakladať. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že odporca v rade 1 pristúpil k výkonu záložného práva. Podľa nej veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva len v prípade, ak nebola zabezpečená pohľadávka riadne splnená. Ak sa veriteľ rozhodne využiť toto oprávnenie , je povinný začatie výkonu záložného práva oznámiť písomnou formou a to záložcovi a aj dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Súčasťou tohto oznámenia mala byť podľa nej aj informácia, akým spôsobom sa záložný veriteľ uspokojí, alebo akým spôsobom sa mieni domáhať uspokojenia zo zálohu. Súčasne je záložný veriteľ povinný písomne potvrdiť pravosť, výšku a splatnosť zabezpečenej pohľadávky pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva formou dražby. V tomto prípade bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany žalovaného v rade 1 vyhotoveného dňa 16.1.2019. Podľa navrhovateľky si žalovaný v rade 1 povinnosť riadne nesplnil, oznámenie o začatí výkonu záložného práva vyhotovené dňa 16.1.2019 doručil navrhovateľke až listom zo dňa 20.6.2019 a aj to až na vyžiadanie navrhovateľky. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že odporca v rade 1 písomne nevyhlásil pravosť, výšky a splatnosť pohľadávky, na základe ktorej začal výkon záložného práva. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že podľa nej mala byť v zmysle ustanovenia zo strany odporcu v rade 1 ako veriteľa informovaná o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru. A taktiež mala byť ako záložca informovaná o tom, že došlo k zosplatneniu úvere, resp. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti navrhovateľka v návrhu uviedla, že jej nebolo doručené ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ani odstúpenie od úverovej zmluvy , ani výpoveď úverovej zmluvy. Podľa navrhovateľky ani nie je možné určiť kedy nastala mimoriadna splatnosť úveru, z čoho podľa nej vyplýva, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou začal na živú pohľadávku, ktorej výšku odporca v rade 1 k začatiu výkonu záložného práva nevyčíslil a nevyčíslil ju ani dodatočne. Keďže navrhovateľka stratila ako záložca možnosť akejkoľvek dohody s odporcom, podľa nej je potrebné skutočnú výšku pohľadávky z poskytnutého úveru podrobiť súdnej kontrole. V uvedenom prípade absentuje doklad o zosplatnení, resp. vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý by jej bol doručený. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že jej nebol doručený znalecký posudok na predmet dražby v zmysle , čím jej bola odňatá možnosť preskúmať predmetný znalecký posudok a možnosť prípadne vzniesť námietky voči nemu. Taktiež navrhovateľka poukázala na to, že tento výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neprimeraný a to s prihliadnutím na výšku pohľadávky, ktorá nie je nikde uvedená a takémuto výkonu záložného práva nie je možné poskytnúť ochranu. Výkonom tohto záložného práva môže podľa nej dôjsť k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva, pretože v prípade úspešnej dražby by došlo k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa. Taktiež poukázala na to, že samotná zmluva, z ktorej mala vzniknúť zabezpečená pohľadávka, má spotrebiteľský charakter a môže obsahovať viacero neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalej navrhovateľka poukázala na to , že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Podľa nej reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku a o výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor , ale podnikateľ. Záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne a najmä v tejto časti považuje navrhovateľka zmluvu za neplatnú podľa ustanovení . Podľa nej takáto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že takýto výkon záložného práva, bez ingerencie súdnej moci, vážnym spôsobom zasahuje do jej ústavných práv vlastniť majetok a na obydlie. Záložca je v tomto prípade vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Podľa navrhovateľky je preto otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám a to najmä zásade

rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci ( súdom ). Navrhovateľka v podstate spochybnila zákonnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a mala za to, že takýto výkon záložného práva je aj nekontrolovateľný. Aj uvedeným zdôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené preto podľa navrhovateľky postup odporcov v rade 1 a 2 , ktorí pristúpili k výkonu záložného práva bez súdnej kontroly formou dobrovoľnej dražby, je dostatočným dôvodom nato, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov konania a to až do skončenia konania, ktorým sa navrhovateľka bude domáhať súdnej kontroly zmluvných podmienok ako aj určenia, že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech odporcu v rade 1. Navrhovateľka taktiež poukázala na to, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nevyjadruje jej vôľu, táto bola vopred naformulovaná odporcom v rade 1 a pôvodný záložca jej obsah nemohol nijako ovplyvniť. Záložná zmluva bola podľa navrhovateľky podmienená podpisom záložcu, aby mohol byť poskytnutý úver. Preto podľa nej aj túto záložnú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole.

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > primerane.

4. Navrhovateľka ako obdarovaná, nadobudla od darkyne - pôvodného záložcu / Kataríny Handlovej, ktorá záložnú zmluvu uzavrela/ spoluvlastnícky podiel 2/3 k celku k založenej nehnuteľnosti. V zmysle ustanovenia pri vyššie uvedenom prevode zálohe darovacou zmluvou, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, t.j. voči navrhovateľke a na túto prešli práva a povinnosti záložcu zo záložnej zmluvy. 5. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda vyplýva, že navrhovateľka ako jedna zo spoluvlastníkov zálohu, jedna zo záložcov, sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd dočasne zabránil záložnému veriteľovi realizovať svoje právo zo záložnej zmluvy. K návrhu bola pripojená záložná zmluva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Záložnú zmluvu, ako bolo uvedené, uzatvoril pôvodne na jednej strane veriteľ, t.j. odporca v rade 1 a záložca Handlová Katarína, ktorá ale nebola dlžníkom z úverového vzťahu. Katarína Handlová na základe tejto záložnej zmluvy dobrovoľne súhlasila so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Z tejto záložnej zmluvy je zrejmé, pohľadávka z akého zmluvného vzťahu je zabezpečená zriadením záložného práva. Navrhovateľka teraz tvrdí, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v prípade uzavretia tejto záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, resp. jej platnosť spochybňuje aj tým, že jej znenie vypracoval záložný veriteľ, t.j. odporca v rade 1. Okrem iného navrhovateľka tvrdí, že záložná zmluva je neplatná

z dôvodu, že obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Ďalej vo svojom podaní navrhovateľka spochybňuje doterajší priebeh realizácie výkonu dražby, ktorý proces už začal o čom súdu predložila oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Spochybňuje pohľadávku, ktorá zo strany dlžníka uhradená nebola. Spochybňuje splatnosť tejto pohľadávky, t.j. aj výšku tejto pohľadávky. Tvrdí, že z uvedených dôvodov je potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania, aby sa zabránilo realizovať výkon záložného práva bez súdnej kontroly dobrovoľnou dražbou. V tejto súvislosti súd uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie možno len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo ak je daná reálna obava , že exekúcia bude ohrozená a to či už pred rozhodnutím súdu vo veci samej, alebo počas konania, ako aj po jeho skončení. O samotnom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je možné rozhodnúť bez toho, aby bol vykonaný výsluch strán, bez písomného vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na závažnosť právnych dôsledkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a vzhľadom na skutočnosť, že jeho nariadením sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho a to bez v tom čase existujúceho meritórneho rozhodnutia vo veci samej, je potrebné, aby pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci zvážili relevantnosť , nevyhnutnosť a primeranosť takéhoto zásahu do práv druhého subjektu. Preto je nevyhnutné, aby v konaní bolo zo strany navrhovateľa osvedčené, že existujú konkrétne a vážne okolnosti, ktoré si vyžadujú neodkladnosť navrhovanej dočasnej úpravy, bez ktorej úpravy by navrhovateľovi hrozila reálna, bezprostredná a najmä neodvrátiteľná ujma. Z obsahu spisu, ako už bolo uvedené vyplýva, že navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov zdôvodňuje jednak tvrdením, že samotná záložná zmluva je neplatná podľa , že následkom realizácie záložného práva bude ohrozené jej právo vlastniť majetok a tiež spochybňuje aj proces realizácie samotnej dražby, t.j. postup záložného veriteľa, resp. dražobníka, upravený zákonom o dobrovoľných dražbách. Pritom len všeobecne poukazuje na bližšie nešpecifikované neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré údajne obsahuje zmluva o poskytnutí splátkového úveru, t.j. tá zmluva, z ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená záložným právom , k výkonu ktorého záložný veriteľ pristúpil. 6. Podľa súdu samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľky a že výkonom záložného práva môže o toto vlastníctvo prísť, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako ho navrhovateľka navrhuje. Nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve či už fyzickej, alebo právnickej osoby, spomedzi zálohov nevylučuje. Záložca, ktorý zakladá nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia nejakej pohľadávky, si musí byť vedomí dôsledkov uzavretia takejto zmluvy, ktorá má zabezpečovací charakter. T.j. záložca si musí byť vedomý toho, že môže dôjsť o vlastníctvo v prípade ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa pristúpiť k výkonu záložného práva. Súd súčasne poukazuje na to, že záložnú zmluvu ako záložca neuzatváral dlžník z úverového vzťahu, ale iná osoba. T.j. navrhovateľka nemôže teraz tvrdiť, že záložca bol nútený záložnú zmluvu uzavrieť pod následkom, že ak záložnú zmluvu neuzavrie, nebude mu poskytnutý úver. Záložná zmluva je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom v súkromnom práve a jeho princípom, resp. základným účelom, je zabezpečenie pohľadávky veriteľa, s tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa zo strany dlžníka uspokojovaná riadne nie je , záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách. Táto dobrovoľná dražba má jednoznačne oporu v zákonnej úprave, pričom k otázke legitimity jej realizácie súd na podporu poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , zo dňa 24.9.2014, z ktorého vyplýva, že realizácia dobrovoľnej dražby v prípad záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby je možná a k jej realizácii nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným titulom , ktorý by mal byť podkladom na nútený predaj nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že výkon takejto dražby je v súlade s .

7. Preto pokiaľ navrhovateľka namietala , že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je protiústavný, z rozhodovacej praxe Ústavného súdu vyplýva, že samotný proces dobrovoľných dražieb protiústavný nie je.

8. Ako bolo uvedené, navrhovateľka spochybnila aj výšku, splatnosť a pravosti pohľadávky, spochybnila postup veriteľa aj dražobnej spoločnosti v súvislosti s plnením si ich informačným povinností voči navrhovateľke ako záložcovi v procese realizácie dražby. K tomuto, navrhovateľkou spochybňovanému postupu veriteľa a dražobníka pri realizácii dražby súd uvádza, že rozhodnutie o tom, či dražba bola vykonaná v súlade zo zákonom a či boli splnené všetky podmienky pre jej uskutočnenie, t.j. aj to, či existovala splatná pohľadávka, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, je možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť dražby. Podľa súdu v inom konaní nie je možné ako prejudiciálnu

otázku riešiť, či je veriteľ oprávnený, alebo nie je dobrovoľnú dražbu vykonať a preto ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia skôr než dobrovoľná dražba prebehne, nie je podľa súdu možné vopred riešiť, či by takáto dražba prebehnúť mohla. Priebeh dobrovoľnej dražby upravuje . V zmysle ust. cit. zákona je upravená možnosť požiadať súd , aby určil neplatnosť dražby. Podľa súdu len v takomto konaní o neplatnosť dražby je možné riešiť otázku, či dražba prebehla v súlade so zákonom o dražbách a či pre jej uskutočnenie , boli splnené všetky zákonné požiadavky. T.j. či bol zo strany dražobníka a záložného veriteľa dodržaný pri realizácii celého procesu dražby zákonný postup. Navrhovateľke tak ostáva zachovaný prostriedok právnej ochrany predtým, aby v dôsledku neplatnej dobrovoľnej dražby prišla o svoje vlastníctvo. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa súdu nebude vytvorený nenávratný stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv a povinností navrhovateľky, pretože táto sa v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách môže domáhať určenia neplatnosti dražby. Vzhľadom na uvedené, keďže súd dospel k záveru že v danej veci navrhovateľka dostatočne neosvedčila existenciu nevyhnutnej potreby nariadenia neodkladného opatrenia, súd jej návrh zamietol. V prípade, pokiaľ navrhovateľka má za to, že nie sú, resp. neboli splnené zákonné podmienky potrebné k uskutočneniu výkonu záložného práva, nič jej nebráni, aby v prípade ak dôjde k realizácii dražby, postupovala podľa o dobrovoľných dražbách a dobrovoľnú dražbu, prostredníctvom ktorej bol realizovaný výkon záložného práva, napadla žalobou o neplatnosť dražby podľa ustanovenia cit. zákona. Podľa súdu tým, že prípadne aj dôjde k realizácii záložného práva dražbou, nedôjde k nezvratiteľnému stavu ohľadne vlastníckych práv k nehnuteľnosti. Naopak vyššie uvedený druh žaloby / o neplatnosť dražby/ slúži k tomu, aby bola dobrovoľná dražba, jej priebeh, podmienky uskutočnenia, podrobená súdnej kontrole, s tým, že prípadný úspech žalobcu v konaní o neplatnosť dražby vyvolá ďalšie právne dôsledky s poukazom na ustanovenie o katastri nehnuteľností ..., podľa ktorého ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20160701> okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

9. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa . V tomto konaní boli plne úspešní odporcovia v rade 1 a . Keďže im však žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli, súd im nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (, ) Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. ( ) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. ( ) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. ( ) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. ( ) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. ( ).