Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-157-2019.pdf
PDF · 140.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/157/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., U. XXX/XX, zastúpená Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou, so sídlom vo Volkovciach, J. Kalinčiaka 13, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. nad S. XX, zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom v Nitre, Štúrova 13, o zaplatenie sumy 7.904 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 7C/73/2011-381 zo dňa 26. marca 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7.904 eur s 9% úrokom z omeškania od 01.08.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O trovách štátu rozhodol tak, že štát má právo na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%.
1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 644, § 645 ods. 1, § 648 ods. 2, § 420 ods. 1 Obč. zákonníka. Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.03.2011 domáhala náhrady škody 7.904 eur s prísl. dôvodiac tým, že so žalovaným uzatvorila v januári 2010 ústnu dohodu podľa § 644 a nasl. Obč. zák. o zhotovení veci na zákazku - zrealizovanie stavby rodinného domu v A., na R. ulici podľa predloženej projektovej dokumentácie. Cena diela bola dohodnutá sumou 66.387,84 eur. Právoplatné stavebné povolenie jej bolo doručené dňa 21.12.2009. Žalovanému požičala sumu 3.100 eur, ktorá mala byť započítaná (vrátená) ním realizovanými prácami. V priebehu realizácie žiadala od žalovaného predloženie dokladov o vynaložených nákladoch na dielo, ktoré jej nepredložil. Potom žiadala uzavretie písomnej zmluvy o dielo, k čomu neprišlo, preto od zmluvy odstúpila a oslovila nového zhotoviteľa na dokončenie stavby. Ten dal vyhotoviť statický posudok, podľa ktorého pre pokračovanie vo výstavbe bolo potrebné podkopať žalovaným zrealizované základy, pretože boli v rozpore s projektovou dokumentáciou; bolo potrebné urobiť podbetónovanie, čo zvýšilo cenu diela. Nad rámec pôvodného rozpočtu uhradila sumu 10.117 eur, ktorej zaplatenia sa žalobou domáha. Okrem toho žiadala zaplatiť sumu 890 eur, t..j. rozdiel medzi žalovaným zrealizovanými prácami a pôžičkou, ktorú mu poskytla, keďže žalovaným zrealizované práce nedosiahli výšku poskytnutej pôžičky.
1.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil jednak z hľadiska jeho zodpovednosti, predpokladu jej vzniku a ani z hľadiska preukázania uplatnených nárokov. Tvrdil, že dôkazné bremeno má žalobkyňa, spochybňoval fakturáciu žalovanej sumy pokiaľ ide o účelnosť vykonaných prác z hľadiska postupu a ich rozsahu, k výške obvyklých cien, keďže neoprávnenosť faktúr preukázalo aj znalecké dokazovanie. Odmietol tvrdenie, že svojvoľne zmenil charakter stavby, alebo jej osadenie, keďže s navážkou bolo rátané od
počiatku. Potvrdil pôžičku peňazí 3100 eur a spôsob jej vrátenia, pričom uviedol, že základy realizoval v sume o 285 eur vyššej ako bola pôžička.
1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané uzatvorenie ústnej dohody stranami sporu, predmetom ktorej bola realizácia stavby rodinného domu v Topoľčiankach podľa projektovej dokumentácie predloženej žalobkyňou za cenu 66.387,84 eur. Právoplatné stavebné povolenie bolo doručené žalobkyni dňa 21.12.2009. Žalobkyňa žalovanému požičala sumu 3.100 eur, ktorá mala byť započítaná na zrealizované práce. Dňa 11.01.2010 žalovaný začal výkop základov, pri ktorom už vznikli nezhody, nakoľko žalobkyňa mala záujem o výkop strojmi, ale žalovaný trval na tom, že má dostatok pracovníkov a základy sa budú kopať ručne. Dňa 12.01.2010 sa zalievali základy betónom. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný postupuje v súlade s projektovou dokumentáciou, kde bola stanovená hĺbka základov 0,95 m + štrkové lôžko. Keď žalovaný žiadal ďalšiu zálohu 13.277,57 eur, žalobkyňa žiadala faktúry za materiál, to žalovaný odmietol, rovnako nepredložil rozpis ďalších nákladov. Žalobkyňa trvala na písomnej dohode, k uzatvoreniu nedošlo. Na základe týchto skutočností od zmluvy so žalovaným odstúpila a oslovila nového zhotoviteľa, p. P., na dokončenie stavby, ktorý dal preveriť súlad základov s projektom. Bolo zistené, že boli zrealizované v rozpore s projektom. Na to, aby bolo možné pokračovať vo výstavbe, bolo potrebné podkopať už zrealizované základy. Po všetkých týchto zisteniach dala žalobkyňa vypracovať znalecký posudok na diagnostiku statiky základov. Podľa stanoviska spoločnosti NIVECO spol. s.r.o. - Ing. T., ktoré bolo vyžiadané žalovaným, ohliadkou rozostavanej stavby bolo zistené, že stavba sa realizovala podľa projektu domu označený ako rodinný dom TAU 119 - nízkoenergetický, nižšej veľkostnej kategórie, navrhnutý zo systému MEDMAX s obvodovým plášťom z ľahkých sendvičových panelov HIPS pôdorysných rozmerov 12,5x10,75m a s vnútornými murovanými nosnými a nenosnými priečkami. Na stavbe boli realizované základové pásy pre obvodové a vnútorné nosné murivo. Základové pásy mali šírku 550 až 600 mm a vybetónované boli do hĺbky minimálne 750 mm pod terajším rastlým terénom. Kvalita betónu základových pásov na základe vizuálnej obhliadky bola nezistiteľná, betón nejavil žiadne známky poruchy prasklín, zlého spracovania, či ošetrovania po zabudovaní. Základová pôda bola ílovitá hlina tuhej až pevnej konzistencie. Na stavbe sa realizovali výkopové práce - ryhy po vonkajšom obvode objektu cca 500 mm široké a cca 1050 mm pod rastlý terén, teda cca 300 mm pod úroveň základovej škáry vybudovaných základových konštrukcií. Základové pásy boli na šírku 250 až 300 mm, čo malo slúžiť na dodatočné podbetónovanie základov. Dodatočné podkopávanie a podbetónovanie vybudovaných základových pásov pre rodinný dom považoval za zbytočné, nehospodárne a neúčelné.
1.5. Súd posudzoval splnenie zodpovednostných predpokladov zodpovednosti za škodu protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Podľa žalobkyne škodou sú náklady vynaložené na odstránenie nedostatkov v sume 10.117 eur, ktoré uhradila nad rámec pôvodného rozpočtu. Súd mal za preukázané, že žalovaný nepostupoval pri výkope základov domu podľa projektovej dokumentácie, pri začatí realizácie diela sa neuvažovalo s navážkou zeminy ani inými terénnymi úpravami nad rozsah uvedený v projektovej dokumentácii. V tomto smere poukázal na výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 16.08.2011, ktorý potvrdil, že o hĺbke základov rozhodol on vzhľadom na jeho skúsenosti, keď usúdil, že základy plytšie o 15-20 cm v zemi sú postačujúce na stavbu. V konaní žalobkyňa potvrdila, že žiadne pokyny mimo projektovej dokumentácie žalovanému nezadala. Mala iba požiadavku na zúženie domu o 50 cm. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo statického posudku Ing. Zemanoviča, ktorý vykonal ohliadku a potvrdil, že prehodnotenie zrealizovaných nosných základových obvodových pásov, najmä ich hĺbku založenia medzi povrchom terénu a úrovňou základovej škáry nebolo prevedené podľa navrhnutej a odsúhlasenej časti projektovej dokumentácie základov 950 mm, základy neboli zhotovené podľa normy STN. Siahali do hĺbky cca 500 mm, miestami 600 mm, čo pre danú klimatickú oblasť (Topoľčianky) a premŕzavosť zeminy nevyhovovalo požiadavkám platných noriem STN EN. Znalec teda skonštatoval, že šírka základov bola podľa dokumentácie, ale hĺbka nebola dodržaná. K navážke uviedol, že sa s ňou veľa nerobí, účinnejšie je podbetónovanie a v danom prípade bolo o nej ťažko uvažovať. Súd taktiež prihliadol na výsluch svedka B., ktorý potvrdil, že robil základovú dosku a výkopy pre kanalizácie a bola zistená nedostatočná hĺbka základových pásov, pričom základ domu bol plytký, mohlo to byť 50-60 cm, pričom vo výkresoch bola väčšia hĺbka. Svedok Š. P. potvrdil, že základy neboli vykopané do takej hĺbky ako mali byť. Základy boli vykopané následne do hĺbky 1,10 m, pretože boli plytké a dom mohol praskať. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia P. P., I.. L.. Súd neprihliadol na znalecký posudok č. 100/2013 znalca Ing. P. z dôvodu, že nevykonal obhliadku. Poukázal na jeho vyjadrenie, kedy sa priklonil k názoru, že predimenzovanie základov je v prospech stavby, čím sa zvýšila životnosť rodinného domu a rozšírila jeho využiteľnosť a tiež potvrdil,
že základy boli riešené iným spôsobom ako boli navrhnuté v projektovej dokumentácii. Na pojednávaní uviedol, že problémom pri vypracovaní znaleckého posudku bolo, že nebolo možné uskutočniť tvaro- miestnu obhliadku, nakoľko žalobkyňa nehnuteľnosť predala a nový vlastník obhliadku neumožnil. Preto vychádzal iba z obsahu spisu a z dokladov predložených stranami sporu. V doplnení k znaleckému posudku (po vykonaní prehliadky) uviedol, že osadenie základov hlbšie do zeme hneď od začiatku, a tým aj dosiahnutie nezamŕzajúcej hĺbky, mohlo byť najlepším a najlacnejším riešením. Súd v tejto súvislosti uviedol, že že znalec nie je statikom a potvrdil, že podbetónovanie bolo jednou z alternatív. Súd neprihliadol na výpoveď svedka Ing. T. T., ktorý potvrdil, že síce podával stanovisko, ale ide o jeho subjektívny názor na založenie rodinného domu bez posúdenia statických súvislostí.
1.6. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalovaný porušil povinnosti dohodnuté v ústnej zmluve o zhotovení veci na zákazku tým, že nedodržal projektovú dokumentáciu, pričom medzi porušením povinnosti a vznikom škody existuje príčinná súvislosť, čím došlo k splneniu podmienky pre zodpovednosť žalovaného za túto škodu. V konaní žalobkyňa preukázala, že bolo potrebné podkopať pôvodne zrealizované základy žalovaným, ktoré boli vybudované v rozpore s projektovou dokumentáciou. Škodou je náhrada nákladov, ktoré vynaložila na odstránenie vád diela vykonávaného žalovaným z dôvodu porušenia jeho záväzku. Súd na odstránenie pochybností o správnosti výpočtu uplatnenej škody žalobkyňou ustanovil znalca Ing. U. Q.. V priebehu konania bola znalcovi rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 08.08.2018 uložený zákaz výkonu znaleckej činnosti na šesť mesiacov, preto nepodal znalecký posudok. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu nenavrhli. Právny zástupca žalovaného namietal výšku uplatnenej škody, avšak na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať dokazovanie v súlade s ustanoveniami CSP, preto súd pri výške škody vychádzal z tvrdení žalobkyne, ktorá uplatnenú škodu preukázala faktúrami č. 112010 na sumu 4.017 eur . č. 2/2010 na sumu 3000 eur. Predmetné faktúry boli žalobkyňou uhradené, čo bolo preukázané príjmovými pokladničnými dokladmi. Faktúry boli vystavené za prevedené betonárske práce a výkopové a zemné práce uskutočnené v marci roku 2010. Pokiaľ ide o pôžičku, súd mal za preukázané, že žalovaný pôžičku v celom rozsahu nevrátil, a preto žalobkyni vzniklo právo na jej vrátenie v zmysle ustanovenia § 657 Obč. zákonníka. Žalovaný vykonal práce v hodnote 2.210 eur a odmena za vykonané práce bola započítaná na poskytnutú pôžičku. Súd uzavrel, že v časti tejto sumy došlo k zániku pohľadávky žalobkyne vzájomným započítaním s pohľadávkou žalovaného, pretože išlo o pohľadávky spôsobilé na započítanie. Z týchto dôvodov považoval nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 890 eur za dôvodný; žalovaný žalobkyni nevrátil predmetnú sumu s poukazom na uzatvorenú ústnu zmluvu o pôžičke, ale ním realizované práce neboli vo výške 3.100 eur. Žalovaný nepreukázal tvrdenie, že na realizáciu základov použil viac ako 3.100 eur a to o 285 eur. V konaní žalobkyňa preukázala kedy, akým konkrétnym konaním a spôsobom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobkyňa uhradila sumu 10.117 eur, čo bola suma nad rámec pôvodného rozpočtu a preukázala, že tieto náklady bolo nutné vynaložiť v súvislosti s odstraňovaním škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s konaním žalovaným. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 890 eur titulom nevrátenej pôžičky a sumy 7.017 eur ako náhrady škody, ktorú spôsobil žalobkyni žalovaný. Správne mala byť uplatnená suma 7.907 eur, avšak žalobkyňa sa domáhala sumy 7.904 eur a súd nemohol prekročiť návrh žalobkyne.
1.7. Súd žalobkyni priznal úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1,2 obč. zák. a § 3 vl. nar. č. 87/95 Zb .od 01.08.2010 do zaplatenia, odo dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, nakoľko žalovaný bol vyzvaný na uhradenie žalovanej sumy, ktorú mal vrátiť do 31.07.2010.
1.8. O trovách konania a štátu za znalečné súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal náhradu trov konania úspešnej žalobkyni.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne rozhodnutie, inú vadu konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal tiež na prekvapivosť rozhodnutia a jeho nedostatočné odôvodnenie. Namietal postup súdu, keď neprihliadol na závery znalca Ing. P., ktorého sám ustanovil, z dôvodu, že nevykonal obhliadku. Ohliadky sa znalec zúčastnil dňa 08.04.2015 a doplnil posudok.
2.2. Namietal nevyporiadanie sa súdu so znaleckým dokazovaním znalcom I.. Q., ktorého ustanovil na určenie výšky škody. Poukázal na to, že žalovaná suma nie je škodou, sčasti ju žalobkyňa odôvodňovala nedoplatkom pôžičky. Nariadenie znaleckého dokazovania znalcom Q. svedčí o tom, že súd považoval aj na základe jeho námietok výšku škody za spornú. Znalec posudok nevypracoval a súd zjavne upustil od vykonania znaleckého dokazovania. On s ohľadom na jeho námietky, ako aj vyjadrenia, poukazujúc na znalecký posudok I.. P. a Ing. S. mal za to, že žalobkyňa výšku škody nepreukázala, a preto rozsudok, ktorým žalobkyni túto sumu priznal, považuje za prekvapivý a svojvoľný.
2.3. Zotrval na námietkach, že výška škody nebola preukázaná, poukázal na závery znalca a skutočnosti uvedené Ing. S., ktorí minimálne spochybňovali, ak nie priamo vylučovali porušenie jeho konkrétnej povinnosti, v dôsledku ktorého porušenia mala žalobkyni vzniknúť škoda (výpovede svedkov, že hĺbku základov žiadala žalobkyňa až 1,10 m, ktorá žiadala Ing. S. o návrh zosilnenia základov, t. j. dosiahnutie neznámej hĺbky, ktorá aj tak bola podľa klimatickej oblasti a druhu zeminy oproti typovej a projektovej dokumentácii dostačujúca v rozsahu 80 až 85 cm). Nevie aké iné dokazovanie mal navrhnúť ohľadom oprávnenej výšky škody, za ktorú by mal zodpovedať, keď dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu, ktorá svoju dôkaznú núdzu sama vyvolala predajom domu a tým zmarila objektívne preskúmanie adekvátnosti spôsobu a rozsahu vykonaných prác, ako aj stanovenie ich hodnoty, ako oprávnenie požadovanej výšky škody, čo napokon namietal aj v písomnom podaní 28.09.2016.
2.4. Poukázal na to, že súd nekriticky a plne akceptoval všetky tvrdenia žalobkyne a svedkov svedčiacich v jej prospech, ktorí mali záujem vykonať na stavbe čo najviac prác napriek viacerých rozporom v ich výpovediach a svedkov vypovedajúcich v jeho neprospech a na druhej strane jeho tvrdenia a závery znalca Ing. Szaba, ako aj skutočnosti uvádzané Ing. Zemanovičom, uvedené v posudku aj vo výpovediach, ktoré potvrdzovali jeho obranu bez ďalšieho neakceptoval.
2.5. Nie je zrejmé, prečo mal súd za preukázané porušenie jeho povinnosti podľa zmluvy tým, že nedodržal projektovú dokumentáciu, keď aj I.. S. , T. a Ing. P. potvrdil, že išlo o typový projekt, ktorého parametre nie sú podľa Ing. S. rozhodujúce, projektová dokumentácia nebola podstatná, keďže išlo o typový projekt. Základy bolo potrebné posúdiť podľa klimatickej oblasti a druhu zeminy, pričom pre danú klimatickú oblasť a zeminu postačilo 80 až 85 cm. V súvislosti s tým poukázal na ustanovenia § 633 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať norme. V tomto zmysle aj prípadné nedodržanie typovej projektovej dokumentácie, avšak dodržanie záväznej normy, nepredstavuje porušenie povinnosti v dôsledku čoho by mu mohla vzniknúť zodpovednosť za škodové nároky žalobkyne. A rovnako nie je zrejmé, prečo súd neakceptoval vyčíslenie skutočne vynaložených prostriedkov tak, ako ich deklaroval a vyčíslil už vo svojom vyjadrení k žalobe 13.06.2011 v sume 3.385 Eur, čo bolo o 285 Eur viac, ako poskytnutá pôžička a ktorý súpis žalobkyňa podpísala.
2.6. Namietajúc inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci poukázal na chybu ohľadom stanovenia hodnoty zistených a účelne vykonaných prác v nariadenom znaleckom dokazovaní uznesením č. k. 7C/73/2011-318, rovnako neprihliadnutie na znalecký posudok č. 100/2013 Ing. P.. Objektívne stanovenie škody, ktorú od počiatku spochybňoval aj čo do výšky je rozhodujúcou skutočnosťou pre zákonné rozhodnutie, preto nechápe, že súd napriek jeho opakovaným námietkam o jeho zodpovednosti, pri zjavnej spornosti výšky skutočnej škody bez ďalšieho akceptoval nepreukázané tvrdenie žalobkyne.
2.7. Keďže medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná zmluva, nemohlo byť a nebolo preukázané, resp. nie je relevantné, ak zhotovil základové pásy spôsobom, ktorý pri dodržaní vopred uvažovaných opatrení spĺňali, ba dokonca prekračovali neznámu hĺbku základov podľa spomínanej normy. Aj znalec Ing. P. potvrdil jeho vyjadrenie, že vzhľadom na zdvihnutie podlahy domu bolo potrebné následnými terénnymi úpravy zdvihnúť, resp. prisypať zem v bezprostrednom okolí domu o 20 cm. Poukázal aj na posudok Ing. S., ktorý takéto zvýšenie základov potvrdzuje, rovnako aj výpoveď Š. P. a I.. S., podľa ktorých si zjavne neúčelné a nedôvodné zosilnenie základov vyžiadala žalobkyňa, keď chcela ich vykopať do hĺbky 1,10 m. Potom ho za nejaký čas oslovila stavebníčka s tým, že mali viac miesta odkopané, či by jej nevypracoval posudok na návrh zosilnenia, z čoho vyplýva, že dôvodom podbetónovania, pribetónovania pásov naviac bez bratia do úvahy vyrovnania základu ešte 1 až 2 šalovacími pásmi nebolo dosiahnutie nenamŕzajúcej hĺbky, nakoľko to nebolo ani potrebné, resp. to bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Preto nebolo preukázané, že v dôsledku porušenia jeho povinností
bolo potrebné podkopať pôvodne zrealizované základy, až ich bolo potrebné podbetónovať do hĺbky 1 až 1,1 m pod zemou, čo prekročilo aj hĺbku či už podľa projektovej dokumentácie (950 mm) alebo podľa STN 73000 pre danú klimatickú oblasť a druh pôdy (800 mm). Poukázal na závery posudku Ing. P. v znení jeho doplnenia, podľa ktorých uskutočnené riešenie podbetonávkou a pribetonávkou považoval za menej odpostatnené a iba čiastočne odôvodnené a neekonomické. Podľa znalca nebol rozsah vykonaných prác účelný ani opodstatnený, čo v konečnom dôsledku popiera odôvodnenosť návrhov, ktoré žalobkyňa v predmetnom konaní uplatňuje.
2.8. Dôrazne namietal skutkový záver, že predloženými faktúrami bola preukázaná výška škody 7.017. Pokladničné doklady neobsahujú ani poradové číslo ani údaj, podľa akého účtovacieho predpisu boli zaúčtované, i akým poradovým číslom boli zaúčtované v denníku. Súčasťou predložených údajov nie sú údaje o dohodnutých cenách, jednotkových cenách, úkolových odmenách, objemoch vykonaných prác alebo zapracovaného materiálu. Faktúra nie je relevantným dôkazom o škode, tým skôr, že fakturované sumy nie sú akýmkoľvek spôsobom merateľné, sú neurčité a nepreskúmateľné. Pri fakturovanej sume 3.000,-Eur a hodinovej sadzbe 4,-Eur za hodinu predstavuje absurdný časový rozvrh výkopových prác až 750,-Eur, čo pri 8-hodinovom pracovnom čase predstavuje viac ako 93 dní. Pre porovnanie poukázal na ručné vykopanie základu žalobkyňou, za jeden deň sa začalo s výkopovými prácami 12.01.2010 sa začalo s betónovaním, čo uvádza v žalobe; to okrem iného potvrdzuje, že o betonáži vedela, teda s ňou aj súhlasila, ako uvádza vo vyjadrení k žalobe, keď odoprela svojvoľné zmeny projektovej dokumentácie. Fakturáciu p. B. považoval za rozpornú a nepreukázanú, keďže dňa 20.09.2012 vypovedal, že jeho faktúra za betonárske práce neobsahuje ani materiál, len prácu, čo je nepochopiteľné a ťažko uveriteľné, že by žalobkyňa nežiadala od žalovaného k náhrade takú podstatnú položku, akou je cena betónu. Ohľadom faktúr a pokladničných dokladov preukazujúcich, ktoré majú preukázať škodu vo výške 7.017,- Eur, z vykonaného dokazovania a vyhodnotiac ich jednotlivo vo vzájomnej súvislosti vyplýva, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vyhodnotil ich pravdivosť. Skutkové zistenia sú zjavne vzhľadom na vyššie uvedené porušením pravidiel formálnej logiky, keď súd neodstránil rozpory v tvrdeniach svedkov, že ceny boli dohodnuté vopred, resp. ich nebolo možné vopred určiť, resp. platenie odmeny po týždňoch 1.000,-Eur, versus fakturácia, príjmový doklad na sumu 3.000,-Eur a časový nesúlad, kto kedy nastúpil na stavbu, kedy fakturoval, kedy mal vykonávať práce a kedy bol vlastne spracovaný statický posudok.
2.9. Dodal, že dôvodom odstúpenia a zrušenia zmluvy neboli vady diela, ani prípadné nezhody, ale snaha žalobkyne nájsť lacnejšieho zhotoviteľa rodinného domu.
2.10. S ohľadom na zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu nebolo preukázané porušenie jeho povinností a ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody v rozsahu uplatňovanom žalobkyňou, preto rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného je podľa nej účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu nároku za spôsobenú škodu. Vrámci prvoinštančného konania bolo preukázané, že škodu spôsobil svojím konaním, čo konštatuje súd prvej inštancie. Už vo svojom vyjadrení poukázala na to, že jednak listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami ako aj znaleckým dokazovaním preukázala skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Žalovaný počas celého konania nevedel preukázať ním uvádzané skutočnosti, na ktoré poukazuje v odvolaní, ide len o účelové tvrdenia. Sám na pojednávaní priznal, že svojvoľne a sám rozhodol o tom, akú hĺbku sporných základov určil, pričom táto vôbec nezodpovedala predloženej projektovej dokumentácii a potrebným normám STN. S dôverou sa pri začatí realizácie stavby domu obrátila na žalovaného, ktorého poznala, Pedložila mu potrebné dokumenty, vrátane projektu. Nie sú pravdivé a ani preukázané tvrdenia, že sa malo uvažovať o navážke zeminy a zmene terénu, nakoľko práve takéto svojvoľné správanie žalovaného pozmenilo charakter celej stavby.
4. Žalovaný v replike zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní. Uviedol, že napriek konštatovaniu žalobkyne, že preukázala všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zdokladovala nároky, opak je pravdou. Predložené faktúry a príjmové doklady, o ktorých formálnych obsahových nedostatkoch boli nepreskúmateľné čo do objemu alebo súpisu vykonaných prác časového rozsahu, cien materiálovej skladby, množstva materiálu a podobne, teda nepreukázala oprávnený rozsah žalovanej výšky ani jej základ. A to ani výpoveďami svedkov, keď v odvolaní poukázal na ich protichodné
tvrdenia, rozpory a nezrovnalosti. Poukázal na svoje predchádzajúce námietky v priebehu konania s dôrazom na to, že žalobkyňa nepreukázala výšku škody hoci z Civilného sporového poriadku jej vyplýva procesná povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje právo alebo povinnosť protistrany, procesná povinnosť označiť dôkazy preukazujúce pravdivosť jej tvrdení. Oprávnený rozsah prác ostal sporný, nepredložila posudok, ktorý by za predpokladu preukázania jeho zodpovednosti tvrdené práce objektivizoval, kvantifikoval, vyčíslil. Pritom ide o základné povinnosti účastníka sporového konania s tým, že dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia. Vzhľadom na jeho výpoveď pred súdom a písomné vyjadrenia opätovne odmietal, že by zmenil hĺbku základov. Uvažovanie o navážke zeminy vyplýva aj z posudku Ing. S. a potvrdilo aj znalecké dokazovanie. Nárok žalobkyne je nedôvodný, rozporný, z hľadiska súpisu prác, ktoré vykonal a ktoré žalobkyňa potvrdila, pričom sa oproti tvrdeniam žalobkyne líši v sume 285,- Eur. Uplatnený nárok už len z tohto dôvodu nebol zistený, keďže sa súd uvedeným vôbec nezaoberal. Otázkou zostáva aj tvrdená právna neistota žalobkyne, ak táto predmetný rodinný dom predala, vrámci čoho mohla ,ak jej vôbec nejaká škoda vzniknúť na úkor konajúceho, túto umoriť. Poukázal aj na znaky svojvôle, prekvapivosti rozhodnutia, porušenia pravidiel formálnej logiky a absencie riadneho odôvodnenia. Súd sa nevysporiadal s jeho tvrdenia a predloženými dôkazmi a viaceré dôkazy, o ktoré oprel svoje rozhodnutie nesprávne vyhodnotil, vrátane znaleckého dokazovania, keď napriek viacerým znaleckým dokazovaniam Ing. P., v znení doplnenia znaleckého posudku a jeho záverom, neprihliadol na odsek 27 strana 14 rozsudku, nakoľko podľa súdu znalec nevykonal osobnú ohliadku, čo nezodpovedá skutočnosti, ako uvádzal aj v odvolaní.
4.2. Opätovne poukázal na skutočnosť, že súd sa nevysporiadal so znaleckým dokazovaním, nariadeným uznesením č. k. 7C/70/2011-318 na stanovenie hodnoty zistených a účelne vykonaných prác a odborných otázok, na ktoré nemal znalec P. potrebnú odbornosť. Zopakoval, že suma 7.904,-Eur nepredstavovala výšku škody, keď v časti túto sumu žalobkyňa odôvodňovala údajným nedoplatkom pôžičky mu poskytnutej. Z nariadenia znaleckého dokazovania znalcom Ing. Brunaiom vyplýva, že aj súd na základe jeho námietok považoval výšku škody za spornú, t. j. účinne popreté skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom nedeklarovanej výšky škody a zároveň odbornú otázku na posúdenie ktorej skutočnosti nepostačovalo odborné vyjadrenie. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že pokiaľ popiera žalovanú sumu, výška škody sa dá určiť len znaleckým posudkom. Súd na základe žiadosti znalca zbavenie povinnosti vypracovať znalecký posudok upustil zrejme od nariadeného znaleckého dokazovania ohľadom určenia výšky škody mal za to, že pri absencii iných dôkazov, než boli namietané a účelovo predložené, neskúmal oprávnenú výšku škody, musel mať on za to, že žalovanej žiadna škoda nevznikla, resp. ju nepreukázala, resp. že on za ňu nezodpovedá. S poukazom na uvedené vyhovenie žalobe v plnom rozsahu považuje za minimálne prekvapivé ak nie svojvoľné.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, § 2 ods. 1 CMP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) urobil záver, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť konaním žalovaného tým, že pri výstavbe jej rodinného domu nepostupoval podľa projektovej dokumentácie, podľa ktorej mala byť hĺbka základovej dosky 0,95 m a žalovaný základy osadil do hĺbky 0.5 - 0,6 m. Žalobkyňa po tom, čo odstúpila od zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným, prostredníctvom Š. P. pokračovala v stavbe, pričom na základe posudku statika Ing. S. (v posudku) pristúpila k podbetónovaniu a pribetónovaniu základov, čo zvýšilo náklady na dielo. Žalovaná suma predstavuje za tieto práce zaplatenú sumu 7.014 eur a zostatok žalobcovi poskytnutej a ním do stavby nepreinvestovanej sumy pôžičky 890 eur. Podľa žalobkyne žalovaný preinvestoval sumu 2.210 eur. Žalovaný vylúčil akúkoľvek zodpovednosť za škodu. Tvrdil, že žalovaná žiadala od neho realizáciu v čo najnižšej sume a k zmene projektu pristúpil na jej žiadosť týkajúcu sa zvýšenia podlahy domu o 15 - 20 cm, so súčasným zachovaním rozpočtových nákladov 66.387,84 eur. Po porade so stavebným dozorom zvolil riešenie, že základy domu boli osadené do hĺbky 0,7 - 0,8 m a základ sa navýšil v nadzemnej časti dvoma šalovacími tvárnicami, (2 x 25 cm), na tie mala ísť betónová deka o hrúbke 150 mm a vykonané terénne úpravy - prisypanie zeminy o 20 cm v bezprostrednom okolí domu, čím sa dosiahne prehĺbenie základov pod úroveň povrchu zeme do hĺbky určenej projektovou dokumentáciou.
7. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel vychádzajúc zo záveru o zodpovednosti žalovaného za škodu z dôvodu, že konal v rozpore s PD. Tento záver oprel o statický posudok I.. T. S., výpovede svedkov B., Š. P., P. P., I.. L. a znalca Ing. P.. Neprihliadol na jeho posudok č. 100/2013 dôvodiac tým, že znalec nevykonal obhliadku domu. Pokaľ ide o posudok Ing. S., vychádzal zo záveru statika, že nosné základové obvodové pásy neboli prevedené podľa projektovej dokumentácie v hĺbke 950 mm, siahali iba do hĺbky cca 500 mm - 600 mm, čo pre danú klimatickú oblasť a premŕzavosť zeminy nevyhovovalo požiadavkám platných noriem STN EN. K navážke uviedol, že sa s ňou veľa nerobí, účinnejšie je podbetónovanie a o navážke v danom prípade bolo ťažko uvažovať. Nedostatočnú hĺbku základov, 0,5 - 0,6 potvrdili aj svedkovia B. B., P. P., I.. L.. Ďalej súd poukázal na vyjadrenie znalca I.. P., ktorý uviedol, že základy boli riešené iným spôsobom ako navrhnuté v projektovej dokumentácii a priklonil sa k názoru, že predimenzovanie základov je v prospech stavby, čím sa zvýšila životnosť rodinného domu a rozšírila jeho využiteľnosť. Znalec mal problém pri vypracovaní posudku z dôvodu nevykonanej ohliadky (žalobkyňa nehnuteľnosť predala a nový vlastník obhliadku neumožnil), vychádzal iba z obsahu spisu a z dokladov predložených stranami sporu. V doplnení k znaleckému posudku (po vykonaní tvaro-miestnej prehliadky) uviedol, že osadenie základov hlbšie do zeme hneď od začiatku a tým aj dosiahnutie nezamŕzajúcej hĺbky mohlo byť najlepším a najlacnejším riešením. Súd v tejto súvislosti dodal, že znalec nie je statikom a potvrdil, že podbetónovanie bolo jednou z alternatív.
8. Odvolací súd v kontexte odvolacích dôvodov žalovaného sa nestotožnil so záverom súdu, že žalobkyňa preukázala potrebu realizácie sporných dodatočných prác na základe tých dôkazov, z ktorých súd vychádzal. To, že žalovaný práce nerealizoval podľa projektovej dokumentácie v konaní sporné nebolo, žalovaný to napokon ani nepopieral, preto na túto skutočnosť nebolo potrebné vykonávať dokazovanie v rozsahu, ako ho vykonal súd prvej inštancie. Medzi stranami je sporné to, či konaním žalovaného došlo k vzniku škody, teda či žalovaným zvolený postup - výkop základov do hĺbky 50 cm až 60 cm, nadložením dvoch radov tvárnic a plánovanou navážkou zeminy bol dostatočný z hľadiska bezpečnosti a statiky domu, teda zo stavebno-technického hľadiska a či bolo potrebné pristúpiť k domurovaniu a dobetonovaniu základov. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný, pokiaľ ide o hĺbku základov, sám zmenil projekt a o tejto zmene, vrátane potreby navážky zeminy, ju neinformoval.
9. Žalovaný nerozporoval, že základy neboli uložené v hĺbke 0,95m pod povrchom podľa projektu. Vysvetlil dôvody pre ním zvolený postup (požiadavka žalobkyne na zdvihnutie podlahy domu), čo žalobkyňa popierala. Namietal svoju zodpovednosť za škodu tvrdiac, že nebolo potrebné dodatočné pribetońovanie, pretože ním realizovaným postupom by sa dosiahla dostatočná hĺbka základov v zmysle projektovej dokumentácie. Žalobkyňa zodpovednosť žalovaného vyvodzovala z postupu prác vykonaných v rozpore s projektom, ku ktorej zmene nedala súhlas a ktorý potom vyvolal potrebu dodatočného pribetónovania základov a zvýšenie nákladov. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalovaný projekt pozmenil, preto bolo potrebné vykonať dodatočné pribetónovanie v zmysle posudku statika. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pre právne posúdenie danej veci (splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu) nie je významné len to, či došlo k zmene projektu, ale aj to, či táto zmena vyžadovala dodatočné práce navrhnuté statikom Ing. S. s ohľadom aj na ďalej realizovanú výstavbu.
10. Súd prvej inštancie zodpovednosť žalovaného vyvodil zo záverov uvedených v posudku Ing. S.. Neprihliadol na posudok znalca Ing.P. č. 100/2013. Podľa záverov statika nosné základy neboli prevedené podľa projektovej dokumentácie v hĺbke 950 mm, iba v hĺbke cca 500 mm - 600 mm, čo pre danú klimatickú oblasť a premŕzavosť zeminy nevyhovovalo požiadavkám platných noriem STN EN, a preto odporučil podbetonávku základov z vonkajšej strany min. 300 - 400 mm s bribetonávkou a výstužou, ktorý postup žalobkyňa potom realizovala. Posudok si dala vypracovať po odstúpení od ústnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným a dodatočné práce realizovala prostredníctvom Š.P.. Súd prvej inštancie, i keď neprihliadol na posudok znalca Ing. P., poukázal na jeho vyjadrenie, že predimenzovanie základov je v prospech stavby, čím sa zvýšila životnosť rodinného domu a rozšírila jeho využiteľnosť a na jeho závery v doplnenom znaleckom posudku, že osadenie základov hlbšie do zeme hneď od začiatku, a tým aj dosiahnutie nezamŕzajúcej hĺbky mohlo byť najlepším a najlacnejším riešením.
10.2. K posudku Ing. Zemanoviča je potrebné uviesť, že ten obsahuje okrem záverečnej časti aj časť úvodnú, v ktorej sa vyjadruje k riešeniu spornej otázky. Vychádza z realizovanej hĺbky základov 0,5 m miestami 0,6 m a konštatuje, že žalovaný mal uvažovať, že nad nerovným terénom budú
základové pásy až pod podkladovú monolitickú železobetónovú dosku hrúbky 150 cm domurované aspoň jednou, dvoma vrstvami šalovacích betónových tvárnic DT 40, čím by sa dodržala hĺbka založenia základových obvodových pásov 950 mm. Súd prvej inštancie formulujúc svoj právny záver vychádzal len zo záverečnej časti posudku, v ktorej znalec nezohľadňuje reálny stav výkopov, preto bolo potrebné vysporiadať sa aj s vyjadreniami statika v úvode jeho posudku, navyše keď aj žalovaný na tieto vyjadrenia statika viackrát poukazoval v priebehu konania a taktiež v odvolaní. Znalec v úvode posudku nebral do úvahy, že na vybudovaných základoch už boli uložené dva rady tvárnic, keďže zvolil formuláciu, že žalovaný mal uvažovať o ich domurovaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase ohliadky stavby statikom bola okrem základovej dosky realizovaná už aj domurovka - pokládka dvoch radov šalovacích tvárnic, to potvrdil svedok Š. P.. Nepamätal si len to, či boli zaliate betónom. Ak teda znalec nebral do úvahy reálny stav a neprihliadol na už dobetónované tvárnice 2 x 25 cm (v posudku s nimi neuvažoval), potom závery o nedostatočnej hĺbke základov, konštatované v závere posudku, posudzoval len z hľadiska projektovej dokumentácie. To napokon potvrdzuje aj jeho vyjadrenie v posudku, že nosné základy neboli prevedené podľa projektovej dokumentácie v hĺbke 950 mm a nevyhovujú požiadavkám platných noriem STN EN . Túto skutočnosť potvrdil aj vo svojej výpovedi, keď uviedol, že v posudku neuvažoval o tvárniciach, nik mu o nich nehovoril, hovorilo sa len o tom, či je hĺbka podzemných základov postačujúca.
10.3. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zodpovednosť žalovaného vyvodil z posudku Ing. S. bez toho, aby sa vysporiadal s vyššie popísanými skutočnosťami, rozsudok neobsahuje právny názor súdu k spôsobu riešenia sporného problému, t.j. záver o nutnosti a správnosti postupu podbetónovaním v kontexte vykonaného dokazovania a obsahu spisu.
11. Nie je možné súhlasiť s postupom súdu prvej inštancie, pri ktorom neprihliadol na posudok znalca Ing. P. č.100/2013 len preto, že nevykonal ohliadku. S námietkou žalovaného v odvolaní je možné súhlasiť v tom, že znalec sa po vypracovaní posudku zúčastnil ohliadky a potom doplnil svoj znalecký posudok. Sám znalec uviedol, že v základnom posudku vychádzal z obsahu spisu (pre nemožnosť ohliadky), vrátane posudku statika Ing. S., na ktorého závery aj poukázal. Keďže súd prvej inštancie závery o zodpovednosti žalovaného za škodu odvodil práve z posudku Ing. S., nebolo dôvodné na posudok Ing. P., ktorý taktiež vychádzal z posudku statika neprihliadnuť len preto, že neohliadol nehnuteľnosť.
12. V posudku Ing. Szabo výslovne poukázal na úvodnú časť posudku Ing. S. (že ak sa terén zarovná na úroveň hornej úrovne druhého radu tvárnic, by bol základ 500 mm a s dvoma radmi šalovacích tvárnic, čo by bolo postačujúce podľa PD). V doplnenom posudku uvádza, že z hľadiska klimatického by žalovaným realizovaný spôsob prác vyhovoval len ak by bola realizovaná navážka. Iba ak by nebola navážka, bolo by statikom navrhnuté riešenie odôvodnené. Vo vyjadrení po vypracovaní doplnenia posudku uvádza, že pokiaľ sa uvažovalo s navážkou, bola by dodržaná hĺbka založenia G 800 mm, v opačnom prípade by navýšenie základov o šalovacie tvárnice 2 x 24 cm nebolo postačujúce. Uvádza tiež to, že ak základy nie sú vhodné z klimatického hľadiska, vhodným spôsobom je tepelná izolácia - osadenie vhodnej tepelnej izolácie, prilepením k existujúcim základom a je osadená hlbšie, pod nezamŕzajúcu úroveň, čo je v daných podmienkach 800 mm.
13. Pokiaľ ide o navážku, Ing. Zemanovič, sa o nej v posudku nezmieňuje. Na pojednávaní uviedol, že o nej ťažko uvažovať, bolo vydané stavebné povolenie, postačujúce by bolo dať na dva rady dielcov tretí a naviezť zeminu do výšky prvého radu. Pokiaľ ide o namŕzavosť, nebolo by to ono. Pre záver o hĺbke 800 mm uvažoval s tým, že sa základy nadmurujú šalovacím blokom a do 15 cm sa vyrovná terén. Ak by bolo uvažované, že základ sa bude vyrovnávať 1 -2 šalovacími pásmi a navážkou na vyrovnanie terénu 15 cm a bola by dodržaná hĺbka základových pásov podľa terénu, docielila by sa nenamŕzavosť zeminy.
14. Z uvedeného vyplýva, že vyjadrenia statika na pojednávaní nie sú totožné s jeho vyjadrením v úvode posudku v otázke potreby navážky a nezhodujú sa ani so závermi znalca Ing. P., podľa ktorého z hľadiska klimatického by žalovaným realizovaný spôsob prác vyhovoval za podmienky, že by bola realizovaná navážka. Pre vyhodnotenie správnosti postupu žalovaného podľa znalca Ing. P. bolo preto potrebné vysporiadať sa aj s postupom žalovaného do odstúpenia od zmluvy a tiež s ním plánovaným postupom prác - realizáciou navážky zeminy 20 cm. To, či žalobkyňa s navážkou súhlasila, nie je z hľadiska posúdenia týchto zistení podstatné.
15. Žalobkyňa tvrdila, že dom mal byť prízemný, bezbariérový a že o navážke nevedela. Z vykonaného dokazovania sa javí, že stavba je realizovaná spôsobom, že na dva rady tvárnic sa po dobetónovaní vytiahli múry a navozila zemina (vyjadrenie znalca). Bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či po odstúpení od zmluvy sa pokračovalo vo výstavbe domu na sporných tvárniciach, navrhnutých a realizovaných žalovaným, alebo sa postupovalo podľa pôvodného projektu, prípadne iným (akým) spôsobom (a prečo). Žalovaný od počiatku tvrdil, že k zmene projektu pristúpil kvôli požiadavke žalobkyne na zdvihnutie vnútornej podlahy domu, čo žalobkyňa v konaní popierala. Tieto sporné tvrdenia strán bolo taktiež potrebné vyhodnotiť v kontexte zisteného skutkového stavu.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre ďalšie konanie z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú dodatočným dobetónovaním potrebné vysporiadať sa okrem znaleckých posudkov, vrátane posudku znalca Ing. P. aj s tým, či bol zrealizovaný pôvodný zámer postaviť bezbariérový dom. Porušenie povinnosti, v danej veci realizovať stavbu podľa projektovej dokumentácie (ak by súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dohodu o zmene projektu) je len jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu; nie každé porušenie povinnosti automaticky zakladá zodpovednosť za škodu. Bude potrebné posúdiť splnenie zostávajúcich zodpovednostných predpokladov za škodu, teda či žalovaným plánovaný a čiastočne aj realizovaný postup znamenal pre dom ohrozenie jeho statiky a bezpečnosti určenej projektovou dokumentáciou a vyhodnotiť tiež dôsledok ponechania tvárnic realizovaných žalovaným; teda posúdiť, že ak nebol zachovaný postup v zmysle projektovej dokumentácie následným staviteľom (ktorý neodstránil tvárnice), či bolo potrebné realizovať dobetónovanie základov tak, ako ich navrhol Ing. S., resp. či tento postup bol správny a nevyhnutný. Odvolací súd poukazuje aj to, že žalobkyňa odstúpenie od zmluvy odôvodňovala nezhodami ohľadne dokladov a uzatvorenia písomnej zmluvy o dielo, nie tým, že žalovaný stavbu osadil vyššie nad terén, hoci v tom čase už bola zmena stavby oproti projektovej dokumentácii zrejmá v tom, že dom nebude bezbariérový.
17. Žalovaný namietal výšku škody tvrdiac, že ju žalobkyňa nepreukázala a namietal aj postup súdu, ktorý nariadil znalecké dokazovania na preukázanie výšky škody a ktorý posudok nebol vypracovaný. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že preukázanie výšky škody v konaní zaťažovalo žalobkyňu, ktorá ju preukazovala faktúrami. Odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že predložené faktúry neobsahujú také údaje, z ktorých by bolo možné zistiť rozsah a objem vykonaných prác, resp. prepočítať náklady na realizovanie prác v súlade s projektom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že základy sa vykopali na žiadosť žalobkyne ho hĺbky 1,10 m, teda viac, ako bolo uvedené v projekte. Právna zástupkyňa žalobkyne z dôvodu námietok žalovaného navrhla nariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie výšky škody. Súd prvej inštancie potom nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Q. na preukázanie výšky škody, ale znalec posudok nepodal. Následne súd prvej inštancie majúc za to, že strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania vo veci meritórne rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že pôvodne spornú a žalobkyňou nepreukázanú výšky škody posúdil ako žalobkyňou preukázanú s odôvodnením, že neboli návrhy na doplnenie dokazovania; takýmto postupom jednak súd znegoval svoj predchádzajúci postup a vec nesprávne právne posúdil v tom, že dôkazné bremeno preukázania výšky škody preniesol na žalovaného.
18. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v odvolaní o nesprávnych záveroch súdu prvej inštancie týkajúcich sa preukázania ním vynaložených nákladov a v súvislosti s tým s tvrdením, že preinvestoval o 285 eur viac, ako bola pôžička, odvolací súd poukazuje na obsah spisu. V ňom sa nachádza súpis materiálu, podpísaný žalobkyňou (čl. 216), na ktorý zrejme žalovaný poukazuje aj v odvolaní a ktorý bol asi prílohou k jeho prvému vyjadreniu k žalobe (odtlačok pečiatky o počte príloh), čo by potom odporovalo záveru súdu, že žalovaný nepreukázal tvrdenia, že na realizáciu základov použil o 285 eur ako bola pôžička. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že medzi stranami nebola sporná výška konečnej ceny diela (žalovaný ju nenamietal). Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný preinvestoval sumu 2.210 eur, a preto žiadala vrátenie sumy 890 eur, výšku týchto investícií a ani dohodu o cene prác, ktoré mal žalovaný do momentu odstúpenia od zmluvy vykonať nepreukázala a žalovaný tvrdil, že do odstúpenia od zmluvy realizoval práce v celkovej hodnote 3.385 eur.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc vyššie popísané právne závery vec opätovne prejedná a posúdi a vyporiada sa aj s námietkami žalovaného v odvolaní, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. §
220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).