Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-2Sa-3-2023.pdf
PDF · 131.75 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-2Sa/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, C. – B., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom, so sídlom Žižkova 6, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2022 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2022 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2022 rozhodla podľa § 60 ods. 10, § 65, § 274 a § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a to tak, že žiadosť o prepočet starobného dôchodku zo dňa 30.08.2022 zamietla, pretože nesplnil podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku, a to ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) v znení neskorších predpisov.
2. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zo dňa 09.09.2022 citujúc § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 100/1988 Zb.), § 60 ods. 2, § 255 ods. 5, § 60 ods. 10 a § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v období od 02.04.1976 do 28.03.1978 a od 01.08.1984 do 31.08.2010 vykonával zamestnanie v III. pracovnej kategórii a v uvedenom období nebol zaradený do výkonu funkcie – t.j. nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Dôchodkový vek žalobcu, ktorý dosiahol vo veku 62 rokov a 6 mesiacov dňa 18.01.2020, nebolo možné znížiť ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie ani podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 nárok na zníženie dôchodkového veku nezakladalo. Vychádzajúc z § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. k 18.01.2020 žalobca získal 5319 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 209 dní, a nesplnil tak podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov na nárok na starobný dôchodok. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., žalobca získal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia dňa 25.11.2020. Nakoľko po 25.11.2020 do priznania starobného dôchodku dňa 11.02.2021 žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého nepoberal starobný dôchodok, suma starobného dôchodku mu bola zvýšená podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z..
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava ako správny orgán druhého stupňa (v súdnom konaní v procesnom postavení žalovaného) v preskúmavanej právnej veci rozhodnutím č. 570 718 6650 0 zo dňa 16.11.2022 v súlade s ustanoveniami § 215 ods. 4 a § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 570 718 6650 0 zo dňa 09.09.2022 vo veci zamietnutia žiadosti o prepočet starobného dôchodku .
4. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že z obsahu administratívneho spisu a evidenčného materiálu v informačnom systému Sociálnej poisťovne mal za preukázané, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 11.02.2021 v sume 166,20 eur mesačne, na základe žiadosti o starobný dôchodok spísanej dňa 11.02.2021, a to po splnení podmienok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z.. Dôchodkový vek žalobca dosiahol vo veku 62 rokov a 6 mesiacov dňa 18.01.2020. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný, poukazujúc na zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, cit. § 32 ods. 1 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nehodnotenia doby učebného a služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok za nedôvodnú. Poukázal na nasledujúce skutočnosti: Medzi žalobcom a zamestnávateľom Východoslovenské železiarne n.p. Košice bola uzatvorená pracovná zmluva od 01.09.1972 do 31.05.1984. Zamestnávateľ vyhotovil evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, na ktorom potvrdil sumy hrubých zárobkov, ktoré žalobca získal počas učebného pomeru, t.j. od 01.09.1972 do 27.06.1975, kedy vykonal záverečnú skúšku a získal výučný list. Od 28.06.1975 pracovný pomer žalobcu pokračoval do 31.05.1984, kedy zamestnanie ukončil. Rozhodnutím zo dňa 07.05.2021 boli žalobcovi hrubé zárobky počas uvedeného učebného pomeru započítané podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., § 32 ods. 1 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb. a podľa zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení. Na základe uvedeného bola žalobcovi zhodnotená doba učebného pomeru od 01.09.1972 do 30.06.1975 s hrubými zárobkami učňa. K ukončeniu služobného pomeru, t.j. k 31.08.2010, žalobca podľa žalovaného nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a nevznikol mu nárok ani na zníženie dôchodkového veku podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z..
5. Žalovaný ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby hasiča v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-44858-6/2014-VZ zo dňa 28.03.2014, žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2022 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o doplnení niektorých zákonov od 01.09.2010. Na nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho sumy bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.04.1976 do 28.03.1978 (III. pracovná kategória), a doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01.08.1984 do 31.08.2010 (III. pracovná kategória). Nakoľko žalobca nevykonával služby hasiča vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli podľa žalobcu splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku. Žalovaný preto považoval námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru za nedôvodnú, nakoľko mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania hasiča nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok bolo zhodnotené podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a nemožno ho hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
6. Žalovaný v závere skonštatoval, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladoch a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Žalovaný postup správneho orgánu prvého stupňa považoval za správny a citujúc čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. mal za to, že dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu. Žalovaný tak dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.01.2023 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 25.01.2023, doplnenou dňa 24.04.2023, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2022 ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2022. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Starobný dôchodok bol vypočítaný nesprávne, a preto sa žalobca domáha jeho doplatenia odo dňa odchodu do výsluhového dôchodku a po zhodnotení učňovskej doby. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na ustálenú súdnu prax v obdobných veciach, kedy bolo rozhodnuté o doplatení starobného dôchodku.
8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.07.2023 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedeného v napadnutých rozhodnutiach. Zdôraznil, že k námietkam žalobcu týkajúcim sa zhodnotenia obdobia odo dňa odchodu do výsluhového dôchodku pre nárok na starobný dôchodok ako aj zohľadnenia učňovskej doby sa dostatočne vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Pridržiava sa preto skutkových a právnych dôvodov uvedených v predmetných rozhodnutiach, ktoré považuje za zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Žalobca v replike zo dňa 07.09.2023 k dôvodom nepriznania nároku na výsluhový dôchodok - zamestnanie žalobcu v období 02.04.1976 – 28.03.1978 /výkon základnej vojenskej služby/ a v období 01.08.1984 – 31.08.2010 /služobný pomer v Hasičskom a záchrannom zbore/ nebolo zaradené v I. a II. kategórii ale v III. kategórii funkcií - poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ktoré sa vo svojej rozhodovacej praxi opakovane zaoberali výkladom ust. § 60 ods. 2 (resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.) najmä v prípadoch policajtov či vojakov, ktorých služba mohla byť zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií, čo bolo v prípade žalobcu skutkovo odlišné. Avšak podstatou právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia, v súlade s Ústavou SR a pri rešpektovaní čl. 33 ods. 2 Dohovoru, bola nevyhnutnosť započítať pre účely priznania starobného dôchodku a určenia jeho výšky celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal s možnosťou jeho pomerného krátenia o sumu zodpovedajúcu tej dobe dôchodkového poistenia, ktorá bola zohľadnená v inej dávke, majúcej po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe (t.j. takej výsluhovej dávky, ktorá sa vypláca aj po dovŕšení dôchodkového veku). Bolo povinnosťou žalovaného (a aj prvostupňového orgánu verejnej správy) v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR.
10. Žalobca poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) /napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/176/2015/ týkajúcu sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na hasičov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2008 rozumie okrem iných aj príslušník Hasičského a záchranného zboru. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
11. Podľa žalobcu, žalovaný mal pri posúdení vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení najprv zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia; následne z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme; a potom z takto určenej sumy starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získaného výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi by tak vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške
rozdielu sumy teoretickej výšky starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a sumy dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Táto by mohla byť krátená najviac vo výške výsluhovej dávky.
12. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/10/2021, podľa ktorého povinnosťou žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) je rešpektovať v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Konštantná judikatúra NS SR týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia /poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na hasičov tak, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Preto je v rozpore s právom výklad aplikovaných právnych predpisov žalovaným, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca má za to, že orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom, keď pri rozhodovaní o starobnom dôchodku žalobcu vylúčili predmetné obdobia dôchodkového poistenia.
14. K nezhodnoteniu učňovského obdobia žalobca v replike uviedol, že v období od 01.09.1972 do 27.06.1975, kedy vykonával učebný pomer u zamestnávateľa Východoslovenské železiarne n.p. Košice, poukazujúc na zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, do 31.08.1984 sa doba učebného pomeru nepočítala ako doba štúdia. Išlo prakticky o právny vzťah medzi organizáciou a medzi učňom podobný pracovnému pomeru. Za predmetné obdobie učebného pomeru preto bolo potrebné započítať dosiahnuté hrubé zárobky. Učebný pomer sa podľa § 217 a nasl. Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení účinnom do 01.01.1989 považoval za osobitný druh pracovnoprávneho vzťahu, teda za zamestnanie; to napokon vyplývalo aj zo znenia § 6 ods. 1 prvého bodu zákona č. 101/1964 Zb. (účinného do 31.12.1975), ktorý pracovný a učebný pomer kládol na roveň zamestnaniu.
15. Žalobca poukázal aj na rozpor v tvrdeniach žalovaného - v rozhodnutí č. 570 718 6650 0 zo dňa 16.11.2022 uvádza, že „pre nárok na starobný dôchodok nebolo zhodnotené učňovské obdobie“. Následne na ďalšej strane rozhodnutia je uvedené, že „pre nárok na starobný dôchodok bola zhodnotená doba učebného pomeru od 01.09.1972 do 30.06.1975 s hrubými zárobkami učňa.“ Pre túto nezrovnalosť žalobca rozšíril žalobné dôvody aj o nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku
16. Poukazujúc na pôvodnú právnu úpravu, podľa ktorej sa doba učebného pomeru považovala za osobitný druh pracovnoprávneho vzťahu, žalobca má za to, že roky učňovského pomeru majú byť zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok.
17. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril napriek tomu, že výzva súdu podľa § 106 ods.2 Správneho súdneho poriadku mu bola doručená dňa 11.10.2023.
18. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
19. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, taktiež sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov oboch stupňov a dospel k
záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vykazujú právne vady podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a teda, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť.
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
21. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09.09.2022 žiadosť žalobcu zo dňa 30.08.2022 o prepočet starobného dôchodku zamietol z dôvodu nesplnenia nároku na zníženie dôchodkového veku žalobcovi, nakoľko v období od 02.04.1976 do 28.03.1978 a od 01.08.1984 do 31.08.2010 nevykonával zamestnanie zaradené do I. a II. kategórie, ale do III. pracovnej kategórie. Dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a 6 mesiacov veku, dňa 18.01.2020. K uvedenému dňu získal žalobca 5319 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 209 dní. K ukončeniu služobného pomeru, t.j. k 31.08.2010, tak žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. pretože nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, a nevznikol mu nárok ani na zníženie dôchodkového veku podľa § 574 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z..
22. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 16.11.2022 zotrval na právnej argumentácii obsiahnutej už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 09.09.2022, podľa ktorého žalobcovi boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období. 23. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
25. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 65 ods. 1 a 2, § 65a zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky a) dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia, b) priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.
28. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
29. Podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v
prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
30. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.), občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
31. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach. g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktora, i) zamestnania vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, ak sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
32. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č 100/1988 Zb., prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 9 rokov ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) zákona č. 100/1988 Zb. alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
33. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia.
34. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
35. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
36. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
37. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
38. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu zhodnotenú žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok - doba základnej vojenskej služby od 02.04.1976 do 28.03.1978 a doba služobného pomeru od 01.08.1984 do 31.08.2010 - je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. Žalobca namietal správnosť záverov správnych orgánov oboch stupňov o tom, že dôchodkové poistenie žalobcu netrvalo 15 rokov, ale len 14 rokov a 209 dní, pretože s poukazom na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákon č. 461/2003 Z.z. nie je možné pri posúdení vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť obdobie účasti žalobcu na dôchodkovom poistení v uvedenom období jeho služobného pomeru, za ktoré žalobcovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a ktoré obdobie mu bolo zhodnotené v priznanom výsluhovom dôchodku.
39. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, v ktorom konštatoval, že „absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku,
ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Ustanovenie §1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a §101 zák. č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti... Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“
40. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15.08.2012, konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne dôb poistenia, hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme, získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“
41. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
42. Žalobcovi podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-44858-6/2014- VZ zo dňa 28.03.2014 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol priznaný od 01.09.2010 výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.04.1976 do 28.03.1978 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 01.08.1984 do 31.08.2010 v III. pracovnej kategórii. Po dosiahnutí dôchodkového veku žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku, ktorej Sociálna poisťovňa vyhovela a rozhodnutím zo dňa 07.05.2021 č. XXX XXX XXXX X mu priznala od 11.02.2021 starobný dôchodok vo výške 166,20 eur mesačne. Žiadosť žalobcu o prepočet starobného dôchodku zo dňa 30.08.2022 z dôvodu nezhodnotenia uvedeného obdobia výkonu vojenskej služby a služobného pomeru správny orgán zamietol aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia,
získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
43. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne i správny orgán prvého stupňa pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2022, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2022 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa.
44. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov v zmysle uvedeného právneho názoru správneho súdu (vyjadreného v odseku 39. odôvodnenia a nasl.) i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti o prepočet starobného dôchodku s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný. 45. K zhodnoteniu doby učebného pomeru (od 01.09.1972 do 30.06.1975), ktorého sa žalobca domáhal v žiadosti o prepočet starobného dôchodku súd uvádza, že žalovaný sa v tejto časti preskúmavaného rozhodnutia dostatočne vyporiadal s námietkami žalobcu a riadne odôvodnil relevantné skutočnosti. Žalovaný citujúc správne zákonné ustanovenia, posúdil právny vzťah medzi organizáciou a učňom v predmetnom období ako vzťah podobný pracovnému pomeru a hrubé zárobky žalobcu počas učebného pomeru, tak ako boli potvrdené zamestnávateľom v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, započítal podľa 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 32 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb. a podľa zákona č. 101/1964 Zb. už v rozhodnutí zo dňa 07.05.2021. Vychádzajúc z uvedeného súd má za to, že doba učebného pomeru bola pre nárok na starobný dôchodok správnymi orgánmi riadne zhodnotená (strana 2. rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.11.2022), a preto sa nestotožnil s námietkou žalobcu vyjadrenou v podaní zo dňa 07.09.2023 a s ňou súvisiacim žalobným dôvodom.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci