Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3322-1998.pdf
PDF · 76.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/3322/1998
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 proti povinnému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. 4, P., W. 1223/34 o vymoženie 534,62 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Vargom
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 17.09.2018 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 92,69 €. Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci, ktoré sú z exekúcie podľa § 114 a 115 vylúčené, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd zistil, že Exekučný poriadok účinný do 31.01.2002 neupravoval ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného. Súd teda nemohol exekúciu zastaviť z tohto dôvodu. Dňa 20.08.2019 doručil oprávnený súdu Podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie s odôvodnením, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Súd konaním vo veci a po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce Trebišov č. 121/98 To zo dňa 13.05.1998. Týmto rozhodnutím bolo právnemu predchodcovi oprávneného priznané voči povinnému právo na úhradu príspevku na poistenie v nezamestnanosti vo výške 534,62 € s príslušenstvom, a to v súlade s ustanoveniami zák. č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zamestnanosti“). Podľa ust. § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti účinného do 31.12.2001 okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
V ust. § 126 ods. 3 zákon o zamestnanosti účinný do 31.12.2001 upravoval premlčanie práva vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti, a to lehotou 3 rokov odo dňa jeho splatnosti. Prekluzívna lehota nebola týmto zákonom upravená. Podľa ust. § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti účinného do 31.12.2001 na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r/, § 17 ods. 3 písm. d/, § 18 ods. 2 písm. p/ a § 20 ods. 2 písm. t/ sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66. Podľa ust. § 20 ods. 2 písm. t/ zákona o zamestnanosti účinného do 31.12.2001 do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať 1. o nezaradení občanov do evidencie nezamestnaných alebo o ich vyradení z tejto evidencie, 2. o priznaní, nepriznaní, zvýšení, zastavení, odňatí podpory v nezamestnanosti, o povinnosti vrátiť podporu v nezamestnanosti alebo o krátení doby poskytovania podpory v nezamestnanosti, 3. o uložení pokuty podľa tohto zákona, 4. o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128, 5. o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, 6. o povinnosti zaplatiť príspevok do garančného fondu a penále z omeškania, ak príspevok do garančného fondu nebol odvedený včas a v určenej výške, 7. o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa § 114 ods. 1. Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len „rozhodnutie“), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1). Rozhodnutie NÚP - Okresného úradu práce Trebišov č. 121/98 To zo dňa 13.05.1998 nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.1998. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadol na deň 03.06.2001. Počnúc dňom 04.06.2001 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Pod preklúziou práva právna teória rozumie neuplatnenie práva v stanovenej dobe, v dôsledku čoho zaniká subjektívne právo vyplývajúce z občianskoprávneho vzťahu. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a rozhodol tak, že exekúciu zastavil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/19980701.html>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Pred posudzovaním účelnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd skúmal, či je možné niektorému z účastníkov konania uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 18.09.1998, súd aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že sa súdnemu exekútorovi nepodarí v priebehu exekučného konania do uplynutia prekluzívnej lehoty vymôcť
jeho pohľadávku ani len čiastočne, a teda podľa názoru súdu zastavenie exekúcie nezavinil. Oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne, preto od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Rovnako súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ani povinnému, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že povinný dňa 16.01.2019 zomrel a dedičské konane po nebohom povinnom vedené na Obvodnom súde pre Prahu 4 pod spis. zn. 34D/605/2019 bolo zastavené pre nemajetnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Tým nie sú dotknuté nároky za výkon exekučnej činnosti do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd exekúciu zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/ - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto rozhodnutia o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).