Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Pc-33-2018.pdf
PDF · 69.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní navrhovateľa Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X. XX, proti oprávnenému z výživného P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, I. X., tohto času bytom E. republika, W. 1, XXX XX O., o zrušenie vyživovacej povinnosti, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že vyživovacia povinnosť navrhovateľa Q. B., narodeného XX.XX.XXXX k jeho synovi P. J., narodenému XX.XX.XXXX zanikla dňom XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.10.2018 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k jeho plnoletému synovi P. J.. Tento návrh odôvodnil tým, že jeho vyživovacia povinnosť k synovi bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.02.2006. V súčasnosti nemá so synom žiadny kontakt. Nevie doložiť, či má ukončené stredoškolské vzdelanie.
2. K doručenému návrhu sa syn navrhovateľa písomne nevyjadril. Súdu bolo doručené iba vyjadrenie jeho matky, že s návrhom syn navrhovateľa súhlasí. Toto vyjadrenie súd nebral do úvahy, pretože matka syna navrhovateľa nie je jeho zástupkyňou s riadne udelenou plnou mocou na jeho zastupovanie v konaní.
3. Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal oboch účastníkov konania. Pojednávania sa zúčastnil navrhovateľ. Syn navrhovateľa bol na pojednávanie predvolaný z adresy jeho bydliska v Českej republike.
4. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanom návrhu. Nemá žiadne poznatky o svojom synovi a nie sú spolu v kontakte.
5. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi a to potvrdením o ukončení štúdia na Strednej priemyselnej školy stavebnej Emila Belluša z 01.07.2019 na č.l. 36. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol.
6.1 Podľa § 28 ods.1 písm.a/ zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
6.2 Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6.3 Podľa § 216 ods.2 Civilného sporového poriadku súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6.4 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
6.5 Podľa § 2 ods.1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu nie je časovo neobmedzená, v zásade trvá do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa, pričom nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné samostatne sa živiť. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky sa za plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, považuje dieťa, ktoré sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie.
8. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že plnoletý syn navrhovateľa ukončil svoju prípravu na budúce povolanie dňom 21.06.2017, kedy vykonal záverečnú skúšku na Strednej priemyselnej školy stavebnej Emila Belluša v Trenčíne. V štúdiu ďalej nepokračoval a zamestnal sa, pričom je zamestnaný doposiaľ. Teda aj týmto je preukázané, že syn navrhovateľa je schopný sám sa živiť. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, že určil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k jeho synovi zanikla dňom 22.08.2017, kedy syn navrhovateľa dovŕšil plnoletosť a je schopný samostatne sa živiť.
9. Súd rozhodol rozsudkom o určení dňa zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa k jeho synovi spätne, pretože táto právna skutočnosť nastala zo zákona. Podľa názoru súdu táto rodičovská povinnosť zaniká zo zákona, ak nastane zákonom predpokladaná skutočnosť (nadobudnutie schopnosti plnoletého dieťaťa samo sa živiť). Rovnako táto povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká zo zákona a nie rozhodnutím súdu. Rozhodnutím súdu sa iba deklaruje zánik tejto zákonnej povinnosti. Spôsob vyporiadania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom ohľadne vyživovacej povinnosti tak vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon o rodine. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti (výška výživného) sa naopak upravuje rozhodnutím súdu, ktoré má tak konštitutívnu povahu. Právny záujem navrhovateľa na určení zániku vyživovacej povinnosti je daný, pretože jeho právne postavenie je bez tohto určenia neisté. Táto neistota spočíva v tom, že navrhovateľ bez rozhodnutia súdu nevie, či jeho vyživovacia povinnosť stále trvá alebo už zanikla a kedy.
10. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
11. Návrh na rozhodnutie o trovách konania nebol podaný, preto súd nerozhodoval o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.