Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-192-2023.pdf
PDF · 117.46 KB
Case nature
Subarea
14CoP/192/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. a B. C., obe narodené XX.X.XXXX, obe bytom ako rodičia, obe v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztoryho 1, 940 02 Nové Zámky, deti matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F. G., zastúpenej advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, so sídlom Hlavné námestie č. 7, 940 01 Nové Zámky a otca B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, F. G., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého boli obe maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), pričom súčasne bolo rozhodnuté o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 8P/156/2023(výrok III.).
2.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 360 ods. 1, 2, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
3.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania bude v záujme maloletých detí, aby tieto boli dočasne zverené do starostlivosti otca. V tejto súvislosti prvoinštančný súd mal za to, že návrh otca na dočasnú zmenu úpravy pomerov je dôvodný, nakoľko je dôvodné podozrenie, že matka maloletých detí je užívateľkou návykových látok, v dôsledku ktorých v čase ich pôsobenia nie je schopná maloletým deťom poskytnúť starostlivosť, resp. ich starostlivosť zanedbáva, čím sú deti ohrozené na zdravom fyzickom i psychickom vývoji. O uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že v jednom prípade bola susedom matky zavolaná policajná hliadka, keď maloletá A. sa mala pohybovať na ulici bez dozoru matky, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj samotná matka. Takéto situácie môžu byť pre deti v ich veku obzvlášť nebezpečné, a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu k takejto situácii vôbec došlo. Ďalej mal súd prvej inštancie za osvedčené, že matka maloletých detí dňa 30.6.2023 „svojim vyhlásením adresovaným otcovi potvrdila, že dňa
28.6.2023 sa nachádzala pod vplyvom drog. Za tohto stavu mal súd prvej inštancie za to, že je vysoko pravdepodobné, že v čase, keď je matka pod vplyvom návykových látok, nie je schopná bez pomoci ďalšej osoby zabezpečiť adekvátnu starostlivosť maloletým deťom, ktoré sú v útlom veku a vyžadujú neustálu, dôslednú starostlivosť dospelej osoby. Vzhľadom k tomu, že sa obe maloleté deti doposiaľ nachádzali v spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, je potrebná dočasná úprava pomerov rodičov tak, aby maloleté deti boli neodkladným opatrením zverené do osobnej starostlivosti otca s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 8P/156/2023. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by otec bránil matke v styku s maloletými deťmi, súd prvej inštancie tento neupravil a samotnú úpravu styku ponechal na dohode rodičov. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, súd vo veci vykoná ďalšie dokazovanie a tiež bude skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti pre prípadné rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
4.
V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že maloleté deti pochádzajú z druhovského pomeru rodičov, pričom výkon rodičovských práv a povinností bol vo vzťahu k maloletým deťom upravený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 8P/69/2023-67 zo dňa 30.5.2023, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obaja rodičia. Zároveň bol otec maloletých detí zaviazaný povinnosťou platiť výživné matke na každé z maloletých detí vo výške 500 eur mesačne. Bolo ďalej zistené, že od odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečoval samostatne bez účasti druhého rodiča ten z rodičov, u ktorého sa maloleté deti aktuálne nachádzali. Zmena nastala dňa 28.6.2023, kedy bola matka maloletých detí nekontaktná a otec z obavy o svoje maloleté deti navštívil domácnosť matky, kedy ju našiel pod vplyvom drog – pervitínu v domácnosti, v ktorej sa v tom čase nachádzali aj maloleté deti. Skutočnosť, že matka bola pod vplyvom drog, potvrdila samotná matka vo svojom vyhlásení zo dňa 30.6.2023, kedy sa s otcom detí dohodla na tom, že sa bude každé dva týždne podrobovať testu na drogy a preukazovať mu, že sa zdržiava užívania omamných a psychotropných látok. Rozhodnutie otca podať návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom je vyvolané prístupom matky k plneniu záväzku absolvovať pravidelné testy na zistenie prítomnosti drog, ako aj v dôsledku zistenia, že susedia matky boli nútení v priebehu mesiaca jún zavolať policajnú hliadku na adresu J. XXX, F. G., nakoľko sa maloletá A. sama pohybovala po ulici bez sprievodu, či prítomnosti matky.
5.
Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu tak, aby návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, pričom alternatívne žiadala, aby nariadené neodkladné opatrenie odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Priznala, že dňa 28.6.2023 mala pozitívny test na drogy, avšak zdôraznila, že išlo o jednorazové požitie, ktoré sa viackrát neopakovalo. Fakt, že by mala dlhodobo, či opakovane pozitívny drogový test, otec žiadnym spôsobom neosvedčuje, ani nepreukazuje. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že vyhlásenie, ktoré je prílohou návrhu otca, matka detí podpísala bez prečítania ako vopred otcom pripravený text, ktorý jej bol predložený a pod vyhrážkami, že ak ho nepodpíše, tak deti si vezme otec do svojej starostlivosti. Namietala, že nie sú splnené základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že k jednorazovému užitiu „drogy“ došlo dňa 28.6.2023, avšak nie je pravdou, že by v ten deň bola „nekontaktná“, ale poukázala na to, že spolu s deťmi ešte v tom čase, keď otec prišiel pre deti spali, nakoľko sa dostavil pred dohodnutým časom. Okrem toho poukázala na to, že v dňoch 1.-4. júla 2023, t.j. bezprostredne po podpísaní vyhlásenia sa matka spolu s deťmi zdržiavala s vedomím otca a jeho privolením na chate patriacej otcovi detí, bez jeho prítomnosti, keď na tejto chate bola s oboma maloletými deťmi a tiež s D. – dcérou, ktorú má matka z predchádzajúceho vzťahu a bez prítomnosti nejakej ďalšej osoby. Taktiež počas letných prázdnin deti spávali u matky, s výnimkou jedného víkendu, keď boli u otca a taktiež aj v čase od 18.-24. júla boli deti vo výlučnej starostlivosti matky, nakoľko v tomto čase sa otec maloletých detí zdržiaval na dovolenke mimo územia SR. U otca začali deti spať až v druhej polovici septembra 2023, a to pravdepodobne v príčinnej súvislosti s pripravovaným návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že ak by mali existovať podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, bolo by logické, ak by sa otec tohto neodkladného opatrenia domáhal bezprostredne po zistení užitia návykovej látky (28.6.2023) a nie s odstupom viac ako troch mesiacov od tohto dátumu. V tejto súvislosti poukázala na to, že
otec maloletých detí takmer bezprostredne po „incidente“ nemal problém s tým, že matka detí bude sama s deťmi na chate, následne sama s deťmi počas jeho neprítomnosti, keď bol na zahraničnej dovolenke, pričom s deťmi trávila takmer všetky noci a prevažnú väčšinu víkendov, nesvedčí o ním tvrdenom deficite starostlivosti o deti, alebo že by bola ohrozená ich výchova alebo vývoj. Ďalej mala za to, že súd prvej inštancie nevysvetlil, v čom zistil „neodkladnosť“ odôvodňujúcu potrebu nariadiť neodkladné opatrenie alebo „vážne ohrozenie života, zdravia a priaznivého vývoja detí“ , ktoré sú základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Namietala, že otec maloletých detí neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v znení ako to rozhodol súd prvej inštancie, pričom takýmto neodkladným opatrením chcel otec dosiahnuť len možnosť rozhodovať o tom, kedy deti matke vydá a kedy nie. Ďalej uviedla, že tvrdenie otca o privolaní policajnej hliadky k maloletej A. voľne pohybujúcej sa po ulici je vyvrátené priamo vyjadrením polície SR. V tejto súvislosti uviedla, že ona žiadnym spôsobom nepotvrdila, že by sa maloletá pohybovala po ulici bez dozoru, ale že zidentifikovala bezprostredne, že dcéra počas pripútavania syna do autosedačky vyšla na ulicu, kam za ňou vybehla matka. Poukázala na to, že nejde o hlavnú ulicu, ale o vedľajšiu tichú uličku, bez premávky, keď dom užívaný matkou s deťmi je predposledný pred slepým zakončením ulice. Uviedla, že žiadna policajná hliadka na mieste otcom tvrdený incident neriešila. Poukázala tiež na to, že otcovi predložila na jeho žiadosť výsledok protidrogového testu, ktorému sa podrobila v zdravotníckom zariadení dňa 29.9.2023, avšak otec tento výsledok testu negoval ako pre neho neplatný, vzhľadom na to, že sa mu nepodrobila v ním určenej hodine. Tento výsledok testu bol negatívny, čím bolo preukázané, vzhľadom na metabolizmus návykových látok, že minimálne ostatné dva týždne pred absolvovaním testu žiadnu nepovolenú látku neužila. Za tohto stavu preto motivácia otca detí na podanie návrhu na rozhodnutie neodkladným opatrením dňa 6.10.2023, t.j. týždeň po predložení testu nebola a nemohla byť motivovaná tým, čo ako dôvod pomenováva, teda neochotou matky detí absolvovať testy na prítomnosť návykových látok. V záujme osobnej starostlivosti o deti, ktoré sú na matku naviazané a sú na ňu, vzhľadom na ich vek ako aj citovú väzbu zvyknuté, tak matka detí sa podrobila aj takému ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany otca maloletých detí, keď súhlasila s jeho prítomnosťou pri vykonaní testu z moču (10.11.2023 a 23.11.2023), pričom tieto testy boli negatívne. Ďalej namietala tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť tvrdeniu otca detí, že v dome, kde sa zdržiava matka s deťmi má namontované kamery s prenosom obrazu aj zvuku, a preto ak by otec detí mal priamu vedomosť o tom, že v domácnosti sa deje niečo neobvyklé, má prostriedky a možnosti to súdu zdokladovať výstupom z týchto zariadení. Matka detí s inštaláciou kamier nesúhlasila, nakoľko to považuje za výrazný zásah do osobnej sféry života a jej súkromia, tak svojho, ako aj detí, avšak otec to definoval ako podmienku toho, aby sa deti mohli zdržiavať s matkou. Znamená to, že matka detí je vystavená neustálej kontrole a monitorovaniu, a to dokonca aj v aute, ktoré jej poskytol otec, aby tento mal presnú informáciu, kedy sa matka pohne z domu, kde sa pohybuje a pod.. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie vychádzal len z tvrdení otca, bez toho, že by sa náležitým spôsobom zaoberal aj tvrdeniami matky ako druhého rodiča. V tomto smere poukázala tiež na to, že prvoinštančný súd nevenoval dostatočnú pozornosť ani vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý konštatoval, že deti boli čisté, riadne upravené a tiež aj na to, že tento nevzhliadol nejaké deficity alebo zanedbanie starostlivosti zo strany matky vo vzťahu k maloletým deťom. V tejto súvislosti matka ďalej uviedla, že o deti sa riadne stará, zabezpečuje ich starostlivosť, pričom pokiaľ sú deti u otca, tak uviedla, že tento prenecháva starostlivosť o deti v prevažnej miere na opatrovateľky, ktoré sa o ne starajú v jeho domácnosti. Matka ďalej uviedla, že deti majú k opatrovateľkám dobrý vzťah, ale napriek tomu sú pre deti cudzími osobami, mimo príbuzenského okruhu. Za tohto stavu preto nebol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotený najlepší záujem detí, s čím sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom nevysporiadal. Okrem toho obe maloleté deti aj po nariadení neodkladného opatrenia sa zdržiavajú súvisle niekoľko dní (2 – 4 dni) u nej, pričom aj týmto je popretá dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Ďalej matka vo svojom podaní uviedla, že deti boli narodené z rizikovej gravidity a predčasne, preto vyžadujú pomerne intenzívnu starostlivosť, ktorá im od ich narodenia až do nariadenia neodkladného opatrenia plne zabezpečovala počas doby, keď sa deti zdržiavali u nej a táto starostlivosť je im zabezpečovaná aj doposiaľ. Poukázala na to, že počas doby, kedy deti boli v jej starostlivosti, neutrpelo ani jedno z detí žiaden úraz, ale práve naopak k úrazu maloletého B. došlo v čase, kedy matka bola na lekárskom vyšetrení a deti boli doma s opatrovateľkou (topenie sa v bazéne) a druhý raz (rozrezané koleno, hlboká rana, štyri stehy – 8.9.2023), kedy boli s otcom a opatrovateľkou. V závere ďalej uviedla, že v čase, kedy mal kolízny opatrovník vykonať zisťovanie pomerov v bydlisku matky a detí, bola bezprostredne po vykonaní chirurgického zákroku v súvislosti s bolestivým zápalovým procesom, liečená antibiotikami pre pooperačnú komplikáciu a s horúčkami presahujúcimi 38?, a preto matka na telefonát kolízneho opatrovníka nereagovala pre svoj zlý zdravotný stav, pričom tieto zdravotné dôvody potvrdil kolíznemu opatrovníkovi aj otec detí v ten
istý deň. Odvtedy matka v kontakte s kolíznym opatrovníkom nebola, napriek jej ochote sa však doteraz šetrenie v bydlisku matky nerealizovalo. Tiež uviedla, že deti s matkou bývajú v dome, ktorý matke a deťom zabezpečil podľa písomnej dohody rodičov otec maloletých detí, aby ho mohli užívať do ich plnoletosti a ktorý opakovane prisľúbil matke, že po povolení vkladu vlastníckeho práva k tomuto domu, ktorý kúpou nadobudol, a ktorý určil na bývanie matky s deťmi, že jej doručí aj nájomnú zmluvu, ktorú jej však doposiaľ nedoručil.
6.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec, a to podaním zo dňa 4.1.2024, v ktorom uviedol, že pri vydávaní neodkladného opatrenia súd nemusí mať tvrdené skutočnosti preukázané, na preukazovanie jeho tvrdení, resp. oboch rodičov bude priestor v konaní vo veci samej, kde je on pripravený pri výsluchu rodičov navrhnúť dôkazy, ktorými preukáže, že matka má problémy s užívaním návykových látok dlhodobo, kedy pre deti nevie zabezpečiť bezpečné prostredie. Ďalej uviedol, že pre vydanie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby súd mal osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby bolo osvedčené, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Poukázal na to, že takéto osvedčenie základných skutočností vyplýva priamo matkou podpísaného čestného vyhlásenia, keď táto vedela čo je jeho obsahom a podpisovala ho u notára, pričom nikdy od podpísania tohto vyhlásenia neurobila žiaden úkon, ktorým by obsah tohto vyhlásenia negovala. Tiež poukázal na incident, kedy maloletá A. bola sama nájdená na ulici, pričom matka to vysvetľuje tým, že krátkodobo stratila nad maloletou dohľad a že ide o slepú ulicu. Mal za to, že maloletá sa nepohybovala na slepej ulici, keď sused, ktorý kontaktoval políciu by ju nevolal, keby videl v dohľade matku. Vzhľadom k týmto skutočnostiam je potom namieste v konaní vo veci samej vykonať riadne dokazovanie, avšak mal za to, že do tej doby je daný dôvod na dočasné zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti. Z vyjadrenie otca taktiež vyplýva, že obe maloleté deti v prevažnej miere počas letného obdobia mala vo svojej starostlivosti matka maloletých detí. Uznesenie súdu prvej inštancie žiadal ako vecne správne potvrdiť.
7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie preto zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
8.
Predmetom konania je návrh otca na dočasné zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, a to neodkladným opatrením, čím by došlo k dočasnej zmene zverenia oboch maloletých detí zo spoločnej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti otca.
9.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.
10.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
11.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa.
12.
Cieľom neodkladných opatrení je iba provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (narozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
13.
Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.
14.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov maloletých detí bola súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdená, pretože tzv. „skratové konanie“, spočívajúce v užití drogy zo strany matky, ktoré nastalo dňa 28.6.2023 možno považovať za ojedinelé, nakoľko užívanie drog zo strany matky sa viackrát už nepreukázalo a ani nepotvrdilo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výsledky absolvovaných testov na drogy zo strany matky (29.9.2023, 10.11.2023, 23.11.2023), pričom nebolo zistené, že by matka užívala drogy, pričom výsledok týchto testov na drogy bol u matky vždy negatívny. Tiež je potrebné uviesť, že matka po tomto „excese“ z jej strany (28.6.2023) mala obe maloleté deti vo svojej starostlivosti v prevažnej miere v letnom období roku 2023 (tieto skutočnosti v podstate nespochybňuje ani otec maloletých detí, rozdiel je iba v tom, že u rodičov maloletých detí sú rozdiely v akých konkrétnych dňoch mal ten ktorý z rodičov vo svojej starostlivosti deti počas tohto obdobia). Znamená to, že neboli na strane matky zistené a preukázané nejaké ďalšie pochybenia v starostlivosti o maloleté deti, pričom ani incident spomínaný otcom (keď maloletá vybehla z domu na ulicu), keď matka ponechala krátku dobu bez dozoru maloletú A. nemožno považovať za úmyselný (v tom čase pripútavala maloletého B. do autosedačky), ktorý sa môže stať v každej rodine. Na základe týchto otcom uvádzaných situácií nemožno konštatovať, že by matka zanedbávala starostlivosť o obe maloleté deti, s výnimkou jedného prípadu, a to dňa 28.6.2023 keď užila drogy a tým ohrozila ich bezpečnosť. Nebolo však preukázané, že by matka pokračovala v užívaní návykových látok, ale práve naopak predložením výsledkov drogových testov preukázala, že drogy neužíva, o čom svedčia aj viaceré výsledky testov, keď tieto boli negatívne. Za tohto stavu je potrebné konštatovať, že otcom uvádzané konanie bolo u matky ojedinelé, viackrát sa neopakovalo, a preto nemožno mať za to, že týmto ojedinelým prípadom by bola ohrozená bezpečnosť ako aj zdravie maloletých detí.
15.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv a povinností rovnoprávni a obaja musia pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade chrániť záujmy svojich maloletých detí (§ 28 ods. 2 druhá veta zákona o rodine), pričom akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletých detí a preto odvolací súd dôrazne apeluje predovšetkým na rodičov maloletých detí, aby nadradili záujmy v prospech maloletých detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nebolo nevyhnutné okamžitým zásahom súdu prvej inštancie vo forme neodkladného opatrenia poskytnúť maloletým deťom ochranu spočívajúcu v tom, aby obe maloleté deti boli neodkladným opatrením dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca. Znamená to, že v danom prípade potreba nariadenia neodkladného opatrenia nie je daná, nakoľko tu absentuje potreba naliehavosti požadovanej úpravy.
16.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam, vzhľadom k tomu, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení ako rozhodol súd prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
17.
Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009).
18.
O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí (§ 52 - § 58 CMP).
19.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerov hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).